Na sociálnych sieťach sa svojimi vyjadreniami pravidelne staráte o rozruch, určite nejdete s takzvaným mainstreamovým prúdom. Čo vás motivovalo, aby ste tak trochu vystúpili z radu a začali sa ako známa osobnosť k rôznym témam vyjadrovať? Vedeli ste, že vaše vyjadrenia sa určite nestretnú len s pozitívnymi reakciami.

Nikdy som nebol utiahnutý človek, ktorý by veci držal v sebe. Aj na kurte som ukazoval emócie, keď som mal nervy a nedarilo sa, bol som schopný rozbiť raketu. Takisto, keď vidím nejakú krivdu alebo sa mi niečo nepáči, tak sa vyjadrím. Nie vždy, ale keď mám chuť. Mám to tak v sebe, je to naturálne.

Viac vo videu:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Svojho času ste vyjadrili podporu súčasnej vládnej koalícii, vyjadrovali ste sa aj proti niektorým tzv. mienkotvorným médiám. Mali ste takéto názory vždy alebo to vo vás časom dozrelo?

Myslím si, že na politiku treba aj trošku dozrieť. Politiku som kedysi ako športovec v podstate neriešil, ani nesledoval, v podstate som si ani nevedel urobiť vlastný názor. Začal som to vnímať, keď Igor Matovič robil svoje marketingové videjká, ako je Fico zlý, ako je to všetko zlé. Vtedy som začal politiku riešiť hlbšie.

A potom, ako sa ma začali dotýkať niektoré veci, keď sa riešilo povinné očkovanie, nemohli sme ísť z okresu do okresu, nemohli sme ísť von, vtedy som to začal riešiť intenzívnejšie. Urobil som si vlastný názor a sledoval som, aké názory majú politici. Podporujem tých politikov, ktorých názor sa podobá tomu môjmu a určite k nim patria tí, ktorí sú momentálne v koalícii.

Svojho času sa s vami spájala jedna kauza. Martina Navrátilová kritizovala Djokoviča preto, že sa nechce dať zaočkovať. Vy ste sa v statuse rozhodli na jej vyjadrenie pomerne ostro reagovať, zaútočil ste na jej sexuálnu orientáciu. Po niekoľkých rokoch, spravili by ste to znova?

Ja som reagoval na to, že Navrátilová nabádala Djokoviča, aby išiel príkladom a dal sa zaočkovať. Ešte za komunistov v Československu, jej sexuálna orientácia bola dlhodobo známa. Systém s tým mal problém a vlastne ju tu ani nechcel. A ona sa so systémom nechcela zosúladiť, no tak kvôli orientácii odišla. Išla do Ameriky, aby bola voľná, aby žila svoj americký sen a svoju slobodu.

Tak som nerozumel tomu, že keď aj Djokovič chce svoju slobodu, tak ona ho nabádala, že nie, nie, ty nebudeš žiť svoju slobodu. Ty budeš robiť tak, aby ostatní boli spokojní. Ona má najmenšie právo rozprávať niekomu, ako sa má zachovať, lebo sama vtedy vravela nech sa do jej slobody nikto nestará. Z jej strany to jednoducho bolo pokrytecké a musel som sa k tomu vyjadriť.

Čiže aj dnes by ste volili tie isté slová?

Ja som nepovedal nič agresívne. Povedal som, že je lesbička. Čo je, lesbička. Neviem, čo je na tom zlé, na čo sa tu všetci hrajú, že keď sa povie, že je niekto teplý alebo je lesba, že je to strašné, politicky nekorektné. Ľudia by sa mali trošku spamätať.

Z vašich slov je jasné, že nie ste priaznivcom rôznych progresívnych a liberálnych ideológií. Čo vám na nich najviac prekáža?

Že sa snažia dostať do spoločnosti tú chorobu s názvom LGBTI alebo LGBTQ, ani neviem, ako sa to už teraz už volá. A mnoho ďalších vecí, s ktorými nesúhlasím. Keď je niekto schopný urobiť knižku, ktorá mala byť buď v niekde v škôlke alebo sa mala prezentovať v škole, na prvom stupni a v nej je napísané, že otehotnieť nemusí len žena, ale aj iný rod s neviem akými orgánmi… To je niečo neuveriteľné, jednoducho neakceptovateľné. A oni podporujú túto agendu. Ja som proti tomu, aby naše deti boli takto ovplyvňované. To je akože ad jedna.

A ad dva je, že oni nemajú žiadnu víziu do budúcna. Vedia len kritizovať a kričať Fico do basy. Keď je niekto schopný non-stop urážať a stavať si na tom svoju kampaň, ako je zlý Fico, ako je zlý Danko alebo Pellegrini, to mi jednoducho nestačí.

Viete, jeden z mojich najlepších kamarátov je na kandidátke SASky a nemáme spolu absolútne žiaden problém. Poznáme sa od detstva, bývali sme v rovnakom paneláku, chodili sme spolu na základnú aj strednú školu a dodnes máme výborný vzťah. Akceptujeme sa a rešpektujeme sa. Ja poviem svoj názor, on svoj a máme sa stále radi. Ale takých, ako je on, je strašne málo.

Medzi našimi tábormi je rozdiel v tom, že my si vypočujeme druhý názor a chceme diskutovať, lenže oponenti s nami diskutovať nechcú. Videli sme to, keď nepúšťali Blahu do telky, keď bola cenzúra  alebo keď niekto vydá knihu a je proste zakázaná, v Pantha Rei sa nedá kúpiť. Aj tu vidíme krásny príklad toho dvojakého metra. Oni majú svoju pravdu a tú druhú stranu neakceptujú. V tom je medzi nami veľký rozdiel.

Čo vravíte na aktuálnu politickú situáciu u nás? Je to turbulentné, každý týždeň máme niekoľko káuz, pravdepodobne tieto veci sledujete.

Sledujem to už trochu menej ako kedysi, pretože každý deň trénujem, mám 2 – 3 tréningy denne. Kedysi som sledoval aj tlačovky politických strán, aj opozičných, nielen koaličných. Teraz to sledujem najmä cez sociálne siete. Snažím sa urobiť si vždy svoj názor. Niekedy je z toho už ale človek unavený, takže si dávam dva, tri dni pauzu od týchto vecí, hlavne cez víkend. A urobí mi to dosť dobre.

A kroky súčasnej vlády v zahraničnej politike?

Tak, v podstate môžem povedať, že keď sa niekto vie stretnúť s Putinom a s Trumpom, tak už viac nepotrebujem. Pretože ten človek je číslo jedna. A keď k tomu pridáme Erdogana, Orbána a ďalších, tak ja neviem, čo má byť lepšie. Viem, že náš premiér dostal veľký hejt za to, že rozprával v Amerike na tom kongrese… Tak ja neviem, keď rozpráva v Rusku s Putinom, tak je to zlé. Keď rozpráva v Amerike, tak je to zlé. Čo má vlastne robiť, keď všetko, čo urobí, je zle?

Aj preto sa mi nepáči Progresívne Slovensko, lebo jediné, čo vedia, je kritizovať Roberta Fica, že išiel do Ameriky, pričom podľa mňa je to super ťah. Išiel do Ruska, je to super ťah, išiel do Číny, je to super ťah, išiel do Turecka, je to super ťah. Ale im je všetko zlé a vedia len kritizovať a to nestačí na to, aby som ich mal rád.

Keď ste svoje názory prejavovali na sociálnych sieťach, bolo vám jasné, že sa stretnete aj s negatívnymi reakciami. Prekvapilo vás niečo na vlne kritiky, ktorá sa na vás zniesla?

Mám jednu veľkú výhodu, že som zvyknutý na kritiku. Viem sa s tým veľmi dobre vysporiadať. Nemám absolútne žiadny problém niečo napísať a dostať zopár negatívnych správ. Boli aj nejaké vyhrážky, ale aj na to som zvyknutý. Bol by som zvedavý, keď sa mi niekto vyhráža, či by bol taký majster aj keby sme sa stretli na ulici.

Mne zo sto správ príde 99 pozitívnych a jedna negatívna. Ľudia súhlasia, len sa boja ozvať, nemôžu sa vyjadriť. To je presne tá doba, v ktorej žijeme, ako ľudia myslia…

Ste aj známym kritikom Slovenského tenisového zväzu a pána Igora Mošku. Tvrdíte, že si zo zväzu spravil svoju firmu a funguje tak už 30 rokov. Ako je možné, že vy sa ozvete a ostatní sú ticho?

Pretože ja mám jediný gule to povedať. Každý je tam pokakaný. Bohužiaľ, žijeme v dobe, kedy ak si človek trošku otvorí ústa, dostane za to postihy.

Ja mám výhodu, že som si od 16. rokov skoro všetko platil sám. Nie som zamestnaný, nie som v žiadnom klube, mne nikto nič nedáva. Napríklad taký Gomboš alebo Molčan sú v NTC, kde majú hradené náklady. Majú od 100 do 200 tisíc eur ročne, zo štátnych peňazí. Čiže im sa neoplatí rozprávať, pretože by si pohnevali štatutárov – ja ich volám súdruzi zo zväzu – a jednoducho by tie peniaze nedostali a boli by dosť v mínuse. Majú sa tam ako v bavlnke, pretože NTC je dobrý podnik, dobre urobené tenisové centrum. Ale funguje len pre vyvolených. A vyvolení sú tí, ktorí sa akoby poddajú Moškovi. Ja ale ich peniaze nepotrebujem a preto dokážem vždy povedať to, čo chcem. Aj keď sa to niekomu nepáči.

Viac o týchto témach, ale aj o peniazoch vo svete veľkého tenisu a o návrate Martina Kližana do profikolotoča po dva a polročnom tenisovom dôchodku môžete počuť v rozhovore.