Honda pri konštrukcii rally špeciálu siahla po osvedčenom endure CRF 450 a zo začiatku bola dakarské verzia vlastne jej klonom. Síce podstatne vylepšeným, ale koncepčne príbuzným. Bolo by odvážne tvrdiť, že iba prispôsobili enduro na rally, to nie. Japonci postavili zbrusu novú motorku, ale inšpirácia je na prvý pohľad jasná. Niekde proste začať museli. Rally špeciál každý rok vylepšujú a dnešný model má s tým prvým na pohľad všetko, technicky málo. Hondy sú jazdiacim technickým laboratóriom s čidlami a snímačmi prakticky na všetkom, čo sa hýbe a točí. Dokonca aj na bežných ložiskách. V bivaku Dakaru kolujú legendy o tom, ako všetky stajne po dojazde rozoberajú a opravujú, iba Honďáci nie. Najprv nastúpia technici v bielych plášťoch (naozaj, Japonci sú v niektorých záležitostiach suchári na pohľadanie), napoja laptopy na konektory a sťahujú dáta. Až na základe analýzy pristupujú mechanici k výmene toho, či onoho dielu. To sa nevzťahuje na vonkajšie poškodenia, tie odhaľujú vizuálne.

Skutočné technické údaje nik mimo tímu nepozná. Motorka je povestná množstvom použitých titánových zliatin a kozmických technológií. Stroj je ako celok nervózny v rýchlostiach, perfektný v technických úsekoch a výborne ovládateľný. Prototypy, vyrábané ako kusovky majú neskutočnú cenu. Ten ukradnutý v Le Havre si ocenili na 300.000 €. Tohtoročný model má aj viditeľné dizajnové zmeny, ale podrobnosti nie sú známe. Vie sa len, že vývoj upriamili viacej na podvozok a stabilitu v paľbe, motor skôr šľachtili v rovine spoľahlivosti.

Takto koncipovaná motorka si vyžaduje aj adekvátnych jazdcov. Najviac jej vlastnostiam vyhovuje štýl Jaoana Barredu. Jazdí na hrane, veľa riskuje a bol donedávna nedostižne najrýchlejším jazdcom Dakaru. Ale chyby v navigácii, penalizácie a často hlúpa smola mu nedovolili Dakar zatiaľ vyhrať.

Honda buduje továrenský tím na základe jazdeckých schopností členov a nehľadí na ich pôvod. Ich jednoznačným cieľom je získanie víťazstva za každú cenu. Motorky do terénu nie sú nosným výrobným programom, Dakar je pre Hondu číra prestíž.

KTM opustila enduro koncepciu na prelome tisícročí a odvtedy vyvíja rally špeciály, ktoré v základe nemajú žiadneho predchodcu. Modelový rad 950 – 690 – 450 – 450i je unikátny. Motorky majú špecifickú konštrukciu podvozku a rámu. Tá umožňuje čoraz lepšiu ovládateľnosť bez straty povestnej stability vo vysokých rýchlostiach. Motorky sa dostávajú na hranu technologických možností. Posledné karburátorové motory mali výdrž 450-600 motohodín, novšie modely ani nie polovicu, potom je nutný repas agregátu. Dôvodom sú maximálne otáčky, vyššie pri motore so vstrekom o 1.800 ot/min ako pri karburátorovej verzii. Prototyp 2018 točí dokonca o 2.000 ot/min viacej. Materiály nie sú schopné takéto zaťaženie dlhodobo zniesť, pretože najlepší borci držia v časovkách otáčky motora stále blízko obmedzovača. Model vychádza dizajnovo z predchodcu, technicky (rám a motor) je to opäť nová motorka, rozvíjajúca osvedčenú koncepciu.

Tentokrát sa aj KTM podarilo udržať technické údaje v tajnosti. Dá sa predpokladať, že výkon atakuje 70hp a suchá váha 130-135kg aj s prístrojmi na navigáciu. Továreň si v predstihu našla a vychovala novú jazdeckú základňu a celkovo sa správa pružnejšie ako Honda. Sam Sunderland a Mathias Walkner sú rýchli, no Toby Price položil na lopatky aj Barredu. K tomu dobre naviguje a s motorkou sa iba hrá. Samozrejme, aj on jazdí úplnú hranu a ročník 2017 nedopadol pre neho najlepšie.

Rakúšania podriaďujú výber továrenských jazdcov predajným číslam a preto sa náš Števo Svitko nemôže stať členom fabrického tímu ani v prípade, ak by Dakar vyhral. Má plnú továrenskú podporu a hotovo.

KTM a Honda budú aj v nasledujúcom ročníku najväčšími kandidátmi na celkové víťazstvo. KTM zvíťazila už 16-krát v rade a od roku 2001 nepozná premožiteľa (ročník 2008 zrušili). Objektívne treba povedať, že KTM mala niekedy šťastie a Honda príliš často smolu. Na druhej strane skostnatelosť Japoncov a ich tlak na jazdcov dáva pramálo možností na poriadnu taktiku, kedy si jazdci musia pomáhať za každú cenu. Vnútorné pravidlá nedovoľujú pretekárovi na trati urobiť samostatné strategické rozhodnutie v prípade priaznivej situácie. Zabetónovaná hierarchia proste zväzuje ruky.

Dakar 2018 bude bojom najnovších technológií, najlepších jazdcov a rozdielnych stratégií. Keby konečne Hondy vyhrala, oživila by tým Dakar  a zrejme by prinútila továreň zotrvať v kolotoči rally naďalej. Pokiaľ vyhrá KTM, nebezpečenstvo vystúpenia Hondy z Dakaru sa zvýši. Nie však veľmi, pretože po obrovských investovaných prostriedkoch sa ich bude snažiť zužitkovať vo výsledkoch. Výsledok súboja sa dozvieme 20. januára 2018. Pokiaľ zázračne nevyhrá Yamaha, alebo Sherco.