Nám to zakazujú, ale sami nenakupujú

Tryskové motory boli vždy slabým miestom čínskeho leteckého priemyslu. Po neúspešných pokusoch o vytvorenie vlastných motorov alebo kopírovanie cudzích modelov sa Peking rozhodol importovať ich z Európy. Ponuka ukrajinskej spoločnosti Motor Sich vyzerala atraktívne. Pred štyrmi rokmi Čína kúpila od Ukrajiny dieselové motory a plynové turbíny pre torpédoborce Luyang-2 a Luyang-3, kúpila tiež dva člny Zubr a v roku 2016 štátna spoločnosť Ukroboronprom predala Pekingu tri tankovacie lietadlá Il-78m. Ázijská veľmoc bola presvedčená, že Ukrajina je spoľahlivý dodávateľ vojenských výrobkov.

Motor Sich poznajú Číňania veľmi dobre. Pred dvoma rokmi odkúpili od oligarchu a poslanca Najvyššej rady Vjačeslava Boguslajeva kontrolný podiel vo firme, ale ukrajinská polícia zablokovala túto transakciu. Zdá sa, že to Čínu nerozhodilo a hneď po tom podpísali zmluvu s Motor Sich o dodávke 250 motorov v hodnote 380 miliónov dolárov. Podarilo sa im však zatiaľ dodať len dvadsať kusov.

Teraz, keď sa Washington dozvedel o tejto dohode, môže vzájomne výhodný obchod rýchlo skončiť. Bývalý poradca Senátneho výboru pre medzinárodné vzťahy William Triplett nazval ukrajinsko-čínsku dohodu zradou. Niektorí úradníci sa s ním zhodli a vyzývajú Biely dom, aby zatlačil na Kyjev. To všetko sa stalo v súvislosti s rozhodnutím o pridelení 250 miliónov dolárov Ukrajine na vojenské potreby.

V reakcii na obvinenia ukrajinský líder radikálnej strany Oleg Ljaško povedal, že žiadne zákony neboli porušené a bez zmlúv s Číňanmi Motor Sich zostane na mizine. “Máme zakázané predávať Číňanom, ale sami si nič nekupujú,” vyčítal Američanom.

Kórejskej rakety na ukrajinských motoroch

Kyjevu vytýkajú nielen to. Pred rokom noviny The New York Times oznámili, že KĽDR urobila prielom vo vývoji rakiet vďaka ukrajinskej Južmaše. Autori článku tvrdili, že tento podnik vyrába motory RD-250 pre severokórejské balistické strely. Ako dôkaz boli zverejnené snímky. “RD-250 fungujú na kvapalných palivách a sú vyrábané prevažne v ukrajinskom podniku na Dnepre,” uvádza sa v článku.

Rezolúcia BR OSN zakazuje dodávať do KĽDR vojenskú techniku ​​a citlivé technológie, ale autori nevylúčili, že Pchjongjang získal ukrajinské raketové motory na čiernom trhu. Americké ministerstvo zahraničia zasiahlo do situácie a sľubovalo, že prijme vhodné opatrenia. V dôsledku toho bol škandál utlmený.

Profesor Akadémie vojenských vied Vadim Kozjulin vidí v tejto situácii prejav zlý stav ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu. “Zamestnanci Južmaše jazdili na služobné cesty do Severnej Kórey, veľké tajomstvo to nebolo. Podnik musel nejako prežiť. Mnohým je jasné, že by Pchjongjang nemohol testovať balistické rakety bez ukrajinských motorov, ale oficiálne potvrdenie neexistuje. Ukrajinu nejde potrestať tým, že všetko odkáže na dedičstvo Viktora Janukovyča, “vysvetľuje vo svojom článku agentúra RIA Novosti.

Prvýkrát sa o partnerstve Kyjeva a Pchjongjangu začalo hovoriť v roku 2009, keď v Thajsku zadržali lietadlo IL-76, ktoré mierilo z hlavného mesta Severnej Kórey na Ukrajinu s 35 tonami zbraní a streliva na palube, vrátane granátometov a prenosných raketových komplexov. Túto situáciu sa snažili orgány niekoľkých krajín neúspešne vyriešiť. Podozriví v tomto prípade boli ukrajinskí občania Jurij Lunev a Igor Karev-Popov, ale nebola proti nim prijaté žiadne opatrenia.

Tajné dodávky do Afriky a somálski piráti

Najtajomnejší príbeh s dodávkami ukrajinského vojenského vybavenia do zahraničia sa objavil na jeseň roku 2008. Somálski piráti sa zmocnili v indickom oceáne ukrajinskej lode Faina. Banditi hneď nepochopili, s kým majú tú česť, pretože loď plávala pod vlajkou Belize, čo je štát v Strednej Amerike. Na palube bolo 33 tankov T-72, granátomety a protilietadlové zariadenia.

Posádka Fainy sa pirátom snažila vysvetliť, že tieto vojenské zariadenia sú určené pre Keňu. Predávajúcim bol štátny podnik Ukrspetsexport a kupujúcim kenské orgány. To ale len rozzúrilo Somálčanov a požadovali 35 miliónov dolárov, aby pustili loď a posádku. Po dlhých rokovaniach s ukrajinskými orgánmi sa dohodli najskôr na znížení výkupného na päť miliónov a neskôr na 3,2 miliónov. Faina bola v zajatí po dobu šiestich mesiacov.

Týždeň po prepustení dorazila loď do Kene, ale nebol čas na jej vyloženie, pretože vypukol nový škandál. Webové stránky Wikileaks zverejnili tajné dokumenty amerického ministerstva zahraničia, ktoré ukázali, že Faina po súhlase Washingtonu viezla vojenský materiál nie do Kene, kde bolo povolené zásobovanie, ale a v rozpore s požiadavkami Organizácie Spojených národov, do Južného Sudánu. Dokumenty boli sprevádzané snímkami zo satelitov, ktoré potvrdili ďalšiu prepravu ukrajinských zbraní po železnici do tejto krajiny. Kyjev odmietol všetky obvinenia.

Washington dlho vystupoval na strane Južného Sudánu a hľadal vedľajšiie cesty, aby im pomohol s vojenským vybavením. Podľa Wikileaks to boli Američania, ktorí využívali Ukrajinu a Keňu pri dodávkach zbraní režimu v Džube.

Ukrajinské zbrane pre povstalcov v Sýrii

Spojené štáty využívali Ukrajinu na dodávky zbraní sýrskym povstalcom v boji proti Islamskému štátu. K tomuto záveru dospeli novinári z Centra pre štúdium korupcie a organizovaného zločinu (OCCRP). V správe zverejnenej v minulom roku organizácia uviedla, že od roku 2015 dodali Američania Sýrii zbrane v hodnote 2,2 miliardy dolárov. Okrem Ukrajiny medzi zúčastnených údajne patrilo tiež Rumunsko, Česká republika, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Poľsko a Chorvátsko.

Oficiálne vojenské vybavenie do Sýrie neprišlo. Jeho príjemcovia boli americké veliteľstvá špeciálnych operácií (SOCOM) a vojenská výskumná organizácia Picatinny Arsenal. Spočiatku bola technika transportovaná do Turecka, Jordánska a Kuvajtu a potom bola distribuovaná povstalcom na severe a juhu Sýrie.