Jediná karta, s ktorou môžu USA hrať: eskalácia konfliktu

Washington 1. marca 2023 (HSP/dailyreckoning/Foto:TASR/AP-Evan Vucci)

Je nesmierne ťažké nájsť pravdu o vojne na Ukrajine, píše prominentný ekonóm James Rickards

Prvým dôvodom je, že… je to vojna. Vojny sa vždy ťažko merajú v reálnom čase. Slovné spojenie “vojnová hmla” bolo vymyslené na vyjadrenie neistoty a nepresnosti ohľadom priebehu akejkoľvek konkrétnej vojny.

Napriek tomu existuje ďalší dôvod, prečo je vojna na Ukrajine pre mnohých mätúca.

Je to preto, že ukrajinské propagandistické úsilie je jedným z najúžasnejšie účinných zlepencov lží, aké sme kedy videli.

Od stíhacieho esa “Duch Kyjeva” cez “Hrdinov z Hadieho ostrova” až po divoko preháňané tvrdenia o ruských obetiach a potláčanie akýchkoľvek správ, ktoré zle odzrkadľujú Ukrajinu, ukrajinská propagandistická mašinéria pracuje na plné obrátky.

Dalo sa to očakávať vzhľadom na to, že prezident Zelenskyj je bývalý herec a komik. Je zvyknutý na mediálnu scénu a vymýšľanie scénok pre publikum. Zelenského podporuje malá armáda mediálnych poradcov a posilňujú ju sympatizanti vrátane prezidenta Bidena, britského premiéra Riša Sunaka a médií ako The New York Times.

Odvaha pod (falošnou) paľbou

Posledným propagandistickým kúskom bola cesta Joea Bidena do Kyjeva niekoľko dní pred prvým výročím ruskej invázie. Biden predniesol konzervovaný prejav, schválil ďalších 500 miliónov dolárov na zbrane a naskočil späť do vlaku do Poľska.

Propagandistickou pikantériou bolo, keď Biden a Zelenskyj vošli na otvorené nádvorie a začali húkať kyjevské sirény. Rusi boli vopred informovaní, že tam bude Biden, a súhlasili, že počas Bidenovej návštevy nebudú organizovať žiadne nálety.

V skutočnosti sa už nejaký čas žiadne nálety nekonali. Nikto nevidel žiadne lietadlá, drony ani rakety. Sirény boli len divadelným efektom, ktorý mal vytvoriť falošný pocit nebezpečenstva, aby ho ako zvukovú kulisu zachytili svetové médiá.

Ukrajina túto vojnu ťažko prehráva, ale nemôžete obviňovať ľudí zo Západu, že veria v opak. Všetci sú obeťami zelensko-ukrajinskej propagandistickej mašinérie.

A čo sankcie? Ako fungujú? Je mi ľúto, ale mal som pravdu

Sankcie USA a EÚ voči Rusku kvôli Ukrajine boli horšie ako úplné zlyhanie. Nedokázali zmeniť správanie Ruska, nedokázali podstatne poškodiť ruské hospodárstvo a ako bumerang poškodili USA, Európu a mnohé západné finančné inštitúcie.

Písal som o tom minulý rok v marci a apríli, krátko po začatí vojny. Moje komentáre sa stretli so skepsou (v lepšom prípade) a extrémnou kritikou (v horšom prípade). Na tom nezáleží. Vtedy som mal pravdu a odvtedy sú dôkazy zdrvujúce.

Ruský rubeľ je dnes silnejší ako pred začiatkom vojny. Príjmy z predaja ropy a plynu v Rusku sú vyššie ako pred vojnou. Ruská ropa sa predáva so zľavou Indii a Číne, ale Rusko túto zľavu kompenzuje zvýšeným objemom.

Ruská ekonomika sa v roku 2022 prepadla len o približne 3 % (podľa skorších odhadov sa očakával pokles o približne 20 % alebo viac) a v tomto roku sa očakáva mierny rast ruskej ekonomiky oproti pravdepodobnej recesii v USA a Európe. Rusko a Čína sú ďaleko vo vývoji interoperabilného systému platieb a zúčtovania medzinárodných transakcií, ktorý nahradí systém SWIFT, z ktorého bolo Rusko vyradené.

Poškodenie ruských inštitúcií je v skutočnosti veľmi ťažké, pretože Rusko sa roky pripravovalo práve na takýto finančný útok zo strany Spojených štátov. Jeho banky sú robustné, majú dobrú likviditu a prístup k medzibankovým nástrojom, a to aj bez výhod SWIFT-u alebo západných korešpondentov.

Rusko medzitým pokračuje v ničení ukrajinskej armády raketami zo Severnej Kórey, bezpilotnými lietadlami z Iránu a vlastnými obrovskými priemyselnými kapacitami.

Jediná karta, ktorou môžu USA hrať

Ukrajina teda na bojisku prehráva a sankčný režim vedený Spojenými štátmi voči Rusku zlyhal. Jedinou reakciou USA je eskalácia konfliktu.

Eskalácia amerických zbraní poskytovaných Ukrajine je ohromujúca. Začali sme raketami zem-vzduch Stinger na zostrelenie ruských lietadiel a raketami Javelin, ktoré sú silnými protitankovými zbraňami (hoci britský systém NLAW, ktorý sa používa na Ukrajine, je zrejme lepší).

Ďalej sme poskytli HIMARS, čo je ťažké delostrelectvo s dlhým doletom a presne navádzanými strelami. Ukrajina ho používa s dobrým účinkom, hoci sa zdá, že Rusi vyvinuli prostriedky na jeho potlačenie.

Na rozdiel od toho, čo hovorí propagandistická mašinéria, Rusi nie sú idioti. V skutočnosti samotný šéf ukrajinskej armády povedal, že “všetka vojenská veda sa nachádza v Rusku”.

Každopádne, od dodania HIMARS-u sa USA, Veľká Británia a Nemecko zaviazali poskytnúť špičkové tanky vrátane amerického tanku Abrams, britského Challenger 2 a nemeckého Leopard 2. Mimochodom, existujú nepotvrdené správy, že niektoré Leopardy sa už objavujú na bojisku.

Potom ukrajinský prezident Zelenskyj bez toho, aby preskočil, požiadal o stíhačky F-16. Biden povedal nie, ale najprv odmietol aj tanky. Je pravdepodobne len otázkou času, kedy F-16 schváli.

To všetko bolo podporené miliardami dolárov na spravodajské, sledovacie a komunikačné systémy, ktoré sú určené na vyhľadávanie ruských cieľov a usmerňovanie použitia amerických zbraní.

To nehovoriac o skutočnej prítomnosti síl NATO na Ukrajine. Niektoré zdroje uvádzajú, že na frontovej línii je až 20 000 poľských vojakov oblečených v ukrajinských uniformách, čo z nich robí zahraničných žoldnierov. Americké a britské jednotky sú na mieste aj bez uniforiem, čo je porušením Ženevských konvencií.

Samozrejme, pre Rusov to nie je žiadne tajomstvo. Nedávno nás varovali, aby sme z Ukrajiny stiahli všetok personál a vybavenie NATO. Ak to neurobíme, Rusi obnovili varovanie, že by sa mohli stať legitímnym cieľom.

Ukrajina prehráva

Napriek tomu žiadna z týchto pomocí nebola obzvlášť účinná. Ukrajina vo vojne ťažko prehráva, pretože Rusko pomaly a metodicky oslabuje ukrajinské sily na širokom fronte. Rusko takmer obkľúčilo strategicky dôležité mesto Bachmut a pravdepodobne ho čoskoro úplne odreže, čím uväzní 20 000 – 30 000 ukrajinských vojakov.

Strata Bachmutu bude pre Ukrajinu významnou porážkou, pretože výrazne oslabí jej obrannú líniu v Donbase. V skutočnosti majú len jednu obrannú líniu, na ktorú sa môžu vrátiť, a tá je výrazne slabšia ako línia, o ktorú v súčasnosti bojujú.

Ak sa Rusku nakoniec podarí prelomiť túto poslednú líniu, medzi touto líniou a riekou Dneper ich zastaví len veľmi málo.

Mimochodom, nič z toho nie je obvinením ukrajinskej armády. Bojovali tvrdo a statočne a bojujú aj naďalej. Lenže čelia presile, ktorá ich výrazne prevyšuje v počte tankov, lietadiel, delostrelectva a, čo je dôležité, munície. Sú jednoducho prestrieľaní.

Kde je kavaléria?

Medzitým mnohé z prisľúbených zbraní (vrátane tankov) v skutočnosti nedorazili a možno nebudú pripravené ani o šesť mesiacov alebo dlhšie. Ukrajina by ich teraz určite potrebovala!

Najmä F-16 sú nesplniteľným snom, pretože ukrajinskí piloti s nimi nevedia lietať a výcvik môže trvať takmer rok. Je možné, že piloti NATO by ich mohli tajne pilotovať, ale pomyslite len na ruské propagandistické víťazstvo, ak zostrelia a zajmú pilotov NATO, ktorí nemajú lietať nad Ukrajinou.

Napriek tomu sa okrem ich účinnosti vynára aj ďalšia otázka. Môžu si USA, Veľká Británia a Nemecko skutočne dovoliť poskytnúť tieto zbrane bez toho, aby si poškodili vlastnú pripravenosť v prípade vojen inde?

Faktom je, že západné arzenály sa kvôli zbraniam a munícii poskytnutým Ukrajine značne vyčerpali. Európske arzenály neboli na začiatku veľké, ale aj americké zásoby klesli do nebezpečnej zóny. Situácia je ešte horšia, pretože nedostatok sa nedá rýchlo doplniť.

USA po skončení studenej vojny zatvorili mnohé muničné továrne. Tie sa dajú znovu spustiť, ale úplná vojnová mobilizácia trvá roky, nie týždne. Dobrým príkladom je druhá svetová vojna.

Do roku 1943 vyrábali USA vojnové lietadlá tempom takmer 100 000 lietadiel ročne. V roku 1941 to však bolo len 18 000. Spoločnosť Ford Motor Co. v podstate zastavila výrobu automobilov a svoju obrovskú továreň River Rouge na čas prestavala na výrobu lietadiel.

Tento päťnásobný nárast počtu stíhačiek a bombardérov trval dva roky. Nepodarilo sa to za niekoľko mesiacov. Je spravodlivé položiť si otázku, či sa táto vojna v širšom zmysle oplatí.

Ešte viac sa treba pýtať, či stojí za to ohroziť národnú bezpečnosť USA tým, že sa vyčerpajú dôležité zásoby zbraní, aby sa podporila skorumpovaná oligarchia vo východnej Európe.

Američania možno zistia, že odpoveď na obe otázky je záporná.