Vláda schválila návrh rozpočtu, budúci rok má deficit 4,94 % HDP

Rozpočtovaný deficit na budúci rok je vyšší ako tohtoročný schodok, ktorý bol pôvodne plánovaný na 4,1 % a aktuálne sa očakáva 4,37 % HDP. V ďalších dvoch rokoch by mal deficit postupne klesať na 4,5 % a 4 % HDP, čo si však vyžiada dodatočné konsolidačné opatrenia. „Podľa aktuálne nastaveného rozpočtu si takáto stratégia vyžiada opatrenia za 0,8 % HDP v roku 2028, resp. 1,4 % HDP v roku 2029,“ vyčíslilo ministerstvo. Bez toho by schodok ďalej rástol na 5,26 % HDP a 5,41 % HDP.

Samotný štátny rozpočet počíta na rok 2027 s celkovými príjmami 27,911 miliardy eur a výdavkami 35,666 miliardy eur. Hospodárenie štátu by tak malo dosiahnuť schodok 7,754 miliardy eur.

Návrh rozpočtu okrem iného počíta s pokračovaním opatrení na kompenzáciu vysokých cien energií aj v roku 2027, a to v sume 250 miliónov eur. V kapitole Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR sú zase vyčlenené prostriedky vo výške 100 miliónov eur na opatrenia proti suchu, na zadržiavanie vody v krajine a proti dôsledkom klimatickej zmeny.

Rozpočet predpokladá aj výdavky na pokrytie pripravovaných legislatívnych zmien v celkovej sume 482 miliónov eur. „Tieto výdavky sú určené na krytie vplyvov opatrení v sociálnej oblasti a prorodinných politík, najmä na príspevok na pomoc pri odkázanosti, reformu sociálnych služieb. Rozpočet v rámci tohto titulu pokrýva aj jednorazové formy pomoci, akými sú zvýšený príspevok pre prvákov, ako aj príspevok pri narodení dieťaťa,“ priblížil rezort financií.

Ministerstvo avizovalo, že zastavenie rastu verejného dlhu bude vzhľadom na náročné hospodárske podmienky trvať naprieč volebnými obdobiami. Konsolidácia verejných financií síce podľa MF tlmí rast dlhu, na úplne zastavenie jeho rastu je však potrebné znížiť celkový schodok hospodárenia hlbšie pod 3 % HDP. „Na konci horizontu rozpočtu dosiahne hrubý dlh 69,6 % HDP, v prípade splnenia rozpočtových cieľov s potrebou dodatočnej konsolidácie po roku 2027. Nepokračovanie v ozdravovaní verejných financií by znamenalo, že dlh presiahne hranicu 70 % HDP na konci horizontu rozpočtu,“ doplnil rezort.

Slovensko má záujem o ďalšie tri miliardy eur z nástroja SAFE

Slovensko má záujem o ďalšie tri miliardy eur z nástroja SAFE 2. Poskytnuté by mohli byť rovnako úverom. O konkrétnej výške finančnej pomoci pre jednotlivé členské krajiny Európskej únie (EÚ) má ešte rozhodnúť Rada EÚ. Vyplýva to z návrhu štátneho rozpočtu na rok 2027. Slovensko už čerpá 2,32 miliardy eur z prvého kola nástroja.

„Podmienky a pravidlá čerpania týchto dodatočných prostriedkov by mali byť analogické ako pri uzavretej zmluve a z pohľadu rozpočtu verejnej správy budú týmito úverovými prostriedkami kryté rozpočtové prostriedky na projekty financované v rámci limitov výdavkov kapitoly Ministerstva obrany (MO) SR na roky 2027 až 2030. Predloženie žiadosti o finančnú pomoc sa očakáva v priebehu mesiacov október – november 2026,“ napísalo v návrhu rozpočtu ministerstvo financií, ktoré ho na rokovanie vlády predložilo. Príslušné vykonávacie rozhodnutia majú byť prijaté do konca júna 2027.

V novembri minulého roka vláda schválila poskytnutie finančnej pomoci Slovenskej republike z finančného nástroja SAFE. V nadväznosti na to zaslala Európskej komisii oficiálnu žiadosť o poskytnutie finančnej pomoci, ktorej súčasťou bol národný investičný plán pre európsky obranný priemysel vypracovaný Ministerstvom obrany SR. V januári tohto roka bol Slovensku schválený nárok na úver v maximálnej sume 2,317 miliardy eur, z toho 347,5 milióna eur ako 15-percentné predbežné financovanie.

Na vzdelávanie, vedu, výskum a mládež má ísť vyše 6,4 miliardy eur

Na vzdelávanie, vedu, výskum a mládež by v roku 2027 malo ísť viac ako 6,4 miliardy eur.

Výdavky zo štátneho rozpočtu do vzdelávania, vedy, výskumu a podpory mládeže zahŕňajú výdavky kapitol Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva obrany SR, Ministerstva zdravotníctva SR, Slovenskej akadémie vied (SAV) a subjektov verejnej správy – verejných vysokých škôl, Fondu na podporu vzdelávania a ďalších kapitol štátneho rozpočtu, ktoré sa podieľajú na plnení úloh vyplývajúcich z národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií.

„V rámci oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a podpory mládeže je celkový nárast výdavkov v sume 25,9 milióna eur, z toho medziročne výdavky na ministerstve školstva rastú v sume 95,7 milióna eur,“ uvádza v predloženom materiáli ministerstva financií, z dielne ktorého vychádza návrh štátneho rozpočtu.

„Výdavky na regionálne školstvo ministerstva školstva na rok 2027 predstavujú sumu 4,38 miliardy eur,“ píše sa v materiáli. Medziročný nárast výdavkov na regionálne školstvo v sume 102 miliónov eur je spôsobený najmä zvýšením rozpočtu v sume 60 miliónov eur, najmä na zvýšenie prevádzkových výdavkov regionálneho školstva v súvislosti s nárastom počtu žiakov, zvýšením normatívnych finančných prostriedkov v sume 31,6 milióna eur na dofinancovanie výdavkov súvisiacich s valorizáciou platov pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov v regionálnom školstve od 1. septembra 2025 a 1. januára 2026. Na normatívne výdavky by malo smerovať z celkovej sumy vyše 4,3 miliardy eur viac ako 3,8 miliardy eur a na nenormatívne výdavky 479 miliónov eur.

Prostriedky na oblasť vysokého školstva na nasledujúci rok predstavujú sumu 1,45 miliardy eur. Vysoké školstvo je financované viacerými kapitolami štátneho rozpočtu. „V celkových zdrojoch sú zahrnuté aj výdavky Fondu na podporu vzdelávania a SAV, ktoré sú rozpočtované na financovanie tretieho stupňa vysokoškolského vzdelávania,“ uvádza sa v materiáli. Medziročný nárast výdavkov v oblasti vysokého školstva predstavuje 41,1 milióna eur.

Oblasť vedy a techniky by v roku 2027 mala disponovať zdrojmi vo výške 842 miliónov eur. V kapitole Úradu podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku dochádza k medziročnému zníženiu výdavkov v sume 105,2 milióna eur, predovšetkým z dôsledku čerpania výdavkov v ostatných kapitolách. V rámci oblasti vedy a techniky sú zahrnuté aj výdavky SAV v celkovej výške 158 miliónov eur.

Rozpočet v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a podpory mládeže zahŕňa aj výdavky na administratívu a výdavky zo štrukturálnych fondov.

Odborári a zamestnávatelia nesúhlasili s návrhom rozpočtu

Hospodárska a sociálna rada SR v pondelok nedospela k dohode k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2027 až 2029 pre nesúhlas odborárov a zamestnávateľov. Nepáčilo sa im, že materiály k rokovaniu dostali v nedeľu (4. 10) večer, čo považujú za prejav neúcty k sociálnemu dialógu. Prekáža im tiež, že rozpočet sa robil na základe politických priorít a nie toho, čo Slovensko potrebuje. Vyplýva to z vyjadrení zástupcov Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD), Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR a Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) po rokovaní.

„Štátny rozpočet je politický, je zostavený z politických priorít jednotlivých zástupcov koalície a je nevyhnutné, aby bol predložený do parlamentu a schválený čo najskôr vzhľadom na nestabilnú politickú a spoločenskú situáciu,“ povedal podľa prezidentky KOZ Moniky Uhlerovej partnerom minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Šéfka KOZ si podľa svojich slov váži ministrovu úprimnosť, no takýto prístup však považuje za neprijateľný. „Je neprijateľné, aby sa sociálny dialóg a sociálni partneri stávali aktérmi a hráčmi týchto politických hier a politickej nestability,“ skonštatovala.

Zástupcovia zamestnávateľov kritizovali, že v rozpočte chýbajú prorastové opatrenia. „Žiadne prorastové opatrenia, ešte aj tie avizované prorastové opatrenia v zrušení transakčnej dane sa nenaplnili,“ uviedol prezident AZZZ Rastislav Machunka s tým, že podnikatelia už so zrušením dane počítali vo svojich rozpočtoch na ďalší rok.

Nepáči sa im ani zvyšovanie počtu zamestnancov vo verejnej správe a ich miezd. „A naozaj nejde o mzdy, ktoré sa týkajú kuchárok v školských zariadeniach, ale ide o napríklad priemernú mzdu, ktorá je na ministerstve športu, ktoré dávno malo byť zrušené a nikdy nemalo vzniknúť, ktorá je zhruba 3500 eur,“ priblížil Machunka.

Primárnou požiadavkou KOZ je podľa Uhlerovej, aby do rozpočtu bola premietnutá dohoda o valorizácií miezd vo verejnej správe, o ktorej so štátom rokujú. Týka sa najmä zamestnancov, ktorých tabuľkový plat je pod minimálnou mzdou. „Možná dohoda valorizovať platy nie je premietnutá v návrhu štátneho rozpočtu, tam pri valorizácii vidíte nulu. Avšak v hlavnej knihe je indikovaných niekoľko sto miliónov na valorizáciu platov a indikuje to aj zvýšenie platov štátnych a verejných zamestnancov. Preto sa snažíme dosiahnuť dohodu čo najskôr, aby sa táto pretavila ešte do návrhu štátneho rozpočtu a tak išla aj do parlamentu,“ dodala.

Predseda ZMOS Jozef Božik upozornil, že mestá a obce musia predkladať vyrovnané rozpočty. „Ale tento rok, pokiaľ bude platiť ústavný zákon, nebudeme môcť do tohto rozpočtu použiť to, čo sme si usporili. Nie deficit, ako vytvára štát, nie dlhy, ako vytvára štát, ale to, čo sme si usporili za minulé roky,“ pripomenul. Opätovne apeloval, aby boli samosprávy zo sankcií dlhovej brzdy vyňaté.

Na obranu by malo ísť v budúcom roku 2,2 percenta HDP

Na obranu Slovenskej republiky by malo v budúcom roku ísť 2,2 percenta jej hrubého domáceho produktu (HDP). Je to viac ako 3,31 miliardy eur. V tomto roku dával štát na obranu rovné dve percentá, teda o takmer pol miliardy eur menej.

„Celkové obranné výdavky sú na rok 2027 rozpočtované v súlade so záväzkom voči NATO vo výške 2,20 percenta HDP vrátane výdavkov ostatných kapitol štátneho rozpočtu v rámci medzirezortného programu podpora obrany a ostatných obranných výdavkov. Ministerstvo obrany SR sa bude prostredníctvom obranných výdavkov podieľať na financovaní investícií aj pre dvojaké civilnovojenské využitie v oblasti vnútornej bezpečnosti, dopravy a zdravotníctva,“ píše sa v materiáli.

Rozpočet samotného ministerstva obrany má na rok 2027 predstavovať necelé tri miliardy eur. Je to medziročný nárast o vyše 130 miliónov eur. Viac ako polovicu tejto sumy – 61 percent, teda skoro 1,82 miliardy eur – tvoria bežné výdavky. Zvyšných viac ako 1,18 miliardy eur tvoria kapitálové výdavky.

„Kapitálové výdavky v roku 2027 sú prioritne smerované na pokračovanie financovania už zazmluvnených a realizovaných modernizačných a investičných projektov. Ide najmä o rozvoj a modernizáciu fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, výstavbu novej nemocnice Bratislava – Vajnory, obstaranie protilietadlových raketových kompletov stredného dosahu, pásových bojových vozidiel, viacúčelových taktických lietadiel a ťažkých terénnych nákladných automobilov. Súčasťou plánovaných kapitálových výdavkov je aj obstaranie ďalších štyroch taktických lietadiel F-16 D Block 70,“ priblížilo ministerstvo financií v návrhu.

Na program Rozvoj obrany by v budúcom roku malo ísť 618 miliónov eur. Autori návrhu upozornili, že pri modernizačných projektoch vojenskej techniky je dôležité zohľadniť aj ich dodanie. „Podľa metodiky ESA 2010 vstupuje vojenská technika do bilancie rozpočtu verejnej správy v čase jej dodania,“ napísali.