Bratislava 15. marca 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)
Po námestiach slovenských miest sa prehnala vlna demonštrácií. Demonštrácie sa opäť prejavili ako korunný princ politiky. Kráľom sú voľby. Demonštrácie sú tiež meradlom mieru v krajine. Kde sa strieľa, tam sa nedemonštruje.
Pripomeňme si z nedávnej minulosti, ako demonštrácie nastavili smerovanie krajiny. Sviečková manifestácia prekročila hranicu verejnej demonštrácie, novembrové demonštrácie povalili komunizmus. V 90-tych rokoch najskôr suverénne ovládal verejný priestor Vladimír Mečiar. Opozícia na čele s KDH nešla cestou parlamentných návrhov na odvolanie ministrov a premiéra, ale cestou organizovania najskôr malých verejných demonštrácií.
Začalo to za slobodu humoristov, potom za čosi iné, potom zase za čosi iné a vo volebnom roku 1998 HZDS nebolo schopné usporiadať verejnú demonštráciu na námestí, naproti SDK robilo kampaň na námestiach. Výsledok sa dostavil. SDK vyhralo voľby v tom zmysle, že bolo schopné zostaviť vládu, HZDS nie. Ponaučenie spočíva v tom, že kto ovláda námestia, má bližšie k volebnému víťazstvu. Kombinácia demonštrácií na námestiach so zdrvujúcou mediálnou podporou vedie ešte bližšie k volebnému víťazstvu. Priemerná verejnosť nadobudne dojem, že volebné víťazstvo je vopred jasné a kto by nechcel patriť k víťaznému táboru?
Slovenský verejný priestor posledných dní vyvoláva otázky. Ako je možné, že SMER vyhral vysoko voľby, sústavne vysoko vedie v prieskumoch verejnej mienky, ale doteraz nebol schopný zvolať svojich prívržencov na akúsi protidemonštráciu? Spolieha sa, že aj tak vyhrá voľby? Zatiaľ dobrovoľne vyprázdňuje verejný priestor protivníkovi.
Ako príklad pôsobenia verejného priestoru zvolím Rusko. Je to krajina s podobnými problémami ako máme my, ale preto, že je väčšia, aj jej problémy sú väčšie. Ruské riešenie problémov môže byť pre nás poučné. Po predchádzajúcej voľbe Vladimíra Putina za prezidenta Ruska v roku 2012 prepukli demonštrácie v Moskve na Blatnom námestí. Spočiatku pôsobili prekvapujúco a vládna strana Jednotné Rusko akoby na ne nevedela reagovať. Ale či Jednotné Rusko alebo jednoducho občianske iniciatívy veľmi rýchlo zorganizovali prívržencov Putina a čoskoro boli schopní priviesť do ulíc viac ľudí než opozícia. Zvolili si aj príhodné miesto Poklonnuju horu v Moskve, kde je najväčší pamätník ruského víťazstva vo vojne a Putin mohol vystupovať aj ako dedič ruského víťazstva. Kedy privedie Róbert Fico svojich prívržencov na vhodné námestie?
Treba spomenúť ešte jednu okolnosť. Na vyvolanie demonštrácií je potrebné vyvolať určitý pátos. Prívrženci Putina boli schopní vyvolať vo verejnosti pátos, najmä pátos vlastenectva. Aký pátos môžu vyvolať prívrženci Fica? Pátos obrany krajiny pred migrantami, pred zásahmi Bruselu? Teraz sa vyjadrím škaredo cynicky, lebo aj ja poberám dôchodok. Zvyšovanie dôchodkov ťažko vyvoláva pátos.
Porovnávanie demonštrácií vlády (žiadnych) a opozície nie je len pozorovanie šachovej partie. Pozorujme ich zo zorného uhla, čo predurčí náš ďalší vývoj. Mladí ľudia na čele demonštrácií pôsobia sympaticky a priťahujú ďalších demonštrantov. Aj pekný názov je dôležitý, napríklad „Za slušné Slovensko“. Ale pripomeniem, že mladý organizátor demonštrácií proti korupcii minulý rok nevdojak prezradil, že o ním organizovanej demonštrácii veľa nevie, pretože ju v skutočnosti organizujú ľudia v pozadí.
Majdan na Ukrajine v roku 2014 mal vznešený názov „revolúcia dôstojnosti“ a kto by vtedy u nás dokázal nahlas povedať, že je to klamstvo? Ale dnes vieme, že lídri demonštrácií objednali gruzínskych snajperov, aby strieľali do policajtov aj demonštrantov. Americká diplomatka prezradila v Kongrese, že USA investovali do prípravy Majdanu 5 miliárd dolárov. Naše demonštrácie spustila vražda novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky. Nechcem ani len rozmýšľať, čo ešte môže o vražde vyjsť najavo.
Sú v dejinách národov chvíle, keď musia zmobilizovať to najlepšie, čo v nich je, aby mohli v dejinách pokračovať a ich dejiny vyvolávali pátos. Možno takými chvíľami prechádzame.
Ján Čarnogurský