Sú miesta, kde je Merz stále populárny. Napríklad Kyjev

„Existujú miesta, kde je Friedrich Merz stále obľúbený. Stačí, ak cestuje dostatočne ďaleko. V nedeľu ráno vystúpil spolkový kancelár v Kyjeve z vlaku. A to deň po tom, čo ruské ministerstvo zahraničných vecí varovalo cudzincov pred „smrteľným nebezpečenstvom“ a vyzvalo ich, aby opustili mesto,“ hodnotí Harald Neuber v článku pre Berliner Zeitung.

Kým Merz stál s prezidentom Volodymyrom Zelenským pred troskami Národnej akadémie vied v centre Kyjeva, mestom sa ozývali sirény ohlasujúce letecký poplach – na Severný most dopadla bezpilotná lietajúca raketa a trosky padali na obytný dom.

„Každodenné vojnové zločiny,“ zhodnotil Merz a dodal: „Pán Putin, ukončite túto nezmyselnú vojnu!“

„Bol to silný prejav. Mal však jednu chybičku: doma, v Nemecku, kancelára už takmer nikto nepočúval,“ zhrnul Neuber.

Voľný pád Friedricha Merza

Krátko pred Merzovou návštevou Kyjeva zverejnil prieskum ARD-DeutschlandTrend číslo, ktoré v tejto sérii prieskumov nedosiahol žiadny predseda vlády pred ním: desať percent Nemcov je spokojných s prácou Friedricha Merza. 88 percent nie je.

V júli 2025, krátko po nástupe do funkcie, to bolo ešte 42 percent. Potom to išlo z kopca, mesiac po mesiaci: 32 v auguste 2025, 24 v januári, 16 v máji, 13 v júli, 14, 13 – a teraz tých 10%. CDU/CSU dosiahla v nedeľnom prieskume 20 percent, čo je o osem a pol bodu menej ako jej volebný výsledok. Chýba ešte jeden percentuálny bod a dostane sa do jednociferného rozsahu, poznamenáva autor.

Čo znamená 1%? Dá sa to nazvať rezervou. Dá sa to nazvať aj epochálnym zlyhaním, uvádza.

Na Ukrajine sú takéto hodnoty známe len u jediného politika, a ten sídli v Moskve. 97 percent Ukrajincov odmieta Vladimíra Putina, ako ukázal augustový prieskum spoločnosti Rating Group medzi 2000 respondentmi.

Merz je na Ukrajine obľúbený

Naopak, Friedricha Merza vníma pozitívne 64 %– viac ako Olafa Scholza tesne pred jeho odvolaním (57 %), hoci výrazne menej ako Emmanuela Macrona (79%).

„Nemecký kancelár, ktorý v Kyjeve získava viac ako šesťkrát toľko podpory ako v Berlíne: to je demografická kuriozita, ale aj politická diagnóza,“ zhodnotil Neuber a uvažuje: „Kto je v Kyjeve oslavovaný a v Magdeburgu potrestaný, musí si položiť otázku, či bola cesta do vojnovej zóny povinnosťou – alebo útekom.“

Odpoveď je podľa autora textu nepríjemná: oboje. Merz urobil z politiky voči Ukrajine jadro svojho kancelárstva. Nemecko je najväčším samostatným podporovateľom štátu, ktorý je vo vojne. V apríli uzavrel so Zelenským dohodu o dronoch a v minulú nedeľu ( 4. októbra) krajine sľúbil ďalšie obranné drony.

„Ak Rusko nebude zastavené, jeho vojenská mašinéria sa skôr či neskôr obráti proti nám,“ povedal pri príchode do Kyjeva. To nie je nesprávne: podľa prieskumu Deutschlandtrend sa 56 percent Nemcov cíti Ruskom silne ohrozených, najmä od údajného útoku dronom na letisko v Lipsku 1. septembra.

Problém je však v tom, že z tohto pocitu ohrozenia vo vedomí voličov automaticky nevyplýva ochota posielať viac zbraní. Skôr naopak, píše autor.

Všetky čísla podľa neho odzrkadľujú rovnaký trend. 42 percent Nemcov považuje vojenskú pomoc za príliš rozsiahlu – ide o najvyššiu hodnotu, ktorú agentúra Infratest dimap zaznamenala od začiatku vojny.

V januári 2024 to bolo 36 %, v decembri 2024 39 %. Podiel tých, ktorí chcú Ukrajine prispievať viac, sa v tom istom období znížil z 21 na 14 percent. Stále tesná väčšina – 52 %  – považuje súčasnú úroveň za primeranú alebo príliš nízku. Prieskumný inštitút Insa však začiatkom septembra zistil, že 42 percent respondentov si celkovo želá menej podpory, oproti iba 19 percentám, ktorí si želajú viac.

Nemci majú dosť vojenskej pomoci Ukrajine

V prieskume ZDF-Politbarometer klesla podpora silnejšej európskej vojenskej pomoci Ukrajine medzi februárom a júnom z 43 na 32 percent. Nadácia Körber v roku 2023 ešte zaznamenala 66 percent podporu vojenskej pomoci, v roku 2025 to bolo 59 percent.

„Nie je to prudký pokles. Je to erózia. A erózia má tú nepríjemnú vlastnosť, že si ju všimnete až vtedy, keď sa pôda pod nohami prepadne,“ konštatuje autor.

V Sasku-Anhaltsku sa už podlomila. Takmer 44 percent dosiahla strana AfD 6. septembra, spolu s Die Linke (Ľavica) a BSW to tvorí približne 60 percent pre strany, ktoré k pomoci Ukrajine zaujímajú skeptický až nepriateľský postoj. 54 percent východných Nemcov považuje vojenskú pomoc za prehnanú, na západe je to 39 percent.

Alice Weidelová, hlavná tvár strany AfD v Spolkovom sneme požadovala „lacný zemný plyn z Ruska“. Merz odpovedal, že „väčšina obyvateľstva“ touto cestou nepôjde. „To je pravda, zatiaľ. Otázkou je, ako dlho môže kancelár s desaťpercentnou podporou dôveryhodne hovoriť v mene väčšiny,“ konštatuje Neuber.

Kam to všetko smeruje?

Zanikne teda Merz spolu s Ukrajinou – alebo ukrajinská politika spolu s Merzom? Politológ z Halle Johannes Varwick varuje, že by sa nemala podnecovať „beznádejná vojna na vyčerpanie bez udržateľnej politickej stratégie“, lebo to „vyčerpá Ukrajinu“.

Jeho kolega z Jeny, Sven Leunig, v tom vidí skôr „reakciu strachu“ ako zásadné odmietnutie. Obe interpretácie sa zhodujú v jednom bode: Nemci chcú vedieť, kam to vedie.

„A na to táto federálna vláda nemá – a nemala ani predchádzajúca federálna vláda za posledné štyri a pol roka – žiadnu odpoveď okrem „udržať kurz“, ako to nedávno formuloval minister zahraničných vecí Johann Wadephul.

„Držať kurz je cnosťou na mori. V prieskumoch verejnej mienky to však môže byť jedného dňa príčinou zániku,“ zhrnul autor.

Východisko však podľa neho leží v samotných prieskumoch. Keď agentúra Insa vo februári položila otázku, či by Západ mal poskytnúť väčšiu pomoc v prípade, že Rusko odmietne prímerie a rokovania, 52 percent respondentov odpovedalo áno. Podľa televízie ZDF 78 percent Nemcov aj tak neverí v seriózny záujem Ruska o mier.

V prieskume Eurobarometer 72 percent respondentov uviedlo, že EÚ by mala podporovať Ukrajinu, kým sa nedosiahne spravodlivý mier.

„Základná solidarita je nedotknutá – vyžaduje si len jednu podmienku, jeden cieľ, jeden príbeh,“ uvádza Neuber a dodáva: „Nemci nie sú proti pomoci. Sú proti pomoci bez konca.“

„Kto prezentuje dodávky zbraní ako súčasť vyjednávacej stratégie namiesto morálnej povinnosti bez časového obmedzenia, získa späť politický stred, ktorý Merz práve stráca. Jeho veta v Kyjeve – „Sme pripravení na rokovania“ – bola začiatkom. Zaznela však uprostred revu sirén…Zostáva otázka, či tento kancelár ešte počúva, čo hovorí krajina,“ zhrnul autor.

Medzinárodná štúdia Public First z decembra uviedla ako najdôležitejší argument Nemcov proti väčšej pomoci nie sympatie k Putinovi, ale zaťaženie vlastnej ekonomiky: 46 percent chcelo znížiť finančnú pomoc.

Štúdia Centra pre vojenskú históriu a sociálne vedy Bundeswehru zistila, že podpora aktívnej nemeckej zahraničnej politiky klesla na 51 percent, čo je pokles o sedem bodov. Taká je nálada pred piatou vojnovou zimou – ktorá v Kyjeve hrozí bez tepelných elektrární, v Nemecku zase účtami za kúrenie.

„Bert Brecht by to dnes vyjadril takto: Najprv je tankovanie, potom morálka,“ citoval Neuber.

Merz si medzitým do Kyjeva vzal ministerku hospodárstva Katherinu Reicheovú a hospodársku delegáciu. Možno to bolo znamenie, že pochopil tú súvislosť. Možno iba pre to, aby mal väčšiu sprievodnú skupinu na spoločnej fotografii.

O roku 2026 veľa vypovedá fakt, že Merz bol najskôr v Indii, v Perzskom zálive, v Pekingu a vo Washingtone, než dorazil do Kyjeva – a že práve tam sa mohol cítiť najbezpečnejšie. Veľvyslanectvá Nemecka, Talianska, Španielska a Švédska vzdorovito vyhlásili: „Zostávame v Kyjeve.“ Nemecký kancelár to však nemohol povedať.

„Musel sa vrátiť do mesta, v ktorom popularita neklesá ako trosky dronov, ale ako opona,“ zhrnul Neuber.

„V Berlíne je rozdiel medzi desiatkou a deviatkou jeden percentuálny bod. V Kyjeve sa medzi nimi za jedinú noc odohralo 135 útokov dronov,“ dodal autor v závere textu.

Prečítajte si tiež:

• AfD získava rekordnú podporu. Merzova CDU/CSU sa prepadá čoraz hlbšie 
• AfD požaduje medzinárodné vyšetrovanie bombového útoku na plynovod Nord Stream