Najprv treba novému bratislavskému primátorovi poblahoželať k víťazstvu a popriať mu, nech sa mu podarí urobiť pre Bratislavu a jej obyvateľov čím viac dobrého, držme mu v tom všetci palce. Ale čo je to vlastne za človeka? Odkiaľ prišiel?

Má 41 rokov. Na svojej stránke o sebe píše, že v rokoch 2010 – 2011 absolvoval v rámci Fulbrightovho štipendia výskumný pobyt na Kolumbijskej univerzite (Columbia University) v New Yorku na tému občianskej angažovanosti v meste. Niekoľko rokov študoval v Ríme a pracoval v architektonickom ateliéri v Londýne. Stojí za iniciatívou Mestské zásahy, ktorá od roku 2008 vygenerovala viac ako 900 (!) projektov na vylepšenie verejného priestoru v dvadsiatich slovenských a českých mestách. Je zakladateľom občianskeho združenia My sme mesto, ktoré sa zameriava na verejný priestor s ambíciou stimulovať komunikáciu a interakciu medzi odbornou a laickou verejnosťou. Je členom správnej rady a zakladateľom o.z. Aliancia Stará Tržnica v Bratislave. Posledné dva roky sa spolu s tímom odborníkov venoval príprave dokumentu Plán Bratislava – Návod na lepšie mesto, ktorý vyšiel knižne a môžete si ho kúpiť v kníhkupectvách. A popri tých všetkých aktivitách sa stíha venovať aj manželke, venčiť psa – a najnovšie bude ešte aj primátorovať.

Hoci v politike doteraz nepôsobil, o ostatných „pravicových“ primátoroch sa vyjadruje ako o starých kamošoch: „V RTVS som stretol mojich obľúbených primátorov Riša Rybníčka a Peťa Bročku, aj s Marekom Hattasom.“ Hovorí, že dal dohromady tím okolo 70 odborníkov, aby spolu pracovali na „Pláne Bratislava“. Kto pochybuje o Vallovom okruhu priateľov a kontaktov, nech skúsi sám dať dohromady fungujúci tím 70 ľudí… Iste aj vy poznáte ľudí, ktorí skúšali robiť politiku, chceli dať dokopy tím, získať priestor v médiách a získať partnerstvá – a viete, že je to takmer nemožné, ak nie ste súčasťou niečoho väčšieho, čo vám k týmto veciam dopomôže.

Na jeho údajnej príslušnosti k určitým „elitným“ kruhom teda zrejme bude niečo pravdy. Vallo je vnukom jedného z najlepších slovenských básnikov a niekdajšieho ministra kultúry Miroslava Válka. A Válkov dobrý priateľ, generál Alojz Lorenc, šedá eminencia bývalej ŠtB, v neskorších rokoch pracoval pre Pentu, pričom zlé jazyky tu vidia možnú súvislosť s tým, že Vallo pre Pentu robil viacero projektov – o tejto domnienke však zatiaľ nepredložili žiadny dôkaz.

Zlé jazyky tiež kritizujú to, akú fintu použil na financovanie svojej kampane. Limit je zo zákona 250 tisíc eur. Keď sa jeho náklady začali k tomuto limitu blížiť, objavili sa takzvané „tretie strany“, ktoré mu pomáhajú tento limit bez problémov obísť. Zákon umožňuje, že takáto tretia strana, občan alebo firma, môže prispieť ďalšími najviac 25 tisíc eurami, pričom musí byť zaevidovaná Štátnou komisiou pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Vallovi takto prispelo až päť „tretích strán“, každá v sume od 22 až 25 tisíc eur, spolu to teda urobilo ďalších cca 120 tisíc eur. Dokopy teda Vallo minul nie 250, ale najmenej 370 tisíc eur, aby sa mohol stať primátorom.

A kto financoval Vallovu kampaň? Portál Glob.sk píše, že Vallo sám nevložil do svojej kampane žiadne peniaze, všetko malo ísť od sponzorov, pričom kľúčovú časť mali dať spolumajitelia firmy ESET Miroslav Trnka, Peter Paško a Maroš Grund. Áno, spolumajitelia tej istej firmy ESET, ktorá vlastní Denník N, podporuje prezidentského kandidáta Mistríka, stranu Progresívne Slovensko, je dodávateľom americkej tajnej služby CIA, a ktorá kúpila Vojenskú nemocnicu, aby ju komplexne prestavala. Tej istej firmy ESET, ktorej spolumajitelia Rudolf Hrubý a Maroš Grund sa veľmi kontroverzným spôsobom zmocnili slávneho bratislavského hotela Carlton.

Aký bude vzťah nového bratislavského primátora k Bratislavčanom? Ako bude brániť ich záujmy pred záujmami prišelcov? Je to vážna téma, vzhľadom na množstvo „cezpoľných“, ktorí dlhodobo v meste spoluexistujú spolu s rezidentmi, čo otvára množstvo otázok, od rozpočtových až po parkovanie. A to ešte do Bratislavy nedorazila vlna iných prišelcov, takých, ktorí už dobyli susednú Viedeň. Hovorí o tom aktivista Peter Socha: „Viedeň už patrí migrantom a domorodci odtiaľ utekajú preč. Zo slávnej Mariahilfer Strasse, čo kedysi bývala jedna z najlepších adries v meste, sa stalo multikultúrne geto, kde môjmu priateľovi štyrikrát vykradli byt. Toto sa deje už len kúsok od našich hraníc.“ Vo svojom „Bratislavskom manifeste“, čo je niekoľko všeobecných viet o tom, čomu všetkému sa chce vo svojej funkcii venovať, má Vallo aj túto vetu: „Rôznosť kultúr a životných štýlov obyvateľov Bratislavy musí byť vnímaná ako výhoda.“ Ale čo presne pod tým nový primátor myslí? Dúfajme, že nie to, o čom hovoril Socha…

A aký bude vzťah Matúša Valla k bratislavskému životnému prostrediu a zeleni? Hovorí, že chce skrotiť developerov. Lenže kritici poukazujú na to, že práve on sa podieľal na necitlivej premene vinohradov v lokalite Slanec na rezidenčnú štvrť (jeho dielo môžete vidieť TU). Mnohí Bratislavčania si pamätajú ako tá časť mesta vyzerala ešte pred pár rokmi – romantické vinohrady nad Bratislavou, ktoré po tisícročia, prinajmenšom od čias Rímskej ríše, dodávali príjemný vzhľad panoráme celého mesta. Žiaľ, dnes už je ten pohľad omnoho smutnejší, dnes je tam radová zástavba bezútešne uniformných rodinných domov, kde jediná zeleň sú zelené fasády domov. Pravda, treba byť spravodlivý, architekt musí robiť iba to, čo chce objednávateľ. Ale faktom je, že pre developera tento komplex navrhli práve architekti Vallo a Sadovský.

Komiksová postavička slovenskej protisystémovej scény Rudolf Vaský prirovnáva Matúša Valla k Hillary Clintonovej. Vraj sa im v tvári zračí rovnaké „smugness and entitlement“ – samoľúbosť a povýšená samozrejmosť, s akou pristupujú k svojmu úradu. A vraj rovnako je z nich cítiť „deep state“ – hlboké zakorenenie v skrytých štruktúrach, ktoré v skutočnosti štát ovládajú. Ťažko povedať akým prístrojom tieto parametre Vaský meral a môžeme mu veriť, ale nemusíme. Skúsme radšej veriť Matúšovi Vallovi, ktorý hovorí: mám rád Bratislavu. Dúfajme, že jej to bude na úžitok. A držme mu v tom palce.

Ivan Lehotský