Kandidáti na primátora Bratislavy zhodnotili aktuálne hospodárenie mesta

Podľa Matúša Valla na hospodárenie mesta najviac vplývajú dva faktory – vysoká 52-percentná zadlženosť, ktorú mesto zdedilo po predchádzajúcich vedeniach a rovnako aj obrovský dlh na infraštruktúre. „K obidvom skutočnostiam pristupujeme maximálne zodpovedne – vynakladáme oveľa viac financií na investície a zároveň aj znižujeme zadlženie mesta. Minulý rok sme skončili na úrovni 46 percent a na konci tohto roka budeme mať 44 percent, čo je najnižšia zadlženosť v novodobej histórii mesta,” uviedol.

Vallo ďalej poznamenal, že súčasnému vedeniu mesta sa za sedem rokov podarilo preinvestovať do infraštruktúry cez kapitálové výdavky dvakrát viac financií (431 mil. eur) ako jeho predchodcom za rovnako dlhé obdobie (234 mil. eur). „Dlh budeme znižovať aj ďalej, avšak tempom, ktoré nám stále umožní investovať a každoročne realizovať nové dôležité projekty,” priblížil súčasný primátor.

Podľa Valla je to možné vďaka úspešnému zapájaniu eurofondov do investícií, pričom uviedol, že Bratislava je dnes jednou z najúspešnejších samospráv pri čerpaní eurofondov. Ďalším dôvodom je podľa neho zrušenie množstva nevýhodných zmlúv, ktoré najmä cez mestské podniky a dodávanie služieb cez externé subjekty odčerpávali mestské peniaze, a tiež preto, že neustále prijímajú šetriace opatrenia aj na prevádzke mesta.

Winkler poukazuje na enormný nárast dlhov

Podľa Martin Winklera je Bratislava v mizernej finančnej kondícii. „Magistrát manipuluje s dátami a prezentuje, že financie sú v poriadku. Lenže oni skutočne v poriadku nie sú,” upozornil s tým, že keď pred siedmimi rokmi Vallo nastupoval do úradu, boli úroky, ktoré mesto zo svojich dlhov platilo, vo výške 400-tisíc ročne. „V roku 2026 sú úroky 7,9 milióna, čo je 20-násobný nárast. Je to tak zlé, že primátor Vallo ide použiť päť miliónov eur z rezervného fondu mesta na splatenie dlhov, ktoré on sám vyrobil,” uviedol.

„Zoberie 30 percent rezervného fondu na splácanie dlhu a vôbec mu nevadí, že primárny účel rezervného fondu je, že má slúžiť ako zdroj financií na prípadné živelné pohromy a na následnú obnovu škôd. Matúš Vallo sa však neštíti ho použiť na splatenie dlhov, ktoré mestu on sám vyrobil. Je to v príkrom rozpore s tým, ako nám bol ešte prednedávnom predstavovaný Banger rozpočet nášho mesta,” myslí si Winkler.

Vallov protikandidát chce ako primátor začať s hĺbkovým auditom zmlúv mesta a znížením zásadne nafúknutého magistrátu a mestských firiem. „Príliš veľa administratívy požiera veľkú časť zdrojov, ktoré môžme použiť na projekty pre zlepšenie kvality života Bratislavčanov a nie ich iba prejesť. Zároveň začnem pracovať na zvýšení príjmov mesta bez toho aby sme dvíhali dane z nehnuteľností a ceny lístkov na MHD,” doplnil Winkler.

Čahojová poukazuje na efektívne hospodárenie

„Bratislava má finančné problémy, to je snáď každému zrejmé. Sú na to objektívne dôvody, ale za mnohé si mesto zodpovedá samo,” uviedla Dana Čahojová. Podľa nej si mesto dočasne vyriešilo mieru svojej zadlženosti prenesením úverov na niektoré svoje organizácie a po zmene financovania materských škôl zmenilo prerozdelenie financií medzi mesto a mestské časti vo svoj prospech.

Efektívne hospodárenie podľa nej znamená čo najviac šetriť na vlastných výdavkoch a prehodnotiť tie najväčšie. „Je potrebné prísne posudzovať efektívnosť vlastných investícií a nepodporovať predaje majetku, pretože takto získané zdroje sa okamžite míňajú. Za ideálny spôsob šetrenia zdrojov považujem zabezpečenie komunálnych služieb vlastným podnikom v čo najväčšej miere, to sa dnes nedeje,” myslí si Čahojová. Za najdôležitejšie považuje sebavedomejší vzťah mesta vo vzťahu k vlastnému rozvoju. To podľa nej znamená v akejkoľvek spolupráci razantnejšie a tvrdšie vymáhať spravodlivý podiel benefitu z výstavby pre potreby mesta.

Kandidátka na primátorku Bratislavy Dana Čahojová poukázala na vysoké zadĺženie mesta

„Je potrebné seriózne povedať, že mesto Bratislava je vo veľmi zlej finančnej kondícii,” dodáva Miroslav Heredoš. Podľa neho sa dlh mesta ze éry Valla zvýšil o 103 miliónov eur a iba na úroky vydá v roku 2026 takmer osem miliónov eur, čo je ekvivalent ôsmych nových škôlok v meste. „Akékoľvek nové dlhy by som minimalizoval a snažil sa o to, aby rozvoj mesta nešiel na dlh. Peniaze na dlh sú dnes drahé a neefektívne, tu pre mňa cesta nevedie,” skonštatoval.

Heredoš uviedol aj konkrétny príklad šetrenia. „O mestskú zeleň by sa prestala starať súkromná firma Zares, ktorá dostala historicky zákazky od mesta rádovo v desiatkach miliónov eur (posledná zmluva je na 35 miliónov eur), ale služba by prešla kompletne pod Komunálny podnik mesta Bratislava, kde by sa o túto zeleň starali vyškolení zamestnanci mesta s technikou, ktorú by malo mesto svoju; ušetrili by sme tak rádovo milióny eur ročne,” doplnil.