Ján Richter: Slovensko odmieta nižšiu mieru sociálneho zabezpečenia vysielaných pracovníkov

Brusel/Bratislava 3. marca 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Slovensko nesúhlasí s návrhom európskej smernice, ktorá sa zaoberá koordináciou sociálneho zabezpečenia a ktorá spochybňuje jeden zo základných princípov EÚ a znevýhodňuje novšie členské krajiny. V rámci zasadnutia Rady EÚ pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a ochranu spotrebiteľov to uviedol minister práce SR Ján Richter (Smer-SD).

Richter v rozhovore pre TASR uviedol, že jednou z hlavných tém rokovaní bola smernica o vysielaných pracovníkoch v rámci poskytovania služieb. Pripomenul, že slovenské predsedníctvo v Rade EÚ malo snahu o vyvážený postoj – počúvať hlasy jedenástich členských krajín, ktoré Európskej komisii vystavili “žltú kartu”, ale aj hlasy krajín, ktoré návrh exekutívy EÚ podporujú. Maltské predsedníctvo však neho podľa misky váh v tejto otázke naklonilo skôr v prospech starších členských krajín Únie, ktoré so smernicou súhlasia.

Dnešné ministerské debaty boli podľa Richtera jedny z prvých na tému koordinácie sociálneho zabezpečenie pre vysielaných pracovníkov.

Pripomenul, že táto smernica sa len pripravuje a predvída dlhodobé rokovania krajín Únie práve kvôli názorovým rozporom starších a nových členov v otázke sociálneho zabezpečenia súvisiaceho s mobilitou pracovnej sily. Tá je jedným z hlavných pilierov, na ktorých stojí európske spoločenstvo.

“Táto smernica by mohla narušiť to, čo v rámci EÚ dlhé roky platí,” upozornil Richter. Spresnil, že prioritou smernice je mobilita pracovnej sily a s tým súvisiaca otázka sociálneho zabezpečenia, avšak viaceré krajiny majú snahu znížiť mieru súčasného nastavenia využívania systémov sociálneho zabezpečenia.

To podľa jeho slov naráža na nesúhlas nových členských krajín, vrátane Slovenska. Ako príklad uviedol nesúhlas SR s opatrením, ktoré navrhuje Rakúsko. Viedeň chce obmedziť rovnaký prístup k rodinným prídavkov pre deti ekonomicky neaktívnych občanov iných krajín EÚ podľa výšky životných nákladov v ich domovských krajinách voči životným nákladom v Rakúsku. Richter upozornil, že podľa tohto kľúča by deti rodičov zo Slovenska mali prídavky iba na úrovni 64 % voči rakúskym deťom.

“Slovensko má jasné pozície. Nemáme záujem, aby sa porušilo pravidlo, ktoré doteraz platilo. Je právom každého občana využívať rovnaký prístup aj k sociálnemu zabezpečeniu bez ohľadu o ktorú krajinu sa jedná,” skonštatoval Richter.

Eurokomisárka pre zamestnanosť a sociálne záležitosti Marianne Thyssenová v tejto súvislosti uviedla, že toto nie je spôsob, akým by sa mala EÚ do budúcna uberať. Richter s jej slovami vyjadril súhlas a upozornil, že na jednej strane sa na pozadí brexitu dá pochopiť snaha Európskej komisie doriešiť niektoré sociálne otázky, ale zmierňovanie platných štandardov možno vnímať aj ako “hru s ohňom z hľadiska budúcnosti EÚ”.