Kolektívny Západ dostal od Ruska do zubov. Aj tak ničomu inému nerozumie

Bratislava 22. február 2022 (HSP/Foto: TASR/AP- /Alexei Alexandrov)

Všetci si kladú otázku, čo sa to vlastne stalo? Prečo Rusi voviedli svoje vojská na Ukrajinu? Niektorí zdesene hovoria o agresoroch. Aké sú teda dôvody toho, čo sa včera stalo na východ od nás?

Dôvodov pre takýto, pre Západ zdá sa neočakávaný krok je, ako to už býva, viacero.

Rusmi najviac zdôrazňovaný je pocit ohrozenia po tom, čo sa NATO priblížilo už úplne na ruské hranice. Doba letu rakety do Moskvy odpálenej z Ukrajiny sa ráta iba na niekoľko minút. Nedáva to možnosť spoľahlivej reakcie. Rusi už veľmi dlho opakujú, že sa necítia bezpeční, že ich základne NATO doslova obkolesili.

V krajinách bývalého socialistického bloku sa stavajú radary a odpaľovacie zariadenia. Opravujú sa vojenské letiská a stavajú vojenské základne amerických ozbrojených síl.

Kolektívny Západ, ale ani nie tak NATO, ktoré je v útočných operáciách nepružne, ako skôr anglosaský svet, ktorý sa už aj oficiálne vykryštalizoval v spojení v militaristickom združení AUKUS, sa jednoducho chystá na napadnutie Ruska a Rusi to veľmi dobre vedia.

Samozrejme Rusov najviac irituje Ukrajina, ktorá je jednak veľmi blízko a za druhé je to historicky ten istý národ.

Predstavte si napríklad, že by Rusi zafinancovali prevrat v Mexiku (prevrat na Ukrajine stál slovami Nulandovej USA 5 miliárd dolárov) a následne v spolupráci s nimi dosadenou vládou by tam usporadúvali cvičenia, dovliekli tam svoje zbrane a plánovali by tam vytvoriť základne. Asi by sa to Američanom nepáčilo a ako ich poznáme veľmi rýchlo by tam šírili slobodu a demokraciu prostredníctvom svojich ozbrojených zložiek, tak ako sme si už na to za posledné desaťročia zvykli.

Rusko už ma tiež dosť zabíjania etnických Rusov a dnes už aj svojich občanov v Doneckej a Luhanskej republike.

Treba si to predstaviť tak, ako keby Slovensko malo v Maďarsku veľkú a početnú slovenskú menšinu, ale v Budapešti by sa cez zvonku zafinancovaný prevrat dostal k moci polofašistikcý režim, nejakí noví nyilašovci, ktorý by našej menšine začal odoberať menšinové práva. Tá by to odmietla, vyhlásila by autonómiu a následne by ju tento polofašistický režim sedem rokov ostreľoval a zabíjal. Ako by sme ako štát na to reagovali? Nešli by sme pomôcť svojim? Rusi robia to isté.

Najdôležitejším aspektom krokov Moskvy je však skutočnosť, že sa Putin a jeho okolie pomaly učia robiť svetovú politiku. Pochopili nepriateľa a prispôsobili sa mu. Rusi roky opakovali svoje požiadavky, ale dočkali sa iba prázdnych prísľubov, priekov, sankcii, farebných revolúcii u seba doma a u svojich spojencov a rôznych ďalších nepriateľských aktov.

Zatiaľ čo oni podpisovali Minské dohody a naivne čakali, že sa začnú plniť, kolektívny Západ iba upevňoval svoje pozície a postupne, krok za krom, realizoval svoje plány. Posúval sféry svojho vplyvu, svojej ekonomickej i vojenskej moci stále bližšie a bližšie k hraniciam Ruska a chystal sa na vojnu.

Naivní Rusi sa však už čo to o svetovej politike podučili. Hlavne zdá sa pochopili svojho nepriateľa. Kolektívny Západ, ale najmä Anglosasi, považujú vyjednávanie za nutné zlo, keď nevedia svoje ciele presadiť silou. Dohodnuté zmluvy dodržiavajú iba kým sú pre nich výhodné, následne ich vypovedajú alebo porušujú. Kolektívny Západ – tie národy, ktoré ho pôvodne tvoria, jednoducho veria iba násiliu, všade kde je to možné používajú násilie (iba príkladmo – Kórea, Panama, Brazília, Kongo, Indonézia, Vietnam, Irak, Sýria, Líbya, Afganistan) a rozumejú a akceptujú iba násilie.. jednoducho rozumejú a akceptujú iba kopačku do hlavy. Nič iné na nich naplatí. Všetko ostatné pokladajú za nepriateľovu slabosť.

Rusi sa im prispôsobili a včera im dali prvú do zubov. Jednoducho si povedali, už toho máme dosť. Dokedy máme prosíkať. Máme z nášho pohľadu relevantné a oprávnené bezpečnostné záujmy a ak sa tým nikto nehodlá zaoberať, poriešime si to vo vlastnej réžii.

Rusi sú veľmoc a tak ako USA, dokážu sa postarať o svoju bezpečnosť a svoje bezprostredné záujmy.

Pre malé štáty ako je Slovensko je však celý tento vývoj zlá správa. Nerešpektovanie medzinárodného práva, ktoré tu zaviedol za posledné desaťročia kolektívny Západ ako bežný štandard, je pre nás neakceptovateľné a priamo ohrozuje našu suverenitu a naše samostatné prežitie.

To čo sa dnes deje na Ukrajine je priamym dôsledkom prístupu západných krajín k medzinárodnému právu a jeho porušovaniu.

Svet pod vplyvom ignorácie medzinárodného práva zo strany USA a ich spojencov zvlčil a to pre malé krajiny neveští nič dobré.

Jozef Kováč