Investície do obrany treba vedieť ľuďom vysvetliť, podľa politologičky v tom štát zlyháva

Podľa politologičky Jany Kobzovej nejde len o ekonomické rozhodnutie, ale najmä o schopnosť politického vedenia komunikovať realitu. „Na to potrebujete ľudí vo vedení štátu, ktorí to dokážu vysvetliť,“ povedala počas piatkovej diskusie v Dome EÚ v Bratislave, ktorá sa dotkla i opatrení na podporu európskeho obranného priemyslu.

Bez jasného a zrozumiteľného výkladu sa totiž aj racionálne kroky môžu stretnúť s nepochopením alebo odporom verejnosti.

Kľúčovým problémom podľa nej je, že táto téma často absentuje vo verejnom priestore, keďže to ľudia nepočujú z médií a existuje naratív, že je najlepšie stiahnuť sa alebo vzdať. Práve v takom prostredí sa ťažko buduje podpora pre strategické rozhodnutia, ktoré si vyžadujú dlhodobé myslenie a istú mieru obety.

Kobzová zároveň upozorňuje na zodpovednosť politických lídrov: „Je to veľká zodpovednosť pre vedenie štátu a je veľká škoda, že v tomto zlyhávajú.“ Ak vláda nedokáže vysvetliť, prečo sú investície do obrany nevyhnutné, verejnosť ich môže vnímať ako zbytočné alebo dokonca škodlivé. Komunikácia pritom nemá byť založená na strašení, ale na racionálnom vysvetlení súvislostí.

Dôležité je podľa nej aj to, akým spôsobom sa táto téma prezentuje. „Dá sa to vysvetliť spôsobom, ktorý ľudí netraumatizuje alebo nestraší. Podobne je to pri kurze prvej pomoci.“ Ide teda o prístup, ktorý ľudí pripravuje, nie paralyzuje. „Nie je to raketová veda. Každá kríza sa dá zvládnuť, keď viete, ako sa na ňu pripraviť,“ dodáva, čím zdôrazňuje význam prevencie a pripravenosti.

Výstižnou pomôckou je aj jej metafora: „My sme sa stali protizáplavovou oblasťou a potrebujeme investovať do zábran, pretože všetko bude zaplavené.“ Obranné výdavky tak prirovnáva k preventívnym opatreniam, ktoré nemusia byť okamžite viditeľné, no v kritickej chvíli rozhodujú o výsledku. „Keď vám niekto povie, ako sa máte pripraviť na zlé scenáre, tak viete, čo máte robiť.“ Práve pochopenie tejto logiky môže byť kľúčom k tomu, aby verejnosť prijala aj nepopulárne, no nevyhnutné rozhodnutia.