Môj profil 
Predplatné
Zástupcovia zdravotníkov kritizujú zákon, ktorým chce vláda upraviť ich platy. „Spojili sme sa všetci zdravotnícki pracovníci, aby sme na protest proti predkladanému návrhu zákona vyjadrili svoju vôľu na pripravenosť na ukončenie pracovného pomeru. Tri roky nás nikto nepočúval, po rokovaniach, ktoré boli skôr monológ ako dialóg, vláda predložila tento návrh,“ povedala Kavecká.
Akú podporu by medzi zamestnancami chceli zdravotnícke organizácie dosiahnuť, nie je jasné. Kavecká sa k očakávaniam vyjadriť nechcela. Tvrdí však, že aj malý počet ľudí by priviedol zdravotníctvo ku kolapsu. „Deklarácia bude test zamestnancov zdravotníctva, či sú ochotní v tejto stoke ďalej pracovať a či sú ochotní preto, aby sa niečo zmenilo, aj niečo urobiť,“ hovorí šéfka sesterskej komory Iveta Lazorová. Poznamenala, že pokiaľ zdravotníci deklarácie nepodpíšu, bude to znamenie, že nemajú snahu niečo zmeniť.
Deklarácia má na kompetentných päť požiadaviek. Zdravotníci chcú takto dosiahnuť riadne financovanie zdravotníckych zariadení, ako aj zákon upravujúci mzdy všetkých zdravotníckych pracovníkov bez ohľadu na to, v akom prostredí pracujú. Mal by sa tak týkať nielen nemocníc, ako v súčasnosti navrhuje ministerstvo zdravotníctva, ale aj ambulancií, kúpeľov či zariadení sociálnych služieb. Rovnako volajú po započítavaní materskej či práceneschopnosti do času odbornej praxe, zvýšenie počtu sestier a pôrodných asistentiek v systéme, ako aj zvýšenie ich miezd a zohľadňovanie odpracovaných rokov.
Akciu organizujú Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov a Slovenská komora fyzioterapeutov. Podľa Kaveckej im s prípravou pomáhali lekárski odborári, ktorí si týmto spôsobom v roku 2011 vybojovali legislatívnu úpravu miezd. „Chceme sa vyvarovať ich chýb, ale chceme ísť tou istou líniou, lebo bola úspešná,“ poznamenala. Žeby pri rokovaniach volili zástupcovia zdravotníkov doteraz zlý postup odmieta, za problém označila ich zmierlivosť. „Trpezlivosť nám došla… Ideme teraz tým smerom, že pristúpime k radikálnemu riešeniu.“
K akcii sa v súčasnosti nepripojil Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb (SOZZaSS). Dôvodom podľa jeho šéfa Antona Szalaya je, že sesterské odbory bez konzultácie rozšírili okruh požiadaviek. Bez vedomia SOZZaSS tak mali pribudnúť dve požiadavky o financovaní sektora a navýšení počtu sestier v systéme. Na ostatných troch, a to zákone pre všetkých zdravotníkov bez ohľadu na typ zamestnávateľa, vyšších koeficientoch, ktorými sa má prerátavať mzda, a zohľadňovaní praxe, ale rovnako ako ostatní zdravotníci trvajú.
„Nemôže však súhlasiť s jednostranným postupom pani Kaveckej s rozširovaním požiadaviek bez konzultácie s ostatnými organizáciami. SOZZaSS poslal svojim základným organizáciám „Deklaráciu k ochote zamestnancov pristúpiť k dávaniu výpovedí“ a až po získaní stanovísk od zamestnancov môže deklarovať svoju pripravenosť k takémuto kroku. Rozhodnutie je však vždy na konkrétnom človeku,“ skonštatoval Szalay.
Akcia hromadných výpovedí otriasla slovenským zdravotníctvom koncom roku 2011. Odchod asi 1200 lekárov z nemocníc vtedy viedol k vyhláseniu núdzového stavu. Štát následne upravil povinnosti zdravotníkov v čase krízovej situácie. Tým, ktorí by v prípade jej vyhlásenia nenastúpili do práce, tak hrozia tresty. Analytik a šéf Health Policy Institute Tomáš Szalay však opakovanie situácie z roku 2011 nepredpokladá. Ochota skutočne podať výpoveď je podľa jeho slov nižšia ako v prípade lekárov.
