Dôchodky nižšie o štvrtinu a platy o 30 %? Rada pre rozpočtovú zodpovednosť varuje pred rizikom štátneho bankrotu

Rozpočtová rada preto nepovažuje predložený návrh za konsolidačný. Podľa jej hodnotenia vláda upustila od ambície stabilizovať verejný dlh a pokračuje v politike, ktorá nerieši dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Člen RRZ Martin Šuster na tlačovej konferencii označil rozpočet za „rozpočet zotrvačnosti v predošlých politikách a rezignácie na ozdravovanie verejných financií“. Reagoval tak na vyjadrenie ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD), ktorý návrh označuje za rozpočet dobrých správ.

Ak štát neprijme ďalšie konsolidačné opatrenia, jeho hrubý dlh by podľa RRZ mohol v roku 2029 dosiahnuť až 73 % HDP. Na jeho stabilizáciu by pritom bolo potrebné dostať deficit približne na 2,5 % HDP, teda znížiť ho zhruba na polovicu oproti plánovanej úrovni. Rozpočtová rada zároveň upozorňuje, že až 85 % opatrení z troch doterajších konsolidačných balíkov sa podľa jej analýzy využilo na financovanie nových výdavkov.

Predseda RRZ Ján Tóth upozornil aj na právne problémy spojené s návrhom rozpočtu. Podľa rady vláda porušuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, pretože parlamentu nepredložila návrh vyrovnaného rozpočtu. RRZ zároveň nesúhlasí s tým, že vládny kabinet môže využiť výnimku zo sankcií dlhovej brzdy. Podľa jej stanoviska na to nie sú splnené potrebné podmienky. Rada tiež tvrdí, že návrh rozpočtu nie je v súlade s ústavnou požiadavkou chrániť dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

Napriek kritike RRZ nepovažuje rozpočtové čísla za nereálne. Deficit na úrovni 4,9 % HDP je podľa nej dosiahnuteľný, ak budú celkové výdavky na vojenskú techniku nižšie, než predpokladá rozpočet, a vláda zároveň nesiahne na rozpočtové rezervy. Dosiahnutie plánovaného schodku tak bude závisieť aj od toho, ako sa skutočné výdavky štátu vyvinú počas budúceho roka.

Najväčšie riziko však rada vidí v dlhodobom trende. Martin Šuster vysvetlil, že udržateľnosť verejných financií znamená schopnosť štátu poskytovať služby, ktoré od neho občania očakávajú. Podľa jeho slov v súčasnosti presahuje desať percent riziko, že štát v budúcnosti nebude schopný túto úlohu plniť. S rastúcim dlhom sa pritom toto nebezpečenstvo výrazne zvyšuje.

Ak by Slovensko dospelo až k štátnemu bankrotu, podľa Šustera by mohlo čeliť scenáru podobnému Grécku počas dlhovej krízy. Spomenul prudké znižovanie dôchodkov o 25 % alebo viac, platov vo verejnom sektore o 30 %, či obmedzenie schopnosti štátu zabezpečovať zdravotnú starostlivosť a bezpečnosť. Takýto vývoj by podľa neho znamenal, že vláda by musela v krátkom čase pristúpiť k mimoriadne tvrdým úsporným opatreniam.

Šuster pripomenul, že Grécko bolo v minulosti nútené prejsť z vysokých deficitov na vyrovnaný až prebytkový rozpočet. Podobne prudké ozdravovanie verejných financií by podľa neho mohlo hroziť aj Slovensku, ak bude pokračovať v každoročnom vytváraní vysokých schodkov. Takýto zásah by mal dôsledky aj pre sociálne programy, na ktoré sú ľudia zvyknutí.

„Tak ako sa to stalo v Grécku, že počas dvoch rokov bolo Grécko prinútené z podobných deficitov ako máme my sa dostať na vyrovnaný až prebytkový rozpočet nesmierne rýchlo a drasticky, tak to isté hrozí aj nám. Táto vláda si nevie predstaviť, že by mala fungovať podľa vyrovnaného rozpočtu, lebo by to znamenalo, že rôzne sociálne programy nebude schopná poskytovať ďalej,“ povedal Šuster.

RRZ preto upozorňuje, že odkladanie konsolidácie nemusí znamenať vyhnutie sa úsporám, ale môže viesť k situácii, keď sa budú musieť uskutočniť rýchlejšie a bolestivejšie. Čím dlhšie zostanú deficity vysoké, tým viac sa podľa rady približuje riziko, že štát príde o priestor rozhodovať o ozdravovaní verejných financií postupne.