JUDr. Pirošíková upozorňuje, že celoplošné testovanie bolo medicínskym experimentom, o ktorom vláda vopred neinformovala: “Akýkoľvek medicínsky pokus má byť podmienený dobrovoľným súhlasom osoby”

Pirošíková v tejto súvislosti argumentuje Norimberským lekárskym kódexom a Dohovorom o ľudských právach a biomedicíne, kde sa uvádza, že “akýkoľvek medicínsky pokus je podmienený dobrovoľným súhlasom ľudskej osoby”. Tá musí byť navyše v postavení, kde má možnosť vykonávať slobodné rozhodnutie bez ovplyvňovania akýmkoľvek násilím, hrozbami či donucovaním.

Je podľa nej evidentné, že celoplošné testovanie Ag testami, ktorým bolo podmieňované uplatňovanie základných ľudských práv a slobôd nespĺňalo uvedené medzinárodné štandardy.

“Vláda v ňom navyše pokračovala napriek opakovaným výhradám odborníkov, že zhromažďovanie ľudí pri čakaní na odber je rizikové pre šírenie vírusu, pretože tu už cirkuloval infekčnejší britský variant. Stupeň rizika podstupovaného účastníkmi pokusu nesmie prekročiť stupeň rizika vyplývajúceho z humanitárnej dôležitosti problému, ktorý sa má riešiť,” upozorňuje JUDr. Marica Pirošíková,

Dodala, že zo štatistík a z vyjadrení viacerých odborníkov vyplýva, že počet nakazených sa po realizovaní niekoľkých kôl plošného testovania zvýšil. “Osoby zúčastňujúce sa na celoplošnom testovaní navyše neboli vôbec informované, že sú súčasťou medicínskeho experimentu. O tomto sme sa dozvedeli ex post po publikovaní vedeckej práce vo vedeckom časopise, v ktorom bol publikovaný klamlivý údaj, že testované osoby s pokusom dobrovoľne súhlasili.”

Testy boli z právneho pohľadu povinné

Testy boli z právneho pohľadu povinné. Ľudia, ktorí sa nezúčastnili boli sankcionovaní do takej miery, že samotné testovanie vytvorili v spoločnosti z pohľadu ľudských práv nerovnocenné skupiny obyvateľov. Netestovaní majú sťažený až úplne obmedzený prístup k službám alebo k zdravotnej starostlivosti.

Navyše, na základe výsledkov testovania, ktoré sa uskutočnilo ako plánovaný vedecký projekt financovaný zo zahraničia so závermi publikovanými vo vedeckých časopisoch, boli formálne naplnené znaky skutkovej podstaty nehumánneho zaobchádzania vrátane biologických experimentov.

Kritici testovania z Občianskej odbornej komisie upozorňujú aj na podmienky, za ktorých sa uskutočnilo. Hovoria o zlom počasí, dlhom státí v radoch, alebo o možnom vykonávaní testov nie úplne kvalifikovaným personálom. Evidované sú niektoré konkrétne prípady ujmy na zdraví v súvislosti s neodborným odberom.

Podanie na Medzinárodný trestný súd v Haagu

V pondelok 12. apríla podala skupina advokátov, vedcov, lekárov, zástupcov iných profesií a občianskych aktivistov podnet na Medzinárodný trestný súd v Haagu kvôli závažným porušeniam medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich, ktoré môžu zakladať trestnoprávnu zodpovednosť niektorých členov vlády Slovenskej republiky a ďalších osôb aktívne sa podieľajúcich na celoplošných testovaniach populácie Slovenskej republiky, nevylučujúc spolupôsobenie subjektov so sídlom mimo územia Slovenskej republiky.

Advokát Erik Schmidt v tejto súvislosti dodáva: “Malý krok pre malý národ, ktorý má potenciál stať sa veľkým skokom pre ďalší vývoj civilizácie. Medzinárodné inštitúcie majú v tejto dobe globálneho tlaku na obmedzovanie ľudských práv a slobôd možnosť preukázať opodstatnenosť svojej existencie a účinne chrániť záujmy ľudstva, nie záujmy globálnych korporácií a elít.“