Klaus vo svojom príspevku upozorňuje na mechanizmus fungovania prerozdeľovania peňazí daňových poplatníkov vo forme eurofondov. Opisuje situáciu v Českej republike, ale jeho slová sú plne uplatniteľné aj na Slovenskú republiku.

Republika vyberie peniaze daňových poplatníkov. Sestričkám v nemocnici, učiteľkám, penzistom, ktorí nakupujú v obchode nákup s DPH… Ľudom a firmám, ktoré pôsobia na území štátu. Následne je časť v obrovských sumách posielaná do Bruselu. „Tam sa k tomu (teda oni to hovoria) pridá ešte niečo od švédskych a holandských učiteliek,“ ironizuje Klaus.

„Potom sa s dozorom veľkých hráčov, megalobbistov a eurokmotrov nastavujú operačné programy, aby sa peniaze nevrátili občanom, ale využili sa na tie „správne programy“ so správnymi dodávateľmi a so správnou ideológiou. Takže sa napríklad podporuje inklúzia v školách. Alebo genderové audity. Alebo poloteroristické ekologické happenningy a akcie. Alebo do škôl ultradrahé dotykové tabule.“

Projekty na to, čo ľudia skutočne potrebujú?

Financie daňových poplatníkov sa cez operačné programy za starostlivého dozoru rôznych „miestnych hráčov“ a v rámci celej zlodejiny malých rýb vracajú do republiky.

To potom v krajine, či už v Čechách alebo u nás, spôsobuje korupciu, ničenie trhu a ďalšie „dobro“. Ako príklad Klaus uvádza prerozdeľovanie eurofondov v hotelierstve – vedľa seba sú dva hotely, jeden dostane na rekonštrukciu 60 miliónov, druhý nič. Majiteľ druhého si preto vezme úver alebo sa upracuje k smrti v snahe poskytnúť hosťom lepšie služby. Iní borci si vybudujú golfové ihrisko…

Klaus sa vyjadril k problematike eurofondov aj v školstve. Upozorňuje, že riaditelia škôl spisujú zložité, navzájom previazané žiadosti v špecializovaných programoch, ktoré sa takmer nedajú splniť. Keď chcú uspieť, zaplatia vysokú sumu špecializovanej firme, ktorá „podniká“ v obore tvorby a podávania žiadostí o eurodotácie. V Českej republike sú v každom kraji. „Ale skôr (pred desiatimi rokmi) dostávali riaditelia od českého štátu peniaze rovno a mohli ich použiť – nemuseli nič spisovať, monitorovať, auditovať. Proste opravili telocvičňu alebo ju vybavili,“ vysvetlil.

Niektoré slovenské mestá a obce by aktuálne potrebovali vybudovať nové materské školy. Žiaľ, operačné programy sú nastavené tak, že umožňujú rekonštrukciu aktuálnych priestorov, prípadne ich rozšírenie. Potreby mladých rodín sa následne prispôsobujú projektom EÚ, hoci by to malo platiť opačne.

A potom ešte za toto všetko ďakujeme obrovskými modrými ďakovnými ceduľami. Klaus „ďakovačky“ výstižne prirovnáva k náboženstvu.

Vo svojom komentári upozorňuje aj na ďalší dôležitý fakt. Kým EÚ organizácie ďakujú za podporu, za českú či slovenskú podporu sa neďakuje. Na školách nevisia tabule „táto škola je financovaná ministerstvom školstva, prostredníctvom konkrétneho kraja“. Dôchodcovia nemajú na dverách napísané „obyvatelia tohto bytu sú podporovaní z dôchodkového systému“…

Klaus preto navrhuje znížiť dane a nechať peniaze ľuďom. Zrušiť dotácie a projekty. „Nech si EÚ strčí svoje ideové a korupčné projekty… (niekam inam). Bude menej kriminality, bude viac demokracie,“ vysvetľuje.

„Vráťte ľuďom túto krajinu späť,“ vyzýva na záver Klaus.

V súvislosti so správnou ideológiou sa neprerozdeľujú len eurofondy ale aj nórske fondy. Príkladom je Istanbulský dohovor, kedy organizáciám venujúcim sa dlhodobo problematike násilia páchaného na ženách, boli zamietnuté žiadosti o dotácie. A to z jediného dôvodu, pretože nevyjadrili podporu kontroverznému dokumentu a „dovolili“ si ho kritizovať. Išlo napríklad o organizáciu Áno pre život so sídlom v Rajeckých Tepliciach, ktorá prevádzkuje dom pre ženy v núdzi, a Spišskú katolícku charitu. Obe organizácie sa totiž podpísali pod právnu analýzu Fóra života pre verejné otázky.

Vedľajším cieľom Dohovoru je totiž podľa mnohých odborníkov presadzovanie rodovej ideológie. Dohovor je podľa slov poslankyne NR SR Anny Verešovej (OĽaNO-NOVa) ukážkovým príkladom na presadzovanie kontroverzných teórií pod rúškom riešenia vážnej témy domáceho násilia.

„Už v roku 2013 vypracovali experti z Fóra pre verejné otázky a z Fóra života právnu analýzu, na základe ktorej sme žiadali zastaviť prijatie dohovoru. Pod túto výzvu sa podpísalo viac ako sto organizácií. Uvádzalisme štyri hlavné výhrady a to – zavádzanie gender terminológie, zasahovanie do rodičovských práv v otázke vzdelávania, snaha o odstránenie zvykov, tradícií a stereotypov a vytvorenie nejednoznačného monitorovacieho mechanizmu. Najvážnejšie z toho je  tzv. rodové vzdelávanie detí a mládeže na všetkých úrovniach škôl. Nad rodovým scitlivovaním detí od útleho veku ešte v roku 2015 vyjadrilo znepokojenie viac ako 340 psychiatrov, psychológov, pediatrov a pedagógov,“ ozrejmila Verešove v rozhovore pre Hlavné správy (viac TU).