Lavrov: “Otázka znovu zjednotenia Krymu je definitívne uzavretá, či sa to niekomu páči alebo nie”

Moskva 28. apríla 2019 (HSP/Mid.ru/Foto:TASR/AP-Pavel Golovkin)

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo svojom vystúpení na prezentácii dokumentárneho zborníka „Krym vo vývoji Ruska: história, politika, diplomacia. Dokumenty archívov Ministerstva zahraničných vecí Ruska“ v Moskve zdôraznil, že  „pred piatimi rokmi sa v rámci slobodného prejavu vôle, ktorý sa uskutočnil v plnom súlade s medzinárodnými právnymi normami, drvivá väčšina obyvateľov Krymu vyslovila za opätovné zjednotenie polostrova s ​​Ruskom“

„Realizáciou práva na sebaurčenie zakotveného v Charte OSN sa Krymčania rozhodli pre stabilný mierový rozvoj, v skutočnosti však hájili svoje životy a dôstojnosť. Dobre si pamätáme, ako sa ukrajinskí ultranacionalisti a neofašisti bezprostredne po protizákonnom štátnom prevrate pokúsili vytvoriť „nový poriadok“ na polostrove. Zároveň otvorene vyhlásili, že na Kryme pre Rusov niet miesta,“ pripomenul.

„Ako poznamenal ruský prezident Vladimír Putin vo svojom „Krymskom prejave“ 18. marca 2014, v srdci, v mysliach ľudí, Krym bol a zostal neoddeliteľnou súčasťou Ruska. V byzantskom meste Chersonézos knieža Svätý Vladimír prijal pravoslávie. Táto udalosť zohrala obrovskú úlohu vo vývoji ruskej štátnosti. V roku 1783 sa aj za úsilia ruských diplomatov Krym stal súčasťou Ruského impéria.

Od tých čias sa na polostrov viažu najvýznamnejšie míľniky našej národnej histórie, ako hrdinská obrana Sevastopoľa počas Krymskej vojny v rokoch 1853-1856, či oslobodenie polostrova od nacistických okupantov počas Veľkej vlasteneckej vojny. Zároveň Krym nie je len dávna história mesta Chersonézos a nehynúca sláva našich vojakov a dôstojníkov, ale je s ním spojená aj poetická genialita A. S. Puškina, romantizmus A. S. Grina, M. A. Vološina a K. G. Paustovského, nádherný zámok Lastovičie hniezdo a Livadijský palác.

S návratom Krymu do Ruska sa výrazne zvýšil záujem o jeho históriu, miesto a úlohu v osudoch krajiny. V súčasnosti naši historici a archivári vynakladajú značné úsilie na komplexné štúdium minulosti polostrova v kontexte celkového vývoja Ruska.

Nezaostáva ani Ministerstvo zahraničných vecí. Pracovníci Archívu zahraničnej politiky Ruského impéria a zahraničnej politiky Ruskej federácie vykonali obrovský kus práce pri výbere materiálov týkajúcich sa histórie Krymu. Najvýznamnejšie z nich sú dnes zahrnuté v zborníku. Tieto dokumenty, z ktorých mnohé sú publikované po prvýkrát, pokrývajú viac ako dvesto rokov – od podpisu Konštantínopolského mieru s Tureckom v roku 1700 až po Zmluvu o založení ZSSR. Zahŕňajú širokú škálu problémov zahraničnej a vnútornej politiky vo vzťahu k polostrovu – od politických rozhodnutí o jeho začlenení do Ruska a jeho následnej hrdinskej obrany až po ekonomické, migračné, kultúrne, duchovné aspekty. Archívne materiály, tento najdôslednejší a najobjektívnejší dôkaz minulosti, jasne dokazujú jednotu našej historickej cesty.

Otázka znovu zjednotenia Krymu je definitívne uzavretá, či sa to niekomu páči alebo nie. Žiadna deklarácia zo strany Washingtonu, Európskej únie alebo NATO nemôže túto situáciu zmeniť, či už z právneho alebo politického hľadiska. Navyše, v poslednom čase polostrov pravidelne navštevujú predstavitelia politických, verejných, podnikateľských a kultúrnych kruhov zahraničných krajín, vrátane Európy, ktorí môžu na vlastné oči vidieť realitu v krymskej krajine a nesmiernu podporu obyvateľov Krymu voči vlastnému rozhodnutiu. V mnohých štátoch pôsobia alebo sa vytvárajú „kluby priateľov Krymu“.

Pokiaľ ide o nás na našom ministerstve budeme pokračovať v dôslednej politickej a informačnej práci s cieľom objasniť situáciu spojenú s návratom Krymu do Ruska. Naďalej budeme pomáhať posilňovať medzinárodné a zahraničné hospodárske vzťahy polostrova v súlade so spoločnou zahraničnou politikou krajiny.

Významným prínosom k spoločnému úsiliu v tomto smere je aj zborník, ktorý tu dnes prezentujeme a ktorý, o tom som presvedčený, vyvolá veľký záujem. Okrem svojej nespornej vedeckej hodnoty poskytuje jedinečnú príležitosť pozrieť sa na udalosti pred piatimi rokmi v celej ich historickej plnosti, uvedomiť si úlohu, ktorú Krym zohráva vo vývoji ruskej štátnosti,“ zdôraznil v závere svojho prejavu ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.