Koľko toho ešte musí slovenský volič vydržať?

Hádate správne, ide o našu ex-prezidentku, Zuzanu Čaputovú.

Dnes kde kto vyčíta Pellegrinimu otázky ohľadom financovania volebnej kampane, ale zabudlo sa, že v Čaputovej prípade došlo k jasnému pochybeniu. Netvrdím to ja – denník Pravda toho času napísal: „Pri financovaní prezidentskej kampane Zuzany Čaputovej (Progresívne Slovensko) sa objavujú aj sporné momenty. Takým je financovanie reklamy v súkromnej televízii, ktorú zaplatil podpredseda strany Progresívne Slovensko (PS) Michal Truban. Porušil tým zákon o volebnej kampani. Pochybenie v tejto veci Čaputová priznala.“

Bol to šikovný ťah, odviesť pozornosť a vinu na Trubana. A potom ho stiahnuť do úzadia v zmysle „vyvodili sme zodpovednosť“. Sama kandidátka ostala čistá ako ľalia. Pochopte, na anjelských krídlach nemôže byť ani najmenšia škvrnka – pokazil by sa starostlivo budovaný imidž.

Ako k tomu dnes príde denník SME, že prostredníctvom redaktorky Nataše Holinovej kladie na Pellegriniho adresu otázku: „Čo znamená požiadavka „slušnosti“ z úst človeka, ktorý – ani keby iných vecí nebolo – doteraz nevysvetlil nezrovnalosti vo vyúčtovaní svojej prezidentskej kampane?“

Boli takí dôslední a prísni aj v prípade Čaputovej? Lebo do Pellegriniho to šijú od víkendu prakticky nonstop…

Ďalšia vec: Všimol si z liberálnych médií aspoň niekto, čo to tá Goldmanova cena vlastne je? Že tak trochu „pomáha“ občianskym aktivistom vstúpiť do aktívnej politiky?

Podľa verejne dostupných informácií na webe dostane víťaz dvestotisíc dolárov. Z držiteľov ceny sa potom stávajú politickí lídri, prezidentskí kandidáti, a v Rusku dokonca disidenti! (podrobne sa tomu venoval náš kolega Lehotský tu) Viete, koľko ich za tie roky bolo? Nie jeden, či piati. Vyše tucta! Viac ako dvanásť držiteľov tejto ceny sa stalo politicky aktívnymi, a to vo vysokých pozíciách.

To sú mi náhody!

Ale pozrime sa aj na ďalšie pozadie Čaputovej. Podľa životopisu absolvovala kompletný cyklus tréningov pod hlavičkou USAID. To je Agentúra USA pre medzinárodný rozvoj. Čo majú v náplni práce? Oficiálny záznam na wikipedii hovorí, že USAID sa snaží o „podanie pomocnej ruky ľuďom v zámorí, bojujúcim za lepší život, za účelom zotavenia z katastrof či tým, ktorí sa snažia žiť v slobodnej a demokratickej krajine.“

Ale to je ešte nič. Hádajte, odkiaľ majú manuál: „USAID, ako nezávislá federálna agentúra, získava súhrnné zahranično-politické smernice od amerického Ministerstva zahraničných vecí.“

Treba to prekladať do normálnej reči?

Dostávajú „noty“ od vlády USA. Tie potom posúvajú ďalej svojim „študentom“ v zámorí. Teda aj u nás. Študentom, ktorí „bojujú za lepší život v demokratickej krajine.“ Videli sme, ako bojujú…

Viete, v USA to funguje tak, že mimovládky ťahajú za jeden povraz: snažia sa podporovať aktívnych jednotlivcov („občianskych aktivistov) v iných kútoch sveta, aby oni menili svet – na obraz USA. To je jednoducho americká zahraničná politika…

Viete, aká je definícia aktivizmu? V skratke: Intenzívne presadzovanie určitých cieľov v rozličných oblastiach spoločenského života. Či už z presvedčenia a osobnej motivácie alebo aj s vidinou iného zisku, to už ja posúdiť neviem…

Ale je v tom, v konečnom dôsledku, rozdiel?

Kto dal aktivistom právo vyvíjať nátlak na verejný život a vytvárať vlastné politikum? Kto týchto ľudí volil? Jediné, čo ich vynieslo na výslnie, je finančná podpora a know-how zo zámoria.

A kto dal mandát americkým agentúram, aby si získavali našich ľudí a formovali ich prostredníctvom mysle širšej verejnosti? Kto z nás volil pánov Goldmana alebo Sorosa a spol.?

To sú veľmi vážne veci, na ktorých padajú – demokraticky zvolené – vlády. Napokon, už sme to zažili…

Otázka znie, čo s tým?

Vo veci ochrany záujmov a mentálnej autonómie štátu nás predbehol, napríklad, Salvador. Víťaz prezidentských volieb, Nayib Bukele, získal silný mandát a podporu občanov aj s tým, že odmietol vplyvy globálnych elít vo svojej krajine. Jeho strana získala v kongrese 54 kresiel zo 60. Americké mediálne agentúry už, samozrejme, píšu, že „populista Bukele“ ohrozuje „krehkú demokraciu“ v strednej Amerike…

No ešte raz: z hľadiska odhaľovania a pomenovania cudzích vplyvov na národnoštátne záujmv, nás už predbehol aj Salvador.

Tak dočkáme sa toho zákona o odhaľovaní zahraničných finančných tokov pre politicky angažované mimovládky? Alebo máme vydržať do ďalšieho volebného obdobia?

Za seba, ako občan Slovenskej republiky prehlasujem: Odmietam, aby sa na formovaní budúcnosti našej vlasti podieľali zahraničím sponzorované osoby a združenia, ktoré tu šíria cudzie myšlienky a záujmy!

Prečítajte si tiež:

• Ako hodnotí kroky odchádzajúcej prezidentky minister?
• Rekviem za Čaputovú a čo možno očakávať od nového prezidenta Pellegriniho?