Európska únia oznámila sériu ciel na oceľ z ázijských krajín, napriek tomu, že oceliarsky priemysel už mesiace žiadal o podporu. Problémy, s ktorými sa priemysel stretáva doma, ako napríklad slabý dopyt a vysoké ceny energií, dovozné obmedzenia – rsp. clá – neriešia.

Morten Bødskov, dánsky minister priemyslu a predseda Rady EÚ pre konkurencieschopnosť, na konferencii v Európskom parlamente v Bruseli povedal: „Musíme byť konkurencieschopnejší, nielen v oblasti ciel, ale aj v oblasti štátnej pomoci, aby sme mohli čeliť masívnej pomoci zo strany Číny.“

Navyše, Európska komisia 26. septembra oznámila nové antidumpingové clá na oceľ z Turecka, Japonska a Vietnamu. Clo, ktoré sa pohybuje vo výške od 13 % do viac ako 30 %, sa vzťahuje na dovoz, ktorý sa podľa Bruselu predával pod cenou.

Pre Čínu sa pripravuje samostatný plán. EK pripravuje clá vo výške 25 % až 50 % na čínsku oceľ a súvisiace výrobky v reakcii na to, čo úradníci EÚ nazvali „silou subvenciou“ zo strany Pekingu.

Tieto opatrenia môžu chrániť výrobcov pred lacnejším dovozom, ale podľa odborníkov neriešia hlbšie problémy, ktoré zaťažujú tento priemysel.

Čo hovoria výrobcovia?

Eurofer, európske združenie výrobcov ocele, varovalo, že slabý dopyt, vysoké náklady a neistota ohľadom amerických ciel ťahajú trh ku dnu.

Outokumpu, severský výrobca nehrdzavejúcej ocele, naliehavo vyzval Brusel, aby zaviedol „účinné ochranné opatrenia“, ktoré by poskytli spoločnostiam priestor na investovanie.

Okrem toho 11 krajín EÚ – medzi nimi Rakúsko, Francúzsko, Taliansko a Poľsko – podpísalo dokument, v ktorom vyzývajú na zníženie colných kvót až o polovicu, aby sa úroveň dovozu vrátila na úroveň spred desiatich rokov.

Aký je dovoz?

Nové obmedzenia prichádzajú zároveň v období, keď sa objem dovozu takmer nezmenil.

V prvej polovici roku 2025 EÚ doviezla 18,7 milióna ton ocele, čo je takmer rovnaké množstvo ako 18,9 milióna ton v rovnakom období roku 2024. Dovoz stále predstavuje približne 20 – 25 % spotreby EÚ v prípade tzv. “plochých výrobkov”, ako sú oceľové plechy, a 10 – 13 % v prípade dlhých výrobkov, ako sú napríklad koľajnice a tyče.

Podľa Andrija Glushchenka z think tanku GMK Center je skutočným problémom cena. Výrobcovia v EÚ už čelia vyšším nákladom na energiu a klimatické náklady ako ich konkurenti v zahraničí.

Kimmo Järvinen, vedúci oddelenia európskych záležitostí v spoločnosti SSAB, čo je Severský a americký výrobca ocele, pre denník Brussels Signal povedal: „Tradičné nástroje na ochranu obchodu neriešia väčší problém štrukturálnej nadmernej kapacity, pretože nadmerná kapacita je globálna.“

Antidumpingové a antisubvenčné opatrenia sa tiež pomaly presadzujú a ľahko sa obchádzajú presmerovaním tovaru. Vlastný “akčný plán” EÚ pre oceliarsky priemysel ukazuje, koľko kapacít už Únia stratila.

Od roku 2008 Európa uzavrela oceliarne s kapacitou približne 26 miliónov ton. Ďalších 9 miliónov ton bolo zrušených len v roku 2024. Odvetvie už prišlo o jednu štvrtinu pracovných miest a ďalších 8 000 až 13 000 pracovníkov je teraz ohrozených.

Kapacita rastie, problémy tiež

Medzitým globálna nadmerná kapacita naďalej rastie a podľa prognóz do roku 2027 prekročí 700 miliónov ton. Pre európskych výrobcov ocele táto nadmerná ponuka zhoršuje problémy na domácej pôde.

Eurofer tvrdí, že dopyt zostáva slabý, zatiaľ čo výrobcovia sú pod tlakom vyšších cien energie ako v zahraničí. Spoločnosť Outokumpu varuje, že bez ochranných opatrení náklady na dekarbonizáciu a rastúce účty za elektrinu presunú investície inde.

Hlasy z odvetvia tvrdia, že clá môžu priniesť krátkodobú úľavu, ale bez riešenia vysokých nákladov na energiu, slabého dopytu a nedostatočných investícií do nových technológií Európa riskuje, že sa zatvoria ďalšie závody, zatiaľ čo konkurenti sa budú rozširovať.

Výzvou nie je len dopyt a nadmerná kapacita. Európsky jednotný trh má stále bariéry, ktoré zbytočne zvyšujú náklady obchodu v rámci EÚ.

„Musíme posilniť jednotný trh. Má príliš veľa vnútorných bariér. MMF uvádza 45-percentné clá na tovary a 110-percentné clá na služby,“ povedal Bødskov, ktorého krajina, Dánsko,  v súčasnosti predsedá Rade EÚ, čo znamená, že môže rozhodovať o tom, čo sa bude prejednávať na programe rokovaní krajín EÚ.

„Zabudnite na USA, Európa už zaviedla clá na seba samú,“ dodal s odvolaním sa na varovanie bývalého prezidenta ECB Maria Draghiho, že EÚ chýbajú verejné aj súkromné investície v kľúčových sektoroch.

„Nepotrebujeme viac legislatívy,“ povedal dánsky minister a dodal:  „Potrebujeme len, aby členské štáty realizovali potrebné investície.“

Kontrast s USA je výrazný, uvádza denník. Tam výrobcovia pridávajú 8 až 9 miliónov ton nových kapacít, k čomu im pomáhajú nižšie ceny energie, dotácie, politika „Kupujte americké výrobky“ (v orig. „Buy American“)  nedávno zdvojnásobené 50-percentné clo na dovoz ocele.

Poradca americkej vlády Peter Navarro opísal tento krok ako spôsob, ako ochrániť 20 miliárd USD (17,2 miliardy EUR) domácich investícií a zabezpečiť kapacity pre obranu, energetiku a infraštruktúru.

Prečítajte si tiež:

• Praha proti Rusom
• Reparačný úver pre Ukrajinu rozdelil Európu