„Kuba trpí. Je to najsmutnejšie a najťažšie obdobie, aké si v dejinách svojho národa pamätám. Všetko sa zmenilo na boj o prežitie. Prítomnosť je neistá a budúcnosť úplne neznáma,“ hovorí biskup González.

Kríza zasahuje všetky oblasti každodenného života. Najviac dolieha na chudobných, osamelých seniorov, dôchodcov a matky samoživiteľky. Podľa biskupa prichádzajú do farností ľudia, ktorí niekoľko dní nejedli a nevedia, na koho sa obrátiť o pomoc. „Kvôli výpadkom prúdu nie je možné uchovávať potraviny. Počas bohoslužieb sme nedávno zažili aj prípady, keď ľudia omdleli, pretože boli hladní,“ opisuje.

Veľmi vážna je aj situácia v zdravotníctve. V niektorých nemocniciach boli zastavené operácie pre nedostatok vody i základného vybavenia. Mnohé rodiny si musia samy zháňať aj zdravotnícky materiál, aby ich blízki vôbec mohli podstúpiť liečbu.

Popri ekonomických problémoch rastie v spoločnosti aj strach a psychické napätie. „V rozhovoroch s ľuďmi cítite smútok, beznádej a strach,“ hovorí predseda kubánskych biskupov. Ľudia sa obávajú aj možného vojenského konfliktu so Spojenými štátmi.

Nedostatok bezpečnosti a časté výpadky elektriny komplikujú aj život Cirkvi. V niektorých oblastiach majú ľudia elektrinu len niekoľko hodín denne. Kvôli kriminalite a násiliu sa miestami veľkonočná vigília slávila počas dňa, pretože nočné vychádzanie bolo nebezpečné. Napriek tomu sa kňazi, rehoľníci i laici snažia ľuďom pomáhať. „Úlohou Cirkvi je udržiavať nádej, načúvať ľuďom a byť im nablízku,“ zdôrazňuje biskup González.

Mnohí veriaci pripravujú jedlo pre potrebných alebo ho rozvážajú chorým a ľuďom pripútaným na lôžko. „Dokážu pomáhať druhým takmer z ničoho,“ hovorí biskup a pripomína napríklad kuchyňu, ktorá denne zaisťuje jedlo pre viac ako 300 ľudí.

Aj samotná Cirkev čelí veľkým obmedzeniam. Prudký rast cien a nedostatok pohonných hmôt výrazne komplikujú pastoračné aktivity. „Sme v režime pastoračného prežívania. Často sa ani nedostaneme do vidieckych oblastí sláviť svätú omšu,“ vysvetľuje biskup González. Napriek tomu zdôrazňuje vernosť tých, ktorí na ostrove zostávajú. „Mnoho ľudí odchádza, ale Cirkev zostáva. Ludia to vnímají a sú za to vďační,“ hovorí.

Na záver rozhovoru požiadal biskup Arturo González Amador dobrodincov a priateľov organizácie ACN, aby na Kubu nezabúdali. „Hlboko verím v silu modlitby. Nemôžeme vyriešiť všetko, ale každá pomoc má zmysel. Kubánsky ľud trpí a Cirkev je súčasťou tohto ľudu,“ uzatvára.

Zdroj: acninternational.org

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk