Vláda hlási zlepšenie prognózy o 20 %. Čo sa za týmto číslom naozaj skrýva

Úrad vlády zverejnil grafiku, podľa ktorej sa prognóza rastu slovenskej ekonomiky na rok 2027 „zvýšila o 20 %“. Číslo nie je matematicky vymyslené: júnový odhad rastu 1,5 % sa v septembri zvýšil na 1,8 %. Slovenská ekonomika však podľa novej prognózy nebude o pätinu väčšia a ani životná úroveň Slovákov sa o pätinu nezvýši. IFP skutočne zvýšil prognózu rastu na rok 2027 z 1,5 na 1,8 %.

Vládna grafika z reálneho zlepšenia výhľadu vybrala jeho najpôsobivejšie percentuálne vyjadrenie a pridala k nemu tri dobré správy. Keď ich otvoríme v pôvodných prognózach, zlepšenie zostane. Jeho rozmery sa však výrazne zmenšia.

Ako sa z troch desatín stalo 20 percent

V júni Inštitút finančnej politiky pri Ministerstve financií očakával, že slovenské HDP v roku 2027 vzrastie o 1,5 %. Septembrová prognóza už počíta s 1,8 %.

Rozdiel je 0,3 percentuálneho bodu. Ak však porovnáme samotné miery rastu, dostaneme:

0,3 ÷ 1,5 = 0,20, teda 20 %.

Oba údaje sú matematicky správne, ale hovoria o dvoch rozdielnych veciach.

Predstavme si ekonomiku roku 2026 ako číslo 100. Pri starom odhade by sa v roku 2027 dostala približne na 101,5, pri novom na 101,8. Nová prognózovaná úroveň ekonomiky je teda oproti starej vyššia približne o 0,3 %, nie o 20 %.

Vládnych 20 % nehovorí, o koľko bude slovenská ekonomika väčšia. Hovorí, o koľko sa relatívne zvýšila predpovedaná miera jej rastu.

Samotné IFP komunikuje nový výhľad podstatne striedmejšie: od roku 2027 očakáva postupné oživenie domácej spotreby a zahraničného dopytu a rast HDP o 1,8 %.

Čo sa od júna skutočne zlepšilo

Lepší septembrový výhľad nie je iba výsledkom iného spôsobu prezentácie.

IFP očakáva postupné oživenie domácej spotreby a zahraničného dopytu. Vývoz má podporiť nábeh produkcie automobilky Volvo a priaznivejší vývoj v Nemecku.

Pri zahraničnom dopyte je zlepšenie oproti júnu viditeľné aj priamo v podkladoch. Dovozná aktivita našich obchodných partnerov v prvom aj druhom štvrťroku prekvapila IFP odolnosťou a septembrová prognóza preto počíta s priaznivejším zahraničným vývojom.

Výhľad slovenskej ekonomiky na rok 2027 sa teda naozaj zlepšil. Pri jednom z troch hesiel na vládnom obrázku však časová následnosť ukazuje zaujímavý problém.

Firemné investície boli dobrou správou už pri raste 1,5 %

Pod údajom o 20-percentnom zvýšení prognózy uvádza grafika Úradu vlády aj „obnovu firemných investícií“.

Lenže zotavenie investícií nie je novinkou septembrovej prognózy. Už júnové IFP, keď na rok 2027 očakávalo rast iba 1,5 %, výslovne počítalo s tým, že sa súkromné investície aj export zotavia.

Obnova investícií teda môže vysvetľovať, prečo má ekonomika v roku 2027 rásť. Z dostupného porovnania však sama osebe nevysvetľuje, prečo sa prognóza medzi júnom a septembrom zvýšila z 1,5 na 1,8 %.

Práve tu záleží na konštrukcii grafiky. Ak bezprostredne pod údajom o zvýšení prognózy nasledujú tri pozitívne heslá, grafika môže vytvárať dojem, že vysvetľujú samotné zvýšenie. Pri firemných investíciách takýto záver z porovnania júnových a septembrových podkladov nevyplýva.

„Úrad vlády sme požiadali, aby uviedol zdroj všetkých troch hesiel a vysvetlil, či nimi opisuje príčiny revízie z 1,5 na 1,8 %, alebo iba všeobecné faktory rastu v roku 2027. Do uzávierky nám neodpovedal. Ak stanovisko doručí, článok aktualizujeme.

Je domáca spotreba naozaj „silná“?

Podobný rozdiel vidno pri slovách použitých na opis spotreby.

Vládna grafika hovorí o „silnej domácej spotrebe“. IFP je opatrnejšie. V zhrnutí prognózy píše, že príjmy a spotreba domácností sa mierne oživia.

V tej istej prezentácii nájdeme dokonca samostatnú stranu s titulkom „Spotreba domácností pod tlakom“ a konštatovaním, že domácnosti sú v spotrebe opatrné.

Nie je to priamy rozpor. Spotreba môže byť odolnejšia a vyvíjať sa lepšie, než sa čakalo, pričom prognostici ju stále opisujú ako mierne oživenie.

Rozdiel je v intenzite slov. Prognostik hovorí o miernom oživení. Vládna grafika o silnej spotrebe.

A práve pri domácnostiach máme možnosť porovnať titulkových „+20 %“ s číslom, ktoré je ich peňaženke omnoho bližšie.

Koľko z toho zostane v peňaženke

Rast HDP a rast životnej úrovne jednotlivca nie sú to isté.

Práve tu je zaujímavé porovnať júnovú a septembrovú prognózu IFP ešte raz. V júni, pri očakávanom raste HDP 1,5 %, počítalo IFP na rok 2027 s rastom reálnych miezd 1,4 %.

V septembri sa prognóza HDP zvýšila na 1,8 %. Rast reálnych miezd však Ministerstvo financií opäť uvádza na úrovni 1,4 %.

Titulková prognóza rastu ekonomiky sa teda relatívne zvýšila o 20 %. Prognóza rastu reálnej mzdy sa nezvýšila vôbec.

To neznamená, že lepší rast HDP domácnostiam nepomôže. Vyšší zahraničný dopyt, nábeh novej výroby či odolnejšia spotreba môžu podporiť príjmy firiem, pracovné miesta aj verejné financie. Pre konkrétneho zamestnanca je však reálna mzda oveľa bližším ukazovateľom toho, čo si zo svojho príjmu skutočne kúpi.

Podobne striedmy obraz dáva NBS. Na rok 2027 očakáva rast HDP 1,9 %, rast priemernej reálnej mzdy 1,1 % a mierny pokles zamestnanosti o 0,1 %. Svoj odhad rastu HDP na rok 2027 pritom oproti letnej prognóze vôbec nezvýšila.

Zlepšenie prognózy slovenskej ekonomiky je dobrá správa. Vládnych „+20 %“ však nie je údajom o raste ekonomiky ani životnej úrovne. Je to relatívne vyjadrenie posunu prognózovanej miery rastu z 1,5 na 1,8 %. Presnejšie vyjadrenie samotnej revízie je zvýšenie o 0,3 percentuálneho bodu.