Kto je ochotný prispieť na „Ficove čakateľky“

Autorom výroku je prakticky neznámy Petr Kocina. Nemenoval by som ho, keby sa nerozhodol vstúpiť do verejného priestoru. Pracuje na Katedre etiky a estetiky na FF UKF v Nitre. Áno, ide o odborníka na etické otázky – teda, aspoň v teoretickej rovine…

Veď čo má byť tá štipľavá poznámka ohľadom „čakateliek“? Nie je to azda každého súkromná vec, s kým sa stýka alebo nestýka? Bola tá pripomienka etická? A ako sa týka traktovaného problému, teda zákona lex atentát?

Človek nemusí byť odborník na etiku, aby dokázal rozoznať vecný argument od útoku na rečníka…

Po ďalšie: Pokiaľ ide o porovnanie „dôstojného“ a „nedôstojného“ príjmu – kto kedy úprimne čakal, že vysokoškolský pedagóg bude zarábať toľko, ako vrcholový politik? Predseda vlády má predsa len „trošku“ iný stupeň zodpovednosti – a to za celú spoločnosť. Navyše, označiť plat vysokoškolského pedagóga za nedôstojný, je… nedôstojné.

To má teraz každý zamestnanec v odbore humanitných vied začať vyplakávať, že „Fico zarába lepšie“?

Autor ďalej preukazuje značné uviaznutie v pojmoch a myslení minulosti. Spomína totiž na výroky svojho kolegu Leška, podľa ktorého sa SMER nevie rozhodnúť, či je chlapec alebo dievča, keď chce zároveň pôsobiť na ľavicového aj národného voliča. To vraj nejde – usúdil pán Leško. (písali sme k tomu samostatný komentár)

K podobným záverom dospel pán Kocina: „Sociálna demokracia by sa mala usilovať o rozvoj sociálnych práv pri zachovaní rozsiahlych občianskych a politických slobôd. Politická strana, ktorá rozvoju ľudských práv, naopak, bráni s odkazom na národný konzervativizmus, kráča zjavne iným smerom. Pojem „iliberálna sociálna demokracia“ je preto absurdný, až smiešny mačkopes.“

Kedy a kde bránil SMER „rozvoju“ ľudských práv? A akému rozvoju? Veď ľudské práva na Slovensku sú v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv OSN – alebo nie? Utláčame niekoho? Zakazujeme individuálne slobody? Kde, komu?

A aj pojem „iliberálna sociálna demokracia“, ktorý autor možno odkukal z Maďarska, je podivným jazykovým obratom. Veď už roky, roky sa diskutuje o štvrtej politickej teórii, ktorá v sebe bude obnášať dobré, ekonomicky efektívne a zároveň humanistické prvky tých ideológií 20. storočia, ktoré sa inak v procese dejín zdiskreditovali alebo ukázali ako nefunkčné. Preto smeruje budúcnosť práve k tomu, čo tento kritik nazýva „mačkopes“.

Prečo si nenaštuduje aktuálne a smerodajné myšlienky vplyvného súčasného filozofa Alexandra Dugina?

Alebo ho vedome ignoruje, pretože je Rus? Priznávam, tu iba hádam.

Okrem toho, súčasná slovenská politicko-spoločenská klíma má bližšie k spojeniu konzervatívna sociálna demokracia, alebo sociálno-demokratický konzervativizmus. Vyznačuje ho silná orientácia na sociálny štát, teda napríklad starostlivosť o tie zraniteľné vrstvy obyvateľstva, ktoré tvorili po celý život hodnoty (dôchodcovia), snaha o zachovanie slovenskej národnej identity a vyznávanie konzervatívnych hodnôt (áno, to je aj tá „tradičná rodina“, ktorej sa dnes niektorí toľko vysmievajú, hoci bez matky a otca by tu neboli…)…

Takže žiadna „iliberálna“, ale konzervatívna demokracia. Prečo by taká nemohla byť? Preto, že istá spoločenská vrstva sa oháňa ideálmi nekonečnej „slobody“? Preto, že by chceli, aby mala demokraticky zvolená vláda pomaly už menšiu moc, než mimovládky a médiá?

Nerád kritizujem názory akademika, pretože uznávam jeho vzdelanie, jeho tituly, jeho životnú skúsenosť. Napokon, aj pán Kocina absolvoval medzinárodné právo vo Veľkej Británii. Lenže práve tu je pes čiastočne zakopaný – v balíčku dostal očividne aj ucelený, uzavretý pohľad na svet. Nie je sám – aj mladý Šimečka to má podobne.

Uvážte, čo Kocina píše: „Napriek tomu si stále myslím, že by bolo pre všetkých lepšie, keby táto krajina hľadala nové inšpirácie v Nórsku a oveľa menej nám pripomínala Zimbabwe.“

A pridáva aj prirovnanie k Saddámovmu režimu v Iraku.

Čo ignoruje, je fakt, že Nórsku objavilo na svojom území ropu, a že jej ťažbu má v réžii štát. Keď má štát ohromujúce zisky a preplnenú pokladňu, vládne sa ľahko…

Oproti tomu Zimbabwe bolo silne vykorisťovanou kolóniou západu. Len si vypočujte jeho zástupcov – povedia vám, ako sa veci majú, a prečo tamojší ľud nemá záujem o „importovanú demokraciu liberálneho typu“…

Ctené lordstvo: Kým Nórsko v 60. rokoch minulého storočia spustilo ťažbu ropy, Zimbabwe sa ešte len oslobodzovalo spod britskej nadvlády!

Nedávno, na veľkom podujatí svetového významu, rečnil prezident Emmerson Mnangagwa v ruskom Petrohrade. Na pôde medzinárodného ekonomického fóra jasne povedal, že africké štáty odmietajú ostať na periférii sveta, ako akási „poznámka pod čiarou” v dejinách písaných západom. Chcú sa podieľať na vzniku nového svetového poriadku, zvaného multipolárny svet.

Toto sa ale, predpokladám, absolventom britských univerzít nepočúva dobre…

Pretože okrem vedomostí tam očividne dostávajú aj pravidelné dávky neokolonizačného myslenia.

Čo na tom, že biely muž európskeho pôvodu, predstaviteľ kolektívneho Západu, tvorí len zlomok svetovej populácie? Pomocou pušného prachu sme si podrobili zvyšok sveta, a dodnes z toho čerpáme. Nielen ekonomicky, ale aj mentálne. Osvojili sme si myslenie v duchu dvojčlenky „pán – rab“. My sme tí dobrí, oni tí zaostalí, podradní… Preto sa zákonite vo všetkom mýlia. A musia prijať našu víziu sveta, našu a žiadnu inú! Jeden príklad za všetky je výrok Blinkena o tom, že Čína „musí prestať podporovať ruský zbrojársky priemysel.“

Čína „musí“, lebo USA povedalo.

Nemienime sa nášho postoja „otrokára“ vzdať, hoci navonok sa tvárime, že sme sa zmenili.

Ako vyznieva v tomto svetle naše volanie po „slobode, demokracii, a rovnosti pre všetkých“?

Prečítajte si tiež:

• Koalícia trvá na dôvodnosti zrýchleného prijatia tzv. lex atentát
• Tzv. lex atentát čakajú úpravy
• Denník N sa svojsky “ospravedlnil”