Bratislava 14. októbra 2020 (HSP/Christianitas/Foto:TASR/AP-University of Oxford)

V prípade pandémie koronavírusu a prístupu k nej ide do veľkej miery o otázku medicínsku a vedeckú, kde je prirodzené, že spoľahlivé poznatky sa nadobúdajú len postupne, pričom polemické debaty odborníkov sú toho neoddeliteľnou súčasťou. Lekári mávajú rôznu špecializáciu a vo svojej praxi každý z nich vidí pandémiu z iného uhla pohľadu. Stojí zato sa pozrieť, v čom sa už dospieva k zhode. Napríklad vo všeobecnosti sa uznáva, že nosenie rúšok v priestoroch s množstvom ľudí znižuje prenášanú vírusovú dávku, čím dochádza k zmierneniu priebehu choroby u nakazených. Nemá ale význam to s rúškami preháňať, aby sa nimi nespôsobilo viac škody ako úžitku

Zároveň sa zdá, že dochádza k oslabovaniu vírusu, pričom zrejme aj karanténne opatrenia a testovanie pomohli potlačiť agresívnejšie druhy vírusu. Seriózna diskusia je potrebná tým viac, že nebezpečnosť vírusu je práve na hranici medzi situáciou, keď treba prijímať prísne opatrenia (kvôli zneškodneniu vírusu) a situáciou, kedy sa priebeh epidémie má len tlmiť (ako to býva s chrípkou). Moderného človeka iste irituje aj to, že sa vyskytla situácia, kde nie je pánom situácie.

Teraz je na pretrase otázka, ako pristupovať k rastúcemu počtu nakazených. Zrejme treba nájsť vhodnú mieru v opatreniach, ktoré sa budú potom, s rastúcou imunizáciou potenciálnych prenášačov, postupne uvoľňovať. Od začiatku pandémie prebehlo už dosť času nato, aby lekári našli účinné postupy na zmiernenie priebehu choroby a na prevenciu. Alberto Rossi, taliansky lekár, s ktorým prebehol nižšie uvedený rozhovor, spomína počiatočný zákaz pitiev zosnulých, ktorý mal veľmi nepriaznivé dôsledky pre správne plánovanie liečby. Aj v tejto oblasti medzitým došlo k zlepšeniu, a už sú k dispozícii aj dôkladné vyhodnotenia pitiev (na Slovensku sa pitvy samozrejme robia).

Ďalej rozoberá otázku vhodnosti očkovania proti chrípke, kde sa žiaľ aj naše autority dali viac ovplyvniť pravdepodobnými domnienkami ako reálnymi faktami, ktoré taliansky lekár spomína v rozhovore. Napokon, v súčasnosti sa ešte stále berie za samozrejmé, že je lepšie nechať sa proti koronavírusu zaočkovať, čiže nakaziť sa prefabrikovaným vírusom (vakcína AstraZeneca obsahuje práve geneticky modifikovaný šimpanzí adenovírus), ako sa prípadne nakaziť samotným prirodzene oslabeným koronavírusom.

Predkladaný rozhovor s talianskym lekárom, ktorý bol v prvej línii boja s COVID-19, vyšiel minulý týždeň na portáli LifeSiteNews a dúfame, že pomôže k racionálnejšiemu prístupu a hodnoteniu pandémie. (pozn. red.)

Albert Rossi, taliansky lekár špecializujúci sa na pneumológiu (ochorenia dýchacích orgánov), bol členom lekárskych dobrovoľníkov, ponáhľajúcich sa v marci na sever Talianska kvôli kríze COVID-19. Severné Taliansko bolo jednou z najťažšie zasiahnutých oblastí. Jedným z najviac prekvapivých tvrdení Dr. Rossiho je, na základe jeho osobnej skúsenosti a výskumu pacientov s COVID-19, že ľudia zaočkovaní proti chrípke pred vypuknutím epidémie boli najviac ohrození. Odmieta vakcínu proti koronavírusu.

* * *

LifeSite: Pán doktor, najprv nám povedzte, kto ste a ako ste prišli k svojim vedomostiam z prvej ruky o koronakríze v Taliansku?

Dr. Alberto Rossi: Som vojenský lekár s hodnosťou plukovníka, teraz už na dôchodku. Poskytol som svoje služby civilnej obrane tu v Taliansku, aby som šiel a pomohol svojim kolegom v oblastiach, ktoré boli ako prvé zasiahnuté koronavírusom. Bol som súčasťou prvej skupiny nasadenej v Lombardii a v Emilia-Romagna. Bol som pridelený do druhého uvedeného regiónu, do nemocnice v Piacenze.

Bola to pre mňa zaujímavá skúsenosť. Videl som dvoch svojich kolegov, ktorí sa spolu so mnou zapojili do tejto akcie, ako ochoreli – obaja boli mladší ako ja (mám 69 rokov – som trocha starý muž z roku 1951!) – muž a žena. Vyliečili sa po týždni v nemocnici, pretože nemali žiadne ďalšie ochorenia.

Nastúpili ste do nemocnice krátko po začatí krízy. Bolo tam už veľa chorých ľudí?

Áno, prišiel som do nemocnice v Piacenze 26. marca. V tomto meste pribudlo najviac COVID pacientov okolo 12. – 13. marca. Keď som prišiel, boli sme na vrchole nákazy. Osobne som bol zodpovedný za asi 100 pacientov – ľudí v stredne vážnom stave. Nepracoval som na úseku intenzívnej starostlivosti. Takmer všetci títo pacienti boli starší, povedzme nad 70 rokov, trpiaci viacerými chorobami. Osobne som skúmal zdravotné záznamy týchto pacientov a zistil som, že takmer všetci boli očkovaní proti chrípke.

Je táto vakcína v Taliansku bežná?

Na severe áno. Ľudia sú na severe zaočkovaní vo väčšej miere ako v strede a na juhu. Vedel som, že armáda USA pozorovala nepriaznivé reakcie pri očkovaní proti chrípke, vrátane dýchacích problémov a zápalu pľúc, a preto som sa pýtal pacientov v mojej starostlivosti, či dostali vakcínu proti chrípke. Takmer všetci ju naozaj dostali. Ako som povedal, táto vakcína je veľmi rozšírená v Lombardii. Mám podozrenie, že mohla napomôcť pri nákaze.

Spomedzi 100 ľudí, ktorých som ošetroval, som si osobitne všímal súvislosť s vekom a patologickými stavmi. Boli tam iba traja mladí ľudia – narodení 1983, 1985… – ale všetci títo trpeli aj inou chorobou. Napríklad jeden mal neopláziu (nádor), ďalší bol na dialýze. Týmto spôsobom som si získal predstavu o schopnostiach SARS-CoV-2 (vírusu, ktorý spôsobuje COVID-19) zasiahnuť ľudí, ktorí sú v ťažkom stave z rôznych dôvodov. V tom čase sa na liečbu používali hydroxychlorochín a protizápalové lieky.

Je podľa Vás hydroxychlorochín účinný?

Myslím, že áno. Je to viac než osobný názor: je to názor, ktorý som si vytvoril na základe medicínskej literatúry. Medzitým sa používali aj iné látky, napríklad Remdesivir, dokonca aj u Berlusconiho (bývalý taliansky premiér). Kolegovia, ktorí ten liek skúšali, mi povedali – keď som bol ešte v Piacenze – že sa nezdá, žeby mal veľký účinok.

Hydroxychlorochín sa zdá byť účinný. Používali sme ho, ale štúdiu urobíme spätne. Mojou úlohou bolo dávať ľuďom túto liečbu a nemôžem vynášať medicínske závery. Myslím si však, na základe medzinárodnej tlače, že hydroxychlorochín, Plaquenil, bol veľmi, veľmi účinný.

Aký máte teraz názor na koronakrízu?

Mám pocit, že situácia s koronou bola zveličená do tej miery, že to nedokážem plne pochopiť. Nákaza nepochybne existovala a stále existuje, pretože vírus stále existuje, ale vírus sa šíril bez ohľadu na naše opatrenia, lockdowny a karanténu. Do istej miery oslabol – čiže nemá už viac rovnakú patogénnu schopnosť, akú mal, keď sa v marci prvýkrát rozšíril.

Možno teraz poviem herézu, ale pretože už veľa odborníkov rôznej farby to povedalo, myslím si, že to tiež môžem povedať. Som len pulmonológ, nie špecialista na virológiu. Ale môžem jednoducho dôvodiť: ak vírus už nie je taký silný ako bol, ak už nie je viac schopný vyvolávať ochorenia, tak potom aký je problém, keď ho vidíme šíriť sa rýchlejšie…?

Spomínam si, že pred niekoľkými mesiacmi mnohí talianski virológovia bili na poplach proti takému a onakému zhromaždeniu, stretnutiu alebo verejnej slávnosti, napríklad po futbalových zápasoch. Mám na mysli najmä jeden medzi Neapolom a „Juve“, keď Neapol vyhral Taliansky pohár a tisíce ľudí sa zišlo, aby to oslávili. Vtedy hovorili: „Uvidíte, koľko úmrtí budeme mať za mesiac!“ A nič sa nestalo.

Sme v rukách takzvaných vedcov, ktorí nám tvrdia, čo nastane, a ktorým potom protirečia samotné fakty. Myslím, že majú zámery, ktoré nám unikajú. Nepochybne sa nákaza šíri po celom svete, ale podľa môjho názoru bola trochu zveličená, trochu nafúknutá z dôvodov, ktoré nedokážem pochopiť, a ktoré ma znepokojujú.

Sú to politické dôvody?

Neviem. V Taliansku je istý zvláštny stav vecí, politicky povedané, pretože naša vláda je v stave veľkej slabosti a udržiava sa pri moci vďaka tejto situácii, vyvolávajúc strach. Každý deň v správach v televízii dostávame informáciu o nakazených, chorých a uzdravených. Mám pocit, že sme jediným štátom v Európe, ktorý vysiela denné správy v tomto štýle.

Všetky televízne stanice sa zapojili do tohto strašenia. Chcú prinútiť všetky deti nosiť v škole rúška. Napokon je to len pre deti nad šesť rokov. Ale chirurgické rúško pomáha pri zastavení vírusu asi ako plot proti mravcom – čiže vôbec nijako. Ak navyše vírus stratil svoje patologické účinky, naozaj už ničomu nerozumiem. Samozrejme, chráňme ľudí, ktorí sú najviac ohrození. Týchto ľudí áno.

Podľa mňa sa stalo niečo veľmi významné: Vedeli ste, že 1. apríla tohto roku, Robero Speranza, minister zdravotníctva, vydal obežník, v ktorom dôrazne odrádzal od vykonávania pitiev?

Počul som o tom. Je to teda pravda?

Áno. Čítal som celé nariadenie – a stojí to zato. Neodporúča pitvy, takmer úplne ich zakazuje, prakticky hovorí, že iba súdny lekár – v jednotlivých prípadoch – môže oprávnene vykonávať pitvy. V dôsledku toho sa ani jeden špecializovaný lekár neodvážil vykonávať pitvy na obetiach COVID. K tým dochádzalo až neskôr, keď sa najväčšia škoda už stala. Ak by sa vykonávali načas, boli by sme si uvedomili, že obojstranné intersticiálne pneumopatie, ktoré sme videli v nemocnici, boli následkom vaskulopatie, roztrúsenej cievnej trombózy.

Takže sme používali nesprávnu liečbu. Pumpovali sme kyslík do pľúc, zatiaľ čo sme mali podávať protizápalové lieky, napríklad kortizón a dexametazón, na zablokovanie zápalovej kaskády. Práve to dnes robíme. Podľa môjho názoru, ale to som len obyčajný človek, vhodná liečba by mohla byť napríklad takáto: kortizón od začiatku, a enoxaparín, čo je heparín s nízkou molekulovou hmotnosťou a používa sa na prevenciu trombózy, nie aby ju liečil – na to sú iné prípravky. Ale na prevenciu trombózy potrebujete heparín s nízkou molekulovou hmotnosťou.

Myslíte, že lockdown pomohol?

Myslím si, že lockdown ohraničený na najvýznamnejšie oblasti – napríklad, celá Lombardia bola červenou zónou – by bol pomohol. Ale naši politici strácali čas a prijímali hlúpe opatrenia, ako zákaz pitiev. Neverím, že Taliansko a iné štáty boli nákazou zaskočené. Odmietam uveriť tomu, že po čínskych skúsenostiach nedokázali informačné služby Západu oboznámiť naše vlády so stavom vecí.

Ak uvážime, že 31. januára talianska vláda vyhlásila stav núdze, čo sa robilo predtým, než núdza skutočne vypukla? Nemocnice v Piacenze, do ktorých som išiel, boli úplne nepripravené. Moji kolegovia lekári neboli podrobení ani sérologickému vyšetreniu, ani výterom z nosa. Mnoho z nich bolo chorých.

Čo je veľa, to je veľa. Ja som človek z armády, aj keď som už na dôchodku. Hovorím toto: boli sme zvyknutí na pohotovosti vo vojenských zdravotných službách a vieme, že keď dôjde k šíreniu vírusu, prvá vec, ktorú treba urobiť, je netlačiť chorých do jednej nemocnice, kde nakazia každého: celá nemocnica sa nakazí a stane sa COVID-nemocnicou, a to aj pre tých, ktorí prišli dať si odstrániť mandle alebo slepé črevo, na operáciu kolena… Práve tak sa vysoko nákazlivý vírus šíri. Musím ale dodať, že vírus bol smrteľný len v istých situáciách, a aj to kvôli chybnej liečbe, ktorá vychádzala z uvažovania zo začiatku krízy.

Všetko, čo bolo treba naozaj robiť, bolo zriadiť malú poľnú nemocnicu mimo hlavnej nemocnice a vhodne triediť pacientov.

Celá vec sa mi zdá divná a podozrivá: prečo nefungovalo toľko vecí? Mali fungovať a mohli fungovať. Niečo v tomto príbehu je zle.

Dnes sú kontaminácie oveľa menej vážne, ale všade v Taliansku musíte nosiť rúška...

Áno, všade. Sme povinní poslúchať, pretože inak máme úradné problémy, pokuty, najmä pre ľudí pracujúcich v obchodnej sfére, ich zákazníkov a hostí v rôznych situáciách. Ekonomické škody sú obrovské. Zasiahlo to naozaj veľa rodín. Predstavujem si týchto ľudí, týchto chudobných ľudí žijúcich z najrôznejších prác: čo sa s nimi stalo? Situácia je naozaj znepokojivá. A prečo toto všetko?

Pred niekoľkými dňami, asociácia Corvelva, švajčiarska asociácia poskytujúca alternatívne informácie, zverejnila zoznam virológov, ktorí spolupracovali s farmaceutickými laboratóriami, a ktorí od nich získavali financie. Dal som si menšiu námahu a pozrel som si mená niektorých virológov, ktorí sa opakovane objavovali v talianskej televízii – Galli, Pregliasco, Lopalco…

Všetko sú to virológovia, ktorí mali a stále majú ekonomické väzby na farmaceutické spoločnosti, ktoré vyrábajú vakcíny. A to nie je pekné: mali to aspoň povedať. Samo osebe to nie je odsúdeniahodné: Myslím si, že sloboda je jednou z najdôležitejších vecí. Ale to zahŕňa aj slobodu kritizovať, a ešte viac, slobodu pre nás, užívateľov, bežných občanov, vedieť, či virológ, ktorý prichádza poučovať každý deň v televízii, má ekonomické vzťahy s farmaceutickými spoločnosťami, skrátka, či bol zaplatený.

Vo Francúzsku je to rovnako…

Samozrejme. Zozbieral som údaje – bolo to dosť zdĺhavé – a tak som bol schopný potvrdiť, že Lopalco, virológ z Univerzity v Pise, ktorý je politicky angažovaný spolu s Emilianom, prezidentom regiónu Puglia, a ktorý sa celý deň vytŕča na Facebooku a v televízii, bol jedným z týchto virológov. Dal som mu otázku na Facebooku o informáciách, ktoré sa teraz pomaly šíria medzi verejnosťou, že virológovia majú spoločné záujmy s istými farmaceutickými laboratóriami, ktoré vyrábajú vakcíny, a spýtal som sa, či by nebolo vhodné, aby verejne povedal, že nemá žiadne takého vzťahy s týmito laboratóriami. Neodpovedal.

Čo si myslíte o budúcej COVID vakcíne?

So skúsenosťou tých amerických vojakov, ktorí nedopadli najlepšie… Ja sám som nebol proti očkovaniu, tým skôr, že keď som slúžil vo vojenskej nemocnici v Livorne, keď sa ma opýtali, či by som sa nestal dobrovoľníkom pri experimentálnej vakcíne proti žltačke typu B, odpovedal som kladne a dostal som tú vakcínu.

Ale odkedy som si prečítal a pochopil výsledky štúdie, ktorá bola zverejnená Corvelvou, od talianskej lekárky, Dr. Bolganovej, ktorá uverejnila asi 15-minútový film, v ktorom informovala o výsledkoch skúmania zložiek tejto vakcíny, bol som veľmi znepokojený.

Je pravda, že na medzinárodnej úrovni je tu organizácia menom AIFA, ktorá je zodpovedná za kontrolu vakcín na európskej úrovni. Ale nakoľko viem – a môžem sa mýliť – tá vykonáva kontrolu po očkovaní, a nie ohľadom zložiek vakcín. Nakoľko viem – ale môžem sa mýliť – štáty sa spoliehajú na vyhlásenia o certifikáciách, ktoré robia spoločnosti, ktoré vyrábajú vakcíny.

Takže sú to samo-certifikácie?

Presne tak. Sú to samo-certifikácie, ktoré ubezpečujú, že vakcína je bezpečná a účinná, a štáty ju podávajú, berúc do úvahy presne túto samo-certifikáciu.

Po zhliadnutí videa Dr. Bolganovej som bol veľmi znepokojený a môžem Vám povedať, že sa nedám zaočkovať – tým skôr, že som sa nikdy nedal očkovať proti chrípke. Ako všeobecný lekár som navštívil mnoho ľudí s chrípkou doma, niektorí z nich mi ráčili kýchať priamo do tváre, keď som im vyšetroval hrudník, ale nikdy som nemal chrípku. Tým myslím, že nemám predispozície. A nemám ani žiadne ďalšie choroby.

V každom prípade, mám pochybnosti, najmä ak ide o nútené očkovanie detí. V Taliansku je to od 70. rokov, odkedy sa nezaočkovaným deťom odopiera prijatie do školy, a nie som si istý, či to je dobrá vec.

Nechcem robiť protiočkovaciu kampaň. Ale je príliš jednoduché povedať, že ak by sme nemali karanténu, ktovie o koľko viac mŕtvych by sme mali. Nemáme žiaden protipríklad.

Pozrime sa však hoci len na príklad Švédska, ktoré nemalo lockdown, a ktorého miera úmrtí k celkovej populácii je podobná tomu, čo máme v Taliansku. Počuli sme tu v televízii: „Tu v Taliansku sme príkladom pre celú Európu, pre celý svet.“ Ale určite je to negatívny príklad – vezmite si len zákaz pitiev.

Čo o tomto všetkom hovoríte ako pneumológ?

Bol som dobrovoľníkom u civilnej ochrany práve kvôli mojej špecializácii, hovoriac si, že možno ma zavolajú v druhej fáze. V skutočnosti som bol súčasťou prvej skupiny. Som vdovec na dôchodku, tak som si povedal: „Dobre, nech sa stane čo sa stať má.“

A ochoreli ste na COVID?

Nie. Na konci som si dal urobiť výter aj krvný test na protilátky – o ktorých som dúfal, že ich mám – ale všetko bolo negatívne. Je síce pravda, že tým testom sa dá len čiastočne dôverovať; mali by sa aspoň opakovať, aby sa potvrdil prvý výsledok.

Bola talianska spoločnosť vystrašená? Nosia rúška kvôli tomu, že nechcú platiť pokuty, alebo kvôli strachu?

Sú vystrašení! Vidíme veľa ľudí, ktorí sú sami v autách a nosia rúška.

V Nice vo Francúzsku sú rúška povinné aj pre ľudí, ktorí sú sami v aute…

To je šialené.

Článok pôvodne vyšiel na portáli Christianitas