Rozpočtovaný deficit na budúci rok je vyšší ako tohtoročný schodok, ktorý bol pôvodne plánovaný na 4,1 % a aktuálne sa očakáva 4,37 % HDP. V ďalších dvoch rokoch by mal deficit postupne klesať na 4,5 % a 4 % HDP, čo si však vyžiada dodatočné konsolidačné opatrenia. „Podľa aktuálne nastaveného rozpočtu si takáto stratégia vyžiada opatrenia za 0,8 % HDP v roku 2028, resp. 1,4 % HDP v roku 2029,“ vyčíslilo ministerstvo. Bez toho by schodok ďalej rástol na 5,26 % HDP a 5,41 % HDP.
Samotný štátny rozpočet počíta na rok 2027 s celkovými príjmami 27,911 miliardy eur a výdavkami 35,666 miliardy eur. Hospodárenie štátu by tak malo dosiahnuť schodok 7,754 miliardy eur.
Návrh rozpočtu okrem iného počíta s pokračovaním opatrení na kompenzáciu vysokých cien energií aj v roku 2027, a to v sume 250 miliónov eur. V kapitole Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR sú zase vyčlenené prostriedky vo výške 100 miliónov eur na opatrenia proti suchu, na zadržiavanie vody v krajine a proti dôsledkom klimatickej zmeny.
Rozpočet predpokladá aj výdavky na pokrytie pripravovaných legislatívnych zmien v celkovej sume 482 miliónov eur. „Tieto výdavky sú určené na krytie vplyvov opatrení v sociálnej oblasti a prorodinných politík, najmä na príspevok na pomoc pri odkázanosti, reformu sociálnych služieb. Rozpočet v rámci tohto titulu pokrýva aj jednorazové formy pomoci, akými sú zvýšený príspevok pre prvákov, ako aj príspevok pri narodení dieťaťa,“ priblížil rezort financií.
Ministerstvo avizovalo, že zastavenie rastu verejného dlhu bude vzhľadom na náročné hospodárske podmienky trvať naprieč volebnými obdobiami. Konsolidácia verejných financií síce podľa MF tlmí rast dlhu, na úplne zastavenie jeho rastu je však potrebné znížiť celkový schodok hospodárenia hlbšie pod 3 % HDP. „Na konci horizontu rozpočtu dosiahne hrubý dlh 69,6 % HDP, v prípade splnenia rozpočtových cieľov s potrebou dodatočnej konsolidácie po roku 2027. Nepokračovanie v ozdravovaní verejných financií by znamenalo, že dlh presiahne hranicu 70 % HDP na konci horizontu rozpočtu,“ doplnil rezort.
Kamenický: Ak by sme nekonsolidovali, deficit by bol nad 7 % HDP
Rozpočet na budúci rok je výrazne lepší ako v čase, keď súčasná vláda preberala verejné financie po svojich predchodcoch. Ak by vláda nekonsolidovala, deficit by sa v súčasnosti pohyboval už nad 7 % HDP. Plán na budúci rok je pritom 4,94 % HDP. Po pondelkovom rokovaní vlády, ktorá schválila návrh rozpočtu na roky 2027 až 2029, to zdôraznil minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD).
„Ideme na 4,94 %, čo je číslo, ktoré je plne v súlade s fiškálnymi pravidlami, plne akceptovateľné Európskou komisiou (EK), a myslím si, že je to číslo, s ktorým by mali byť v poriadku aj finančné trhy. Chcem vyslať signál, že aj pred voľbami sme zodpovední a že stále držíme verejné financie Slovenskej republiky na uzde,“ vyhlásil.
Zároveň upozornil, že ide rozpočet kompromisu v rámci vládnej koalície. „Ak by som ja ako minister financií akceptoval všetky požiadavky koaličných partnerov, deficit by bol možno 8 % HDP,“ vyčíslil Kamenický.
V súčasnej situácii podľa neho nie je možné stlačiť deficit na 3 % HDP, ako bol cieľ na začiatku súčasnej vlády. Pri tejto úrovni by sa stabilizoval verejný dlh a ďalej by nerástol. Výrazne to však sťažuje negatívne externé prostredie, zdôraznil minister. „Museli by sme zrušiť 13. dôchodky, zrušiť energopomoc, čiže by stúpli ceny energií. Zrušili by sme sociálne benefity, vlaky, obedy zadarmo, obmedzili ostatné sociálne výdavky a zdvihli by sme daň z pridanej hodnoty (DPH). To sú všetko recepty, ktoré počúvate z úst opozície,“ varoval.
Odmietol tiež požiadavky na predloženie vyrovnaného rozpočtu. Ide o jednu zo sankcií ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti pri súčasných vysokých úrovniach verejného dlhu. Kamenický trvá na tom, že vláda má z tejto sankcie výnimku.
„Máme na to svoj právny názor a ten sme prezentovali. Je tam výnimka, o ktorú sa opierame. A keď Ústavný súd príde s nejakým riešením, tak my si to prečítame a potom na to budeme reagovať. My sme pripravení na každú alternatívu, to môžem za seba a za svojich kolegov na ministerstve financií povedať. Sme pripravení absolútne na každú alternatívu,“ dodal.
Príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 63,343 miliardy eur a výdavky 70,786 miliardy eur. Výsledkom má byť deficit na úrovni 7,443 miliardy eur, čo predstavuje 4,94 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029, ktorý v pondelok schválila vláda. Rozpočtovaný deficit je tak vyšší ako tohtoročný schodok, ktorý bol pôvodne plánovaný na 4,1 % a aktuálne sa očakáva 4,37 % HDP.
Slovensko má záujem o ďalšie tri miliardy eur z nástroja SAFE
Slovensko má záujem o ďalšie tri miliardy eur z nástroja SAFE 2. Poskytnuté by mohli byť rovnako úverom. O konkrétnej výške finančnej pomoci pre jednotlivé členské krajiny Európskej únie (EÚ) má ešte rozhodnúť Rada EÚ. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2027. Slovensko už čerpá 2,32 miliardy eur z prvého kola nástroja.
„Podmienky a pravidlá čerpania týchto dodatočných prostriedkov by mali byť analogické ako pri uzavretej zmluve a z pohľadu rozpočtu verejnej správy budú týmito úverovými prostriedkami kryté rozpočtové prostriedky na projekty financované v rámci limitov výdavkov kapitoly Ministerstva obrany (MO) SR na roky 2027 až 2030. Predloženie žiadosti o finančnú pomoc sa očakáva v priebehu mesiacov október – november 2026,“ napísalo v návrhu rozpočtu ministerstvo financií, ktoré ho na rokovanie vlády predložilo. Príslušné vykonávacie rozhodnutia majú byť prijaté do konca júna 2027.
V novembri minulého roka vláda schválila poskytnutie finančnej pomoci Slovenskej republike z finančného nástroja SAFE. V nadväznosti na to zaslala Európskej komisii oficiálnu žiadosť o poskytnutie finančnej pomoci, ktorej súčasťou bol národný investičný plán pre európsky obranný priemysel vypracovaný Ministerstvom obrany SR. V januári tohto roka bol Slovensku schválený nárok na úver v maximálnej sume 2,317 miliardy eur, z toho 347,5 milióna eur ako 15-percentné predbežné financovanie.
Na vzdelávanie, vedu, výskum a mládež má ísť vyše 6,4 miliardy eur
Na vzdelávanie, vedu, výskum a mládež by v roku 2027 malo ísť viac ako 6,4 miliardy eur.

Výdavky zo štátneho rozpočtu do vzdelávania, vedy, výskumu a podpory mládeže zahŕňajú výdavky kapitol Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva obrany SR, Ministerstva zdravotníctva SR, Slovenskej akadémie vied (SAV) a subjektov verejnej správy – verejných vysokých škôl, Fondu na podporu vzdelávania a ďalších kapitol štátneho rozpočtu, ktoré sa podieľajú na plnení úloh vyplývajúcich z národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií.
„V rámci oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a podpory mládeže je celkový nárast výdavkov v sume 25,9 milióna eur, z toho medziročne výdavky na ministerstve školstva rastú v sume 95,7 milióna eur,“ uvádza v predloženom materiáli ministerstva financií, z dielne ktorého vychádza návrh štátneho rozpočtu.
„Výdavky na regionálne školstvo ministerstva školstva na rok 2027 predstavujú sumu 4,38 miliardy eur,“ píše sa v materiáli. Medziročný nárast výdavkov na regionálne školstvo v sume 102 miliónov eur je spôsobený najmä zvýšením rozpočtu v sume 60 miliónov eur, najmä na zvýšenie prevádzkových výdavkov regionálneho školstva v súvislosti s nárastom počtu žiakov, zvýšením normatívnych finančných prostriedkov v sume 31,6 milióna eur na dofinancovanie výdavkov súvisiacich s valorizáciou platov pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov v regionálnom školstve od 1. septembra 2025 a 1. januára 2026. Na normatívne výdavky by malo smerovať z celkovej sumy vyše 4,3 miliardy eur viac ako 3,8 miliardy eur a na nenormatívne výdavky 479 miliónov eur.
Prostriedky na oblasť vysokého školstva na nasledujúci rok predstavujú sumu 1,45 miliardy eur. Vysoké školstvo je financované viacerými kapitolami štátneho rozpočtu. „V celkových zdrojoch sú zahrnuté aj výdavky Fondu na podporu vzdelávania a SAV, ktoré sú rozpočtované na financovanie tretieho stupňa vysokoškolského vzdelávania,“ uvádza sa v materiáli. Medziročný nárast výdavkov v oblasti vysokého školstva predstavuje 41,1 milióna eur.
Oblasť vedy a techniky by v roku 2027 mala disponovať zdrojmi vo výške 842 miliónov eur. V kapitole Úradu podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku dochádza k medziročnému zníženiu výdavkov v sume 105,2 milióna eur, predovšetkým z dôsledku čerpania výdavkov v ostatných kapitolách. V rámci oblasti vedy a techniky sú zahrnuté aj výdavky SAV v celkovej výške 158 miliónov eur.
Rozpočet v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a podpory mládeže zahŕňa aj výdavky na administratívu a výdavky zo štrukturálnych fondov.
Drucker: V nasledujúcom roku máme dohodu, že bude rast platov aj pre učiteľov
V nasledujúcom roku máme dohodu, že bude rast platov pre všetkých zamestnancov štátnej a verejnej správy, teda aj pre učiteľov a nepedagogických zamestnancov. Po pondelkovom rokovaní vlády, na ktorej bol schválený návrh štátneho rozpočtu na rok 2027, to uviedol minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR Tomáš Drucker (Hlas-SD).
Šéf rezortu školstva by bol spokojný, keby sme sa na Slovensku dokázali približovať platmi v školstve k tomu, čo je štandardom. „V prípade krajín Európskej únie tam ešte máme priestor v raste platov,“ povedal Drucker.
Návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rok považuje za zodpovedný. „Školstvo bude mať navyšované finančné prostriedky,“ povedal. Zároveň zdôraznil, že školstvo patrilo za ostatné roky k prioritám tejto vlády z hľadiska financovania a rozpočtu.
Odborári a zamestnávatelia nesúhlasili s návrhom rozpočtu
Hospodárska a sociálna rada SR v pondelok nedospela k dohode k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029 pre nesúhlas odborárov a zamestnávateľov. Nepáčilo sa im, že materiály k rokovaniu dostali v nedeľu (4. 10) večer, čo považujú za prejav neúcty k sociálnemu dialógu. Prekáža im tiež, že rozpočet sa robil na základe politických priorít a nie toho, čo Slovensko potrebuje. Vyplýva to z vyjadrení zástupcov Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD), Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR a Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) po rokovaní.

„Štátny rozpočet je politický, je zostavený z politických priorít jednotlivých zástupcov koalície a je nevyhnutné, aby bol predložený do parlamentu a schválený čo najskôr vzhľadom na nestabilnú politickú a spoločenskú situáciu,“ povedal podľa prezidentky KOZ Moniky Uhlerovej partnerom minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Šéfka KOZ si podľa svojich slov váži ministrovu úprimnosť, no takýto prístup však považuje za neprijateľný. „Je neprijateľné, aby sa sociálny dialóg a sociálni partneri stávali aktérmi a hráčmi týchto politických hier a politickej nestability,“ skonštatovala.
Zástupcovia zamestnávateľov kritizovali, že v rozpočte chýbajú prorastové opatrenia. „Žiadne prorastové opatrenia, ešte aj tie avizované prorastové opatrenia v zrušení transakčnej dane sa nenaplnili,“ uviedol prezident AZZZ Rastislav Machunka s tým, že podnikatelia už so zrušením dane počítali vo svojich rozpočtoch na ďalší rok.
Nepáči sa im ani zvyšovanie počtu zamestnancov vo verejnej správe a ich miezd. „A naozaj nejde o mzdy, ktoré sa týkajú kuchárok v školských zariadeniach, ale ide o napríklad priemernú mzdu, ktorá je na ministerstve športu, ktoré dávno malo byť zrušené a nikdy nemalo vzniknúť, ktorá je zhruba 3500 eur,“ priblížil Machunka.
Primárnou požiadavkou KOZ je podľa Uhlerovej, aby do rozpočtu bola premietnutá dohoda o valorizácií miezd vo verejnej správe, o ktorej so štátom rokujú. Týka sa najmä zamestnancov, ktorých tabuľkový plat je pod minimálnou mzdou. „Možná dohoda valorizovať platy nie je premietnutá v návrhu štátneho rozpočtu, tam pri valorizácii vidíte nulu. Avšak v hlavnej knihe je indikovaných niekoľko sto miliónov na valorizáciu platov a indikuje to aj zvýšenie platov štátnych a verejných zamestnancov. Preto sa snažíme dosiahnuť dohodu čo najskôr, aby sa táto pretavila ešte do návrhu štátneho rozpočtu a tak išla aj do parlamentu,“ dodala.

Predseda ZMOS Jozef Božik upozornil, že mestá a obce musia predkladať vyrovnané rozpočty. „Ale tento rok, pokiaľ bude platiť ústavný zákon, nebudeme môcť do tohto rozpočtu použiť to, čo sme si usporili. Nie deficit, ako vytvára štát, nie dlhy, ako vytvára štát, ale to, čo sme si usporili za minulé roky,“ pripomenul. Opätovne apeloval, aby boli samosprávy zo sankcií dlhovej brzdy vyňaté.
Na obranu by malo ísť v budúcom roku 2,2 percenta HDP
Na obranu Slovenskej republiky by malo v budúcom roku ísť 2,2 percenta jej hrubého domáceho produktu (HDP). Je to viac ako 3,31 miliardy eur. V tomto roku dával štát na obranu rovné dve percentá, teda o takmer pol miliardy eur menej.
„Celkové obranné výdavky sú na rok 2027 rozpočtované v súlade so záväzkom voči NATO vo výške 2,20 percenta HDP vrátane výdavkov ostatných kapitol štátneho rozpočtu v rámci medzirezortného programu podpora obrany a ostatných obranných výdavkov. Ministerstvo obrany SR sa bude prostredníctvom obranných výdavkov podieľať na financovaní investícií aj pre dvojaké civilnovojenské využitie v oblasti vnútornej bezpečnosti, dopravy a zdravotníctva,“ píše sa v materiáli.
Rozpočet samotného ministerstva obrany má na rok 2027 predstavovať necelé tri miliardy eur. Je to medziročný nárast o vyše 130 miliónov eur. Viac ako polovicu tejto sumy – 61 percent, teda skoro 1,82 miliardy eur – tvoria bežné výdavky. Zvyšných viac ako 1,18 miliardy eur tvoria kapitálové výdavky.
„Kapitálové výdavky v roku 2027 sú prioritne smerované na pokračovanie financovania už zazmluvnených a realizovaných modernizačných a investičných projektov. Ide najmä o rozvoj a modernizáciu fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, výstavbu novej nemocnice Bratislava – Vajnory, obstaranie protilietadlových raketových kompletov stredného dosahu, pásových bojových vozidiel, viacúčelových taktických lietadiel a ťažkých terénnych nákladných automobilov. Súčasťou plánovaných kapitálových výdavkov je aj obstaranie ďalších štyroch taktických lietadiel F-16 D Block 70,“ priblížilo ministerstvo financií v návrhu.
Na program Rozvoj obrany by v budúcom roku malo ísť 618 miliónov eur. Autori návrhu upozornili, že pri modernizačných projektoch vojenskej techniky je dôležité zohľadniť aj ich dodanie. „Podľa metodiky ESA 2010 vstupuje vojenská technika do bilancie rozpočtu verejnej správy v čase jej dodania,“ napísali.
Na verejný poriadok a bezpečnosť má ísť takmer 3,5 miliardy eur
Na verejný poriadok a bezpečnosť by mohlo v budúcom roku ísť viac ako 3,46 miliardy eur. Výdavky sú rozdelené do troch hlavných kategórií – bezpečnosť, väzenstvo a súdnictvo s prokuratúrou. Výška rozpočtovaných prostriedkov by mala vo všetkých troch oproti tomuto roku klesnúť.
„Verejný poriadok a bezpečnosť je odvetvie verejného sektora, ktoré zabezpečuje vnútornú bezpečnosť štátu, chráni obyvateľov a majetok pred kriminalitou, udržiava verejný poriadok, reaguje na krízové situácie a zahŕňa činnosti polície, súdov, prokuratúry a väzenskej správy,“ priblížilo ministerstvo financií, ktoré návrh predložilo. Pokles výdavkov súvisí podľa predkladateľa s ukončením implementácie vybraných projektov financovaných z Plánu obnovy a odolnosti SR.
Na bezpečnosť by malo v budúcom roku ísť 2,41 miliardy eur. Väzenstvo by malo dostať vyše 407 miliónov eur a súdnictvo a prokuratúra viac ako 645 miliónov eur.
V rámci výdavkov na oblasť verejného poriadku a bezpečnosti boli zvýšené plánované výdavky pre ministerstvo vnútra v sume 109 miliónov eur. Asi polovicu tejto sumy, 50 miliónov eur, by získalo ministerstvo na zabezpečenie bežnej prevádzky. Ďalších 48 miliónov eur by dostalo v nadväznosti na schválený zámer optimalizácie svojich priestorov. Rezort spravodlivosti by mohol dostať o 6,75 milióna eur viac.
Autori návrhu rozpočtu tiež poukázali, že bilancia osobitných účtov sa naďalej zhoršuje. Príjmy priebežne financovaného výsluhového systému nestačia pokrývať jeho výdavky. „V roku 2027 bude preto potrebné dofinancovať osobitný účet sociálneho zabezpečenia policajtov zo štátneho rozpočtu sumou 97,4 milióna eur, aby bolo možné zabezpečiť výplatu zákonných dávok,“ napísali.
Do zdravotníctva má ísť v budúcom roku vyše 11,1 miliardy eur
Výdavky na zdravotníctvo majú v roku 2027 dosiahnuť úroveň 11,1 miliardy eur. Oproti minuloročnému rozpočtu ide o medziročný rast o 429 miliónov eur, teda o 4,03 percenta. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2027, ktorý v pondelok schválila vláda.
„Celkové výdavky v sektore zdravotníctva pozostávajú najmä z výdavkov verejného zdravotného poistenia bez transferov, výdavkov zdravotníckych zariadení, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve a výdavkov samotnej kapitoly Ministerstva zdravotníctva SR,“ ozrejmil rezort zdravotníctva.
Celková platba za poistencov štátu predstavuje na rok 2027 sumu 2,12 miliardy eur, ide o najväčšiu časť výdavkov v kapitole zdravotníctva. Výdavky na verejné zdravotné poistenie majú oproti schválenému rozpočtu na rok 2026 medziročne narásť o 569 miliónov eur na celkovú sumu 9,74 miliardy eur. Ide o nárast o 6,21 percenta. Z toho najväčší podiel tvoria výdavky na zdravotnú starostlivosť v celkovej sume 9,39 miliardy eur s medziročným rastom 540 miliónov eur oproti schválenému rozpočtu 2026.
Výdavky zdravotníckych zariadení na rok 2027 sú rozpočtované v celkovej sume 4,80 miliardy eur, s medziročným rastom 297 miliónov eur. Z toho výdavky na bežnú prevádzku sa rozpočtujú vo výške 4,09 miliardy eur, pričom najväčší podiel na úrovni 51,9 percenta tvoria osobné výdavky. V hodnotovom vyjadrení ide o 2,49 miliardy eur.
Na výstavbu nových nemocníc, zabezpečenie prístrojového vybavenia, odstránenie havarijných stavov budov, rekonštrukcie sociálnych zariadení a modernizácie sa v roku 2027 rozpočtujú kapitálové výdavky v celkovom objeme 694 miliónov eur. Zo štátneho rozpočtu má byť poskytnutý kapitálový transfer pre zdravotnícke zariadenia na rok 2027 vo výške 608 miliónov eur, a to najmä pre Ústrednú vojenskú nemocnicu SNP Ružomberok v pôsobnosti Ministerstva obrany SR v sume 562 miliónov eur. Pre zdravotnícke zariadenia v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva je rozpočtovaný kapitálový transfer vo výške 47,8 milióna eur. Vlastné zdroje na kapitálových výdavkoch zdravotníckych zariadení sú rozpočtované vo výške 85 miliónov eur.
Na financovanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je vyčlenených 0,4 percenta z predpokladaného výberu poistného zdravotnými poisťovňami. Celkové výdavky sa na rok 2027 predpokladajú v sume 38,1 milióna eur, z toho príspevok na činnosť predstavuje 33,2 milióna eur. Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve má mať rozpočet na úrovni 2,8 milióna eur, z toho príspevok na činnosť predstavuje 2,66 milióna eur.
Financovanie Úradu verejného zdravotníctva SR a jeho 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva je naplánované na úrovni 75,7 milióna eur. Štátny ústav pre kontrolu liečiv má mať k dispozícii 8,32 milióna eur a Detenčný ústav Hronovce 3,78 milióna eur. Národné centrum zdravotníckych informácií a Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR majú v budúcom roku získať rovnako po 33,8 milióna eur. Výdavky Slovenskej zdravotníckej univerzity sa na rok 2027 rozpočtujú na úrovni 15,7 milióna eur.
Šaško: Vláda na budúci rok zabezpečila investície potrebné na výstavbu nemocníc
Financie potrebné na pokračovanie výstavby piatich kľúčových nemocníc na Slovensku sú podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas-SD) na budúci rok zabezpečené. Ako priblížil, návrh rozpočtu, ktorý v pondelok schválila vláda, počíta s investíciou do nemocníc vo výške zhruba 700 miliónov eur. Investíciou má byť aj ďalších 200 miliónov eur, ktoré má už Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR na účte. Celkovo by tak malo do nemocničnej infraštruktúry v nadchádzajúcom roku poputovať 800 až 900 miliónov eur. Vyplýva to z vyjadrení šéfa rezortu pred rokovaním vládneho kabinetu.
„V štátnom rozpočte sa nachádzajú veľmi výrazné zdroje, ktoré, keď to skombinujeme s tými 200 miliónmi, ktoré máme už aj dnes na účte, a vidíte, že v návrhu sa bavíme o sume niekde medzi ďalšími 600 – 700 miliónmi eur, tak na budúci rok presne v zmysle záväzku vlády sú vykryté investície potrebné na pokračovanie a dokončenie tých najkľúčovejších investícií slovenského zdravotníctva, a síce nemocníc či už v Martine, Banskej Bystrici, Ružomberku, Prešove, ale aj Bratislave,“ vyhlásil minister.
Zároveň deklaroval, že vláda v budúcom roku dodrží aj záväzok týkajúci sa rastu miezd zdravotníkov. „Aj budúci rok podľa návrhu štátneho rozpočtu iba do rastu miezd zdravotníkov navyše smeruje viac ako 350 miliónov eur. Akumulatívne tie čísla za posledné dva – tri roky, aj s tým, čo nás čaká, tak to už sú sumy, ktoré sú v stámiliónoch až v miliardách eur,“ dodal Šaško. Priblížil, že od roku 2022 do roku 2027, vrátane, smerovalo na rast miezd zdravotníkov asi 1,9 miliardy eur. Od roku 2027 až do roku 2029 má ísť o výdavok vo výške zhruba jednej miliardy eur.
Výdavky na zdravotníctvo majú v roku 2027 dosiahnuť úroveň 11,1 miliardy eur. Oproti minuloročnému rozpočtu ide o medziročný rast o 429 miliónov eur, teda o 4,03 percenta. Výdavky na verejné zdravotné poistenie majú oproti schválenému rozpočtu na rok 2026 medziročne narásť o 569 miliónov eur na celkovú sumu 9,74 miliardy eur. Z toho najväčší podiel tvoria výdavky na zdravotnú starostlivosť v celkovej sume 9,39 miliardy eur s medziročným rastom 540 miliónov eur oproti schválenému rozpočtu 2026.

Opozícia: Vláda schválila rozpočet úpadku a stagnácie
Rozpočet na budúci rok je rozpočtom úpadku a stagnácie, lebo na jednej strane rozdáva z troch konsolidácií, ktoré nazbieral, ale nijakým spôsobom nepodporuje rast a ekonomiku a neprináša ani zrušenie transakčnej dane. Uviedli to predstavitelia opozičného KDH v reakcii na návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029, ktorý v pondelok schválil vládny kabinet.
„Môžeme ho nazvať, že ide o rozpočet stresu a kŕča, v ktorom je vládna koalícia. Svedčí o tom zhon, s akým zvolali rokovanie tripartity, kde v piatok (2. 10.) prišla len mimoriadna pozvánka, ale dokumenty došli až niekoľko hodín pred samotným rokovaním tripartity. Svedčí o tom to, že vláda si nie je istá väčšinou v Národnej (NR) SR. Dnes sa nerozprávame o tom, či to je dobrý alebo zlý rozpočet. Svedčí o tom to, že vláda nedodržala pravidlá,“ zdôraznil podpredseda KDH Viliam Karas.
Aj poslankyňa NR SR Veronika Remišová (Slovensko – Za ľudí) ostro kritizuje rozpočet na rok 2027. „Návrh rozpočtu na budúci rok je dokonalým obrazom neschopnosti vlády Roberta Fica (Smer-SD) riadiť verejné financie. Po troch konsolidačných balíkoch, ktorými vláda zdiera ľudí a podnikateľov, má deficit namiesto poklesu opäť narásť takmer na 5 % hrubého domáceho produktu (HDP). V piatok 2. októbra si rozpočet rozdelili za zatvorenými dverami koaličnej rady a v pondelok ráno ho idú ‚prerokovať‘ so sociálnymi partnermi – v deň, keď ho aj schvaľujú. To nie je sociálny dialóg, to je výsmech. Zamestnávatelia urobili jediné rozumné: odmietli robiť Ficovi komparz,“ podčiarkla Remišová.
Poznamenala, že mimoriadnu tripartitu vláda zvolala 2. októbra po 17.00 h. Podľa sociálnych partnerov tým porušila aj rokovací poriadok tripartity, ktorý vyžaduje doručiť materiál najneskôr tri dni vopred, a rovnako postupuje už pri treťom rozpočte zo štyroch. Nespokojní sú okrem Republikovej únie zamestnávateľov aj odborári a ďalší zamestnávatelia.
Alokácie sú určené aj na činnosť prezidenta, parlamentu i vlády
Kancelária prezidenta SR má v roku 2027 disponovať zdrojmi vo výške 10,3 milióna eur. Výdavky kancelárie Národnej rady SR sú na rok 2027 rozpočtované vo výške 53,6 milióna eur, pri výdavkoch Úradu vlády SR sa ráta so sumou 58,3 milióna eur. Vyplýva to zo zverejneného návrhu štátneho rozpočtu, ktorý v pondelok schválila vláda.
Ministerstvo financií (MF) SR spresnilo, že prostriedky pre prezidentskú kanceláriu sú určené na úlohy súvisiace so zabezpečením podmienok a všetkých činností potrebných na výkon ústavných právomocí prezidenta republiky, s jeho politickou a verejnou činnosťou.
Výdavky kancelárie Národnej rady SR majú zabezpečiť odborné, organizačné a technické činnosti parlamentu, jej poslancov a výborov. „Sú určené aj na odmeny asistentov poslancov, prevádzku poslaneckých kancelárií v areáli Národnej rady SR a vo vybraných sídlach na území SR, ubytovanie poslancov mimo ubytovacieho zariadenia Národnej rady SR a činnosť poslaneckých klubov,“ dodal rezort financií.
V prípade príspevku pre Úrad vlády (ÚV) SR sa prostriedky použijú na činnosť kabinetu i poradných orgánov, rovnako i na činnosť zmiešaných medzivládnych komisií a činnosť Kancelárie Bezpečnostnej rady SR. „Zároveň sú v rozpočte zabezpečené prostriedky na vládnych splnomocnencov, konkrétne splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny a splnomocnenca vlády pre rómske komunity,“ upozornilo MF. „V investičných výdavkoch kapitoly predstavujú najvýznamnejší objem výdavky na rekonštrukciu kaštieľa v Rusovciach,“ pripomenulo k projektu budúceho reprezentačného priestoru štátu.
Ministri oceňujú dohodu na rozpočte, veria v schválenie v parlamente
Viacerí ministri v súvislosti s rozpočtom na budúci rok v pondelok ocenili, že sa na ňom dokázala dohodnúť koalícia a schválila ho vláda. Parametre podľa nich odrážajú ekonomickú realitu a možnosti Slovenska v negatívnom externom prostredí. Zároveň veria, že vládny návrh rozpočtu schváli aj Národná rada (NR) SR.
Minister vnútra a predseda koaličného Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok je s návrhom rozpočtu spokojný. Vyhlásil, že jeho strana presadila svoje priority. Avizoval, že ho ešte čakajú rokovania k valorizácii platov policajtov, ktoré by však určite mali rásť. Finálnu sumu odprezentujú po dohode, pracujú zatiaľ s priemerným zvýšením o 250 eur.
„Strana Hlas oceňuje dohodu vládnej koalície na štátnom rozpočte a jeho dnešné schválenie vládou. Za najdôležitejšie považujeme, že návrh rozpočtu udržiava všetky sociálne benefity pre ľudí, a zároveň neprináša žiadne zvyšovanie daňového a odvodového zaťaženia ani pre firmy, ani pre občanov,“ reagovala strana po rokovaní kabinetu. Hlas-SD verí, že rozpočet bude v tejto podobe schválený aj v Národnej rade (NR) SR. Všetci poslanci strany sú pripravení návrh podporiť.
„V prvom rade ma teší, že nastala nejaká zhoda v rámci koalície a verím, že bude schválený aj v Národnej rade, lebo asi všetci potrebujeme tento rozpočet v budúcom roku, bez rozdielu, kto aký má na ten rozpočet názor. Ale v provizóriu si neviem predstaviť, že by sme vedeli fungovať,“ konštatoval minister pôdohospodárstva a podpredseda koaličného Smeru-SD Richard Takáč. Rovnako vyzdvihol, že sa budúci rok nezvyšujú dane a zachovávajú sa všetky sociálne opatrenia vo vzťahu k občanom.
Pripustil, že rozpočet ministerstva pôdohospodárstva je o niečo nižší a bude musieť pristúpiť k určitým úsporným opatreniam, ktoré sa môžu dotknúť aj zamestnancov rezortu. „Alebo verím, že sa mi podarí predať nejaké prebytočné budovy, ktoré máme, aby som vedel vykryť tých 13 miliónov eur, ktoré mi chýbajú v rozpočte. Lebo zelená nafta a všetky tie veci, ktoré v tomto roku išli, musia ísť aj v budúcom roku pre sektor,“ zdôraznil.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) schodok, s ktorým počíta budúcoročný rozpočet, porovnal s deficitom, s ktorým odovzdávala moc bývalá vládna garnitúra. „Z tohto pohľadu je to zníženie o 1,5 percenta HDP a to je slušný výsledok, ak zároveň nechcete znižovať sociálne štandardy obyvateľstva,“ upozornil. Mieni, že predsavzatia, ktoré si kabinet Roberta Fica (Smer-SD) dal pri znižovaní deficitu, sa podarilo dodržať.
V prípade plánovaného rozpočtu ministerstva obrany priznal, že je limitovaný aktuálnymi možnosťami. Poukázal i na to, že mierne navýšenie súvisí s dôrazom na výstavbu nemocníc. Ku kritikom tejto aktivity uviedol, že vojenská spôsobilosť prostredníctvom vojenských nemocníc je jedna z najdôležitejších. „Túto vojenskú spôsobilosť, ktorú musí mať každý štát, udržujete poskytovaním služby civilnému obyvateľstvu počas mierových časov,“ vysvetlil. „Tie nemocnice sú veľmi podstatné, preto je ich výstavba lídrom v spotrebe nášho budúcoročného rozpočtu,“ dodal Kaliňák.
Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nezávislý) hodnotí návrh rozpočtu na rok 2027 z pohľadu svojho rezortu pozitívne. „To, čo som v rozpočte potreboval, to som dosiahol,“ podčiarkol. Verí, že rozpočet prejde aj v parlamente.
Vyjadril sa aj k špekuláciám o možnosti úspory verejných prostriedkov zrušením jeho rezortu. „Naše ministerstvo je nákladovou položkou vo výške 3,5 milióna eur pre tento rozpočet. Keď zoberieme do úvahy, že sme dokázali do športu dostať historicky najviac peňazí, nezobrali sme peniaze samosprávam ani rozvoju cestovného ruchu, sme tie peniaze už dávno vrátili,“ zdôraznil.
Príjmy verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 63,343 miliardy eur a výdavky 70,786 miliardy eur. Výsledkom má byť deficit na úrovni 7,443 miliardy eur, čo predstavuje 4,94 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029, ktorý v pondelok schválila vláda. Rozpočtovaný deficit je tak vyšší ako tohtoročný schodok, ktorý bol pôvodne plánovaný na 4,1 % a aktuálne sa očakáva 4,37 % HDP.
Štatistický úrad by mal disponovať s rozpočtom vo výške 39 miliónov eur
Činnosti Štatistického úradu (ŠÚ) SR v roku 2027 by mali pokryť prostriedky vo výške 39 miliónov eur. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu, ktorý v pondelok schválila vláda.
„Výdavky kapitoly sú určené najmä na zabezpečenie základného chodu úradu, štatistické zisťovania, spracovanie štatistických údajov, vedenie systému národných účtov, tvorbu a zverejňovanie štatistických klasifikácií a číselníkov, správu štatistických registrov a spoluprácu s medzinárodnými organizáciami,“ objasnilo Ministerstvo financií (MF) SR, ktoré návrh predložilo. „Rozpočet zahŕňa aj 3,35 milióna eur na voľby do Národnej rady SR a 1,51 milióna eur na spracovanie výsledkov sčítania obyvateľov, domov a bytov,“ dodal predkladateľ.
INFOSTAT, ako príspevková organizácia ŠÚ realizujúca výskumno-vývojové úlohy štátnej štatistiky a výskumy verejnej mienky, má v štátnom rozpočte alokovaný príspevok 1,72 milióna eur. Okrem činnosti organizácie je určený aj na rekonštrukciu jej sídla.
Šimečka je ochotný poslať slovenských vojakov na Ukrajinu
Michal Šimečka je pripravený vyslať „zopár“ slovenských vojakov na Ukrajinu v prípade, ak bude vo vláde
Muža obvinila polícia z pokusu o vraždu otca v Trebišove
Z obzvlášť závažného zločinu vraždy v štádiu pokusu obvinila polícia 30-ročného muža. Obvinený mal v piatok popoludní v jednom z…
Ako pokračujú mierové rokovania a je skutočne možné ukončiť vojnu do konca roka?
Minulý týždeň sa vyznačoval ďalším oživením rokovaní týkajúcich sa Ukrajiny. Túto otázku Vladimir Putin prerokoval s Donaldom Trumpom na stretnutí…
Zvolenský: K svätorečeniu Schelingovej by mohlo dôjsť budúci rok v Ríme
K svätorečeniu blahoslavenej Zdenky Schelingovej by mohlo dôjsť v druhej polovici budúceho roka v Ríme. Myslí si to predseda Konferencie…
Blanár odcestuje do Grécka, zúčastní sa na zasadnutí Priateľov západného Balkánu
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár odcestuje do Grécka, kde sa v pondelok (23. 11.) v Aténach…

























