Bratislava 23. októbra 2018 (SITA/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Poslanec Peter Kresák (Most-Híd) predložil návrh novely zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky. Pozmeňujúci návrh súvisí s možnosťou, aby ktorýkoľvek zo sudcov v pléne alebo v senáte ústavného súdu mohol predložiť odlišné právne stanovisko, kde vyjadrí nesúhlas a zdôvodní ho
Rozhodnutie ÚS SR v súčasnosti nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom, ak z osobitných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné. “V tomto zmysle sa napríklad rozhodnutia ÚS SR v konaní o súlade právnych predpisov, v konaní o súlade medzinárodných zmlúv, v konaní o súlade predmetu referenda, v konaní o výklad ústavy a ústavných zákonov, v konaní o sťažnosti proti výsledku ľudového hlasovania, v konaní o uvoľnení funkcie prezidenta a v konaní o neplatnosti právnych predpisov vyhlasujú v zbierke zákonov, čo je nevyhnutným predpokladom ich právoplatnosti a všeobecnej záväznosti,” uviedol Kresák v pozmeňovacom návrhu.
Z uvedeného vyplýva, že odďaľovanie vypracovania ohláseného odlišného stanoviska čo i len jedným zo sudcov ÚS SR môže na dlhší čas pozdržať nadobudnutie právoplatnosti významného nálezu ústavného súdu. Preto Kresák navrhuje, aby ten sudca, ktorý pripojil odlišné stanovisko, mal zákonnú povinnosť toto vypracovať do 30 dní odo dňa písomného vyhotovenia rozhodnutia ÚS SR. Podľa Kresáka je to dosť dlhá doba na sformulovanie názorov k výroku alebo odôvodneniu rozhodnutia, s ktorým sudca nesúhlasí. Zároveň Kresák dodal, že v prípade, ak lehotu nevyužije, je možné vyhlásiť alebo zverejniť rozhodnutie aj bez jeho odlišného stanoviska.
Via Iuris sa nepáči priama voľby sudcov bez súhlasu prezidenta
Zakotvenie možnosti parlamentu priamo zvoliť sudcu Ústavného súdu SR 90 hlasmi poslancov a následné vylúčenie prezidenta z výberu takéhoto ústavného sudcu je krokom späť. Uvádza sa to v reakcii združenia VIA IURIS na zverejnený pozmeňujúci návrh poslancov strany SMER a SNS na zmenu voľby a výberu sudcov Ústavného súdu SR. “Vzhľadom na úroveň politickej kultúry na Slovensku a na dôležitosť Ústavného súdu SR je lepšie, ak výber ústavných sudcov nie je iba v rukách parlamentu, ale je rozložený medzi viaceré ústavné orgány – teda aj prezidenta,“ povedala Kristína Babiaková z VIA IURIS.
Podľa Petra Wilflinga z VIA IURIS zrušenie práva prezidenta menovať niektorých sudcov ako aj predsedu ústavného súdu sa javí ako účelová zmena, ktorá nie je vyvolaná skutočnou praktickou potrebou, ale snahou oslabiť politického protivníka vo funkcii prezidenta. “Aktuálne navrhované zmeny dávajú možnosť stať sa ústavným sudcom aj osobe, ktorá by za iných okolností nebola prezidentom vymenovaná. Ak navyše bude takáto voľba tajná a nie verejná, nebude jasné, ktorí poslanci ako hlasovali a bude to priestor pre zákulisné dohody za účelom presadiť zvolenie konkrétnej osoby. Znamená to, že poslanci nebudú niesť za svoje hlasovanie zodpovednosť pred svojimi voličmi,“ uviedol Wilfling.