Krajiny skupiny BRICS sú v OSN pripravené vyplniť medzeru po USA

Krajiny BRICS vnímajú diplomaciu OSN „pozitívnejšie“ a sú pripravené vyplniť medzeru, ktorá v Organizácii spojených národov zostala po vystúpení USA. Ak uspejú, budú mať vplyv nielen na hlasovanie a rozhodnutia o financovaní, ale aj na samotné koncepcie, ktoré riadia organizáciu. Táto myšlienka zaznela na konferencii v Bruseli organizovanej EuroHub4Sino počas 80. valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

Pripomeňme, že do skupiny BRICS patria: Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, spolu s rozšírenými členmi Egyptom, Etiópiou, Indonéziou, Iránom a Spojenými arabskými emirátmi.

Zatiaľ čo západné debaty sa vo veľkej miere zameriavajú na ekonomické väzby – clá, dotácie, spravodlivú hospodársku súťaž –, Peking a jeho spojenci ovplyvňujú definovanie a uplatňovanie ľudských práv, uviedli na konferencii obhajcovia ľudských práv. Tieto zmeny majú priame ekonomické dôsledky, od regulačných noriem po dodávateľské reťazce a investičné rozhodnutia.

Americký prezident Donald Trump vo svojom prejave v OSN kritizoval organizáciu za to, že „nie je dobre riadená“, a nariadil preskúmanie všetkých očakávaných finančných prostriedkov USA. Pripomenieme, že v uplynulých mesiacoch Trump stiahol USA z UNESCO, WHO a iných agentúr, znížil financovanie mierových misií a znížil výdavky na humanitárnu pomoc.

Keďže USA tvoria približne štvrtinu rozpočtu OSN, generálny tajomník António Guterres bol nútený spustiť bezprecedentný plán znižovania nákladov, ktorý podľa správy Medzinárodnej krízovej skupiny (International Crisis Group ) z 9. septembra zahŕňa prepúšťanie, ktoré postihne každého piateho zamestnanca.

Medzera po USA

Čína zapĺňa túto medzeru a presadzuje sa vo finančnej aj politickej oblasti, hoci nie bez rozporov. Jej príspevky agentúram OSN sú často omeškané, čo vyvoláva otázky o jej spoľahlivosti, aj keď Peking upevňuje svoje vedúce pozície a podporuje multilaterálne zapojenie. Pozorovatelia konštatujú, že USA aj Čína majú zmiešané výsledky v oblasti platieb, pričom meškania a čiastočné príspevky poukazujú na štrukturálne slabiny financovania a poskytujú krajinám BRICS dodatočný vplyv na formovanie agendy OSN.

Claudio Francavila, riaditeľ agentúry Human Rights Watch zodpovedný za obhajobu Európskej únie, zdôraznil, ako Čína integruje ľudské práva do svojej dlhodobej stratégie.

Francavila zdôraznil, že Čína tieto otázky považuje za súčasť širších ekonomických a politických kalkulácií, a nie za striktne morálne povinnosti. Napríklad nútená práca sa posudzuje z hľadiska jej vplyvu na konkurencieschopnosť a dlhodobé plánovanie, aj keď Európa tieto faktory priamo nevníma.

Poznamenal, že Peking svoju ekonomiku plánuje na desiatky rokov dopredu, bez ohľadu na výsledky volieb, čo mu umožňuje konať odlišne od západných aktérov.

„Dôležité nie je to, čo je eticky alebo morálne správne, ale to, čo je v záujme Komunistickej strany Číny… Vie, čo chce, a môže plánovať na najbližších 30 rokov,“ vyjadril sa.

V OSN tento dlhodobý prístup umožňuje krajinám BRICS ovplyvňovať normy, zatiaľ čo globálny Juh získava väčší vplyv na formovanie výsledkov.

Nienke Buismanová z Európskej komisie hovorila o reakcii Európy na rastúci vplyv Číny, so zvláštnym dôrazom na výskum, inovácie a strategickú koordináciu. Zdôraznila, že Čína v súčasnosti vynakladá na výskum a vývoj viac prostriedkov ako EÚ, čo robí konkurencieschopnosť v oblasti vedy a inovácií ústrednou európskou prioritou.

Buismanová uviedla, že Európa od roku 2019 vyvíja rámce pre spoluprácu s Čínou, v ktorých stanovuje podmienky týkajúce sa osobného vlastníctva, otvorenej vedy a rodovej rovnosti.

„Naďalej tvrdíme, že sme otvorení diskusii o tejto otázke, ale už nie sme otvorení spolupráci, ak sa nedokážeme dohodnúť na týchto podmienkach,“ uviedla.

Jej komentáre ilustrujú to, čo EÚ nazýva „snahou o vyváženie otvorenosti vo výskume so strategickými zárukami“, čo odzrkadľuje uvedomenie si, že dlhodobý prístup Číny sa netýka len hospodárskeho plánovania, ale aj multilaterálneho vplyvu.

Joanna Szychowska, riaditeľka Generálneho riaditeľstva pre obchod (DG Trade), zdôraznila potrebu strategického predvídania v Európe: „EÚ musí myslieť dlhodobo a pamätať na svoje silné aj slabé stránky.“

Analytici Francavilu poskytujú priestor pre túto perspektívu: Kým Európa je obmedzovaná volebnými cyklami a krátkodobými politickými zmenami, Čína funguje v horizonte niekoľkých desaťročí a využíva ľudské práva, ekonomické angažovanie a pozície OSN na dosiahnutie strategických cieľov v dlhodobom horizonte.

Prečítajte si tiež:

• Na prvý pohľad rana pre Rusko. V skutočnosti je to “zlá správa pre Zelenského”
• „Trump tvrdo proti Slovensku a Maďarsku“