Bratislava 21. decembra 2021 (HSP/Foto:Pixabay)

Človek má rozum na to, aby mohol rozmýšľať, pozorovať vecí a vyhodnocovať ich. A na základe toho prijímať rozhodnutia. Aj takto sa dá opísať sloboda. V novembri 1989 išlo zrejme o takúto slobodu. Slobodu pre všetkých. A či nie? Či človek má rozum len na prikyvovanie? A prijímanie pokynov a rozhodnutí zvonku pod vplyvom strachu? Jednej jedinej pravdy, ktorá má z roka na rok, ba často aj z mesiaca na mesiac opačnú podobu? Koho odsúdiť za hoax? Ministra Lengvarského, ktorý sa ešte v júli dušoval, že očkovanie povinné nebude alebo premiéra Hegera, ktorý za povinné očkovanie lobuje po boku prezidentky? Ktorej srdcu blízka je myšlienka vypnúť internet. Chce tým vari napodobniť hlavu severokórejského štátu?

Zvuky: Lengvarský, Heger

Známy je výrok raz pripisovaný Goebbelsovi, inokedy Göringovi: „Stačí nahnať ľuďom strach a všetko bude možné.“

Na svete sú všelijaké spôsoby manipulácie, ovplyvňovania či doslova ohlupovania. Americký vojenský psychológ Albert Biderman vyvinul v roku 1956 návod, ako vymámiť priznanie od vojnových zajatcov. Vznikla „Bidermanova tabuľka donucovania,“ ktorá sa dnes efektívne používa na zlomenie a vystrašenie človeka, na odstránenie akéhokoľvek odporu.

Od známeho, 95-ročného Noama Chomského, amerického vedca a politického aktivistu, pochádza výpočet stratégií manipulácie verejnosti prostredníctvom médií.

Je to najmä odvádzanie pozornosti od dôležitých problémov a zmien, od toho, o čom práve rozhodujú politické elity – napríklad utečenci na hraniciach, zaplavovaním myslí ľudí rozptyľujúcimi, vymyslenými informáciami. Verejnosť nesmie mať čas premýšľať, ale „žiť na farme ako ostatné zvieratá.“ Ide aj o vytváranie problémov a následne ponúkanie ich riešení: strašiť „vyrobenými“ číslami, „novými vlnami“, aby to bola verejnosť, kto žiada bezpečnostné zákony a politiku na úkor slobody.

Ľudia prijmú neprijateľné opatrenia, ak sa im dávkujú postupne – stratégia postupnosti. A chaotizácie: nikto nevie, čo vlastne platí a čo neplatí. Patrí sem aj stratégia odkladu: aby bolo nepopulárne rozhodnutie prijaté, treba ho prezentovať ako nevyhnutné, ale keďže je „bolestivé“, iba sa o ňom uvažuje, ako o jednej z možnosti. A tak sa získa v danom momente súhlas verejnosti s jeho budúcim uplatnením, ľudia, masy vždy majú tendenciu naivne dúfať, že zajtra sa bude dať vyhnúť nutným obetám.

Všimnite si reklamy, okrem toho, že ich púšťajú hlasnejšie ako prerušený program, používajú v nich jazyk s detskou intonáciou. Vychádza sa z toho, že ak chcete diváka oklamať, postavte ho do pozície dieťaťa odkázaného na pomoc. Emócie spôsobujú skrat v racionálnej úvahe a otvárajú brány na implantovanie chcených ideí, ale aj obavy a strachu.

Verejnosť sa má udržiavať v nevedomosti a priemernosti, a vidíme, že sa to darí.

Dookola len sama vakcína, vakcína a vakcína. Prečo zdravých ľudí nútia k zaočkovaniu heslami ako „Vakcína je nádej,“ „Vakcína je sloboda,“ či dokonca „Vakcína je láska“. Je to prejav lásky, ak novinár napíše a noviny mu uverejnia požiadavku až na také brutálne znevýhodnenie nezaočkovaných, „aby bolesťou až zavýjali, pretože ich bude celá zodpovednosť a vina za prípadné ďalšie covidové lockdowny a úmrtia.“ Toto napísal na spôsob inkvizítora Peter Schutz na stránkach Sme.

Dozvedáme sa, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa doslova mení na „Sväté ofícium“ či „Posvätnú kongregáciu“, ktorá jediná vie, čo je a kde je pravda? Je ťažkým hriechom byť lekárom a mať iný ako oficiálny názor na pôvod covidu či na spôsob jeho liečby? Sú nebodaj kacírmi slovenskí lekári, ktorí o pandémii a o ochorení na covid a o očkovaní hovoria inak, ako oficiálne štruktúry? Ktorí sa opierajú o vyjadrenia mnohých zahraničných odborníkov? Ktorí napríklad reagovali na výzvu dvoch umelcov „Hovorme spolu“, aby napokon hovorili len sami, lebo „oficiálni“ odborníci z konzília a blízkeho okolia, „hovoriť spolu“ nechceli.

Je vari každá informácia, iná ako oficiálna, dezinformáciou? Dezinformuje doktor a zároveň rabín Vladimír Zev Zelenko, ktorý úspešne lieči covid v New Yorku a otvorene hovorí, že covid je biologická zbraň a odrádza ľudí od očkovania? Dozrie aj na neho náš Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou?

Zvuk: Zelenko

A vyzve k „šetreniu“ aj doktorku Soňu Pekovú, českú odborníčku, ktorá rovnako „dezinformuje“ v Česku?

Zvuk: Peková

Na jej „šetrenie“ by ako dôvod mohol poslúžiť jej slovenský pôvod… Alebo sa zatiaľ uspokojí len s „riešením“ piatich lekárov slovenských lekárov, Štefana Hrušovského, Andreja Janca, Jána Lakotu, Petra Liptáka a Michala Pijáka? Dostanú všetci pokutu od Slovenskej komory lekárov tak, ako ju dostal  doktor Lipták vo výške 500 eur? Tú však náš inkvizičný úrad nepovažuje za dostatočnú, lebo doktora Liptáka neprimäla k tomu, aby prestal verejne odporúčať „liečbu v rozpore s výsledkami vedeckého poznania“, kam ivermektín zrejme nepatrí. Pristúpia teda k prísnejším „tortúram“ čoby dediči Svätého ofícia? Akú pokutu od našich „etikov“ dostane nositeľ Nobelovej ceny za vyvinutie ivermetkínu?

Zvuk: Erik Kaliňák o vynálezcovi ivermektínu

S cieľom zbierania skúseností naše „zdravotnícke ofícium“ iniciovalo rokovania s rakúskou lekárskou komorou, ktorá už má za sebou disciplinárne konania približne 50 lekárov z vlastných radov. Údajne spochybňujú covid-19. Ide o jednu z Božích právd? Ak si ešte pamätáte, v slovenskej katolíckej televízii padlo vlani pred Vianocami aj spojenie porovnávajúce príchod Božieho Syna na svet s objavením vakcíny proti covidu z úst profesora Glasa.

Nuž, dožili sme sa toho, od čoho sme v novembri 1989 chceli zutekať. Ba vrátili sme sa ešte hlbšie do histórie, veď Posvätnú kongregáciu inkvizície založili v roku 1542 a meno jej zmenili na Sväté ofícium v roku 1908. „Pevne verím,“ nechala sa počuť predsedníčka slovenského inkvizičného úradu, nelekárka Renáta Bláhová, pôvodným povolaním účtovníčka, že hlavným hnacím motorom dodržiavania etického kódexu zdravotníckeho pracovníka bude konzekventnejšie uplatnenie kompetencií stavovských organizácií.“ A aby sa tak dialo, s účinnosťou od 1. januára 2022 zriaďuje predsedníčka Bláhová poradný orgán, „etickú komisiu“. Teda čosi ako „Sväté ofícium“?

Ktovie, čo to má znamenať? Žeby mala pravdu ministerka Kolíková, ktorá na kritiku v parlamente zo strany poslanca Blahu o návrate starých diktátorských časov, sa zmohla iba na jednu vetu.

Zvuk: Kolíková

„Čo sa babe snilo, to sa babe stalo“ – to je zrejme najadekvátnejšie pomenovanie našich dnešných dní. Lebo u nás práve „baby“ majú veľký vplyv, a to nielen na ministerstve spravodlivosti.

Dagmar Vanečková