Podľa EK si ešte nie vo všetkých partnerských krajinách uvedomili, “že otázky migrácie sú teraz vysoko na zozname priorít vonkajších vzťahov EÚ”. Napriek prebiehajúcim diskusiám nedošlo k výraznejšiemu posilneniu spolupráce s tretími krajinami, najmä čo sa týka repatriácie migrantov z Európy.
Riešenie vidí EK v “migračných partnerstvách” predovšetkým s africkými krajinami. V návrhu sa spomínajú Jordánsko, Libanon, Tunisko, Nigéria, Senegal, Mali, Niger, Etiópia a Líbya.
Týmto štátom chce Brusel poskytnúť aj viac finančných prostriedkov. Eurokomisár pre migráciu, vnútorné veci a občianstvo Dimitris Avramopulos v rozhovore pre nemecké noviny Die Welt povedal, že z existujúcich fondov by sa mohlo do roku 2020 uvoľniť zhruba osem miliárd eur.
Na jeseň chce EK predložiť investičný plán boja proti príčinám migračnej krízy. Prostredníctvom súkromných a verejných investícií by sa mohlo získať až 31 miliárd eur. Ak sa pridajú členské štáty a ďalší partneri, mohli by investície podľa Avramopulosa dosiahnuť až 62 miliárd eur.
Ako model spolupráce má podľa Európskej komisie slúžiť Turecko. Nový plán však nemá byť jeho kópiou, ale pôjde o opatrenia prispôsobené na mieru pre každú krajinu, uviedol eurokomisár. Brusel napríklad chystá reformu smernice EÚ o tzv. modrej karte, ktorá umožňuje prijatie kvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín.