Prvá je jednoduchšia, takže ňou začnem. Nechápem celkom, prečo sa všetky opozičné supy vrhli na mladého Barteka ohľadom jeho výrokov o F. Miloškovi. Vypočul som si celý jeho prejav a musím konštatovať, že povedal len pravdu a nič len pravdu. Aj ja si myslím, že z hľadiska jasnozrivosti v politike skutočne Mečiarovi nesiaha ani po členky. Keď sa pozrieme na jeho politickú minulosť, tak treba povedať, že bol vždy na strane tých, ktorí urobili všetko pre to, aby sa Slováci nikdy nestali suverénnym národom! Bol vehementne proti vyhláseniu slovenskej suverenity, hlasoval proti Ústave Slovenskej republiky a jeho pobratimovia zúrivo brojili vo Federálnom zhromaždení ČSFR, aby sa prijal ústavný zákon o rozdelení ČSFR.

Možno niekoho bude zaujímať, prečo zaujímal takéto postoje. Veľa o tom povedal už jeden zo zakladateľov KDH A. Selecký, ktorý opísal pôsobenie jednej spravodajskej služby významného európskeho štátu pri formovaní KDH a jeho politiky. Z toho, čo človek vidí, nemôže neusudzovať, že oná spravodajská služba naďalej ovplyvňuje a formuje politiku KDH. Aj revitalizácia F. Mikloška v politike určite súvisí podľa môjho názoru s aktivitami onej spravodajskej služby, ktorá potrebovala mať svojho človeka v jadre KDH, aby sa neodtrhlo od zadaných úloh. Keď si pozrieme hlasovania a postoje F. Mikloška v hodnotových otázkach, tak to ,musí byť každému jasné.

Ak chce niekto odpoveď na to, prečo sa práve ona spravodajská služba usadila v KDH, tak odpoveď je jednoduchá! V tých kruhoch, ktoré sa snažia vládnuť svetom, existuje panický strach, žeby na Slovensku mohlo dôjsť k opätovnej symbióze katolicizmu a slovenského národovectva, Aby k tomu nedošlo, majú tu oné kruhy ľudí ako F. Mikloško. A ešte jedna otázka na záver tejto poznámky. Keď nemôže poslanec Bertek kritizovať F. Miloška, prečo s prepáčením zasrani ako Šeliga, Naď a iní môžu kritizovať zakladateľa nezávislej SR V. Mečiara? Keď kritizuješ toho, kto sa nepáči globálnym elitám, je všetko v poriadku, aj keď ťa vek na to neoprávňuje?

Moja druhá poznámka sa vzťahuje na škandalózne rozhodnutie krajského prokurátora ohľadom darovania stíhačiek a systému S 300 na Ukrajinu. Nezvyknem komentovať rozhodnutia OTČK a súdov, ale toto rozhodnutie je tak neuveriteľné, že nemôžem zostať mlčať. Keďže som sa od roku 2005 až do roku 2016 každoročne zúčastňoval príprav a formovania dokumentov o obrannom plánovaní SR, zostal som ako puk, keď som počul zdôvodnenie krajského prokurátora, prečo uvedené trestné konanie zastavuje! Jeho zdôvodnenie mi pripadalo, ako keby v trestnom konaní tvrdenia obžalovaného boli najrelevantnejším zdrojom rozhodovania prokurátora. Ak by totiž prokurátor chcel objektívne a podľa zákona rozhodnúť v trestnom konaní, tak by sa nemohol odvolávať na tvrdenia, ktoré Naď predniesol na rokovaní vlády, ale musel by ísť do obranných a operačných plánov OS SR a vyhodnotiť na základe informácií z nich, či Naď horí pravdu alebo zavádza!

Mám dobrú pamäť, a preto viem, že minimálna životnosť našich MiG 29 bola určená do roku 2029 a po generálke mohli slúžiť až do roku 2035. Problém bol však v tom, že USA a naši spojenci od určitého obdobia začali na nás tlačiť, aby sme stíhačky ruskej výroby vyradili z našich ozbrojených síl a nakúpil západné stíhačky. Dnes sa už môžeme domnievať, prečo. Naď nasľuboval a neviem čo ďalšie švédskej firme, že kúpime hračky pre dospelých, stíhačky Gripen. Koaličná vláda po roku 2016 odmietla kúpiť pre slovenské ozbrojené sily „trabanty” a rozhodla sa pre „mercedesy”. Ale až dovtedy, kým „mercedesy” neprídu, trvala na tom, aby „Migy” ďalej slúžili.

Priznám sa, že mi skoro bránicu roztrhlo, ako som sa smial, keď krajský prokurátor tvrdil, že Slovensko nemalo dostatok pilotov na obsluhu stíhačiek. Jeho tvrdenie bolo tak isto relevantné, ako keby niekto povedal, že pôrodnosť našich žien klesá v dôsledku nezáujmu mužov o sex. Prokurátor nemusel ísť do klasifikovaných dokumentov, aby zistil, koľko má Slovensko pilotov a koľko majú nalietaných letových hodín. Je pravdou, že NATO požadovalo nalietanosť cca 120 hodín ročne a naši mali nalietané len asi 80 hodín, ale to neznamená, že neboli plnohodnotne schopní vykonávať funkciu, ktorú mali určenú.

Treba povedať, že v rámci programu NATO NATINADS ich hlavnou úlohou bolo likvidovanie tzv. RENEGÁT-a, teda civilné lietadlo použité ako zbraň, teda zamedziť niečo ako bol útok na newyorské dvojičky. Na to postačili uvedené Migy i vycvičenosť pilotov. Aby OS SR mohli túto funkciu plniť, stačili im tri bojaschopné stíhačky. V danom období ich Slovensko malo 12, resp. 14. Pri „spotrebe” stíhačiek na Ukrajine bolo úplne nepodstatné, či by sme Ukrajine odovzdali všetky alebo by sme si tri ponechali. To, že Naď odovzdal všetky, len potvrdil, že na obrane Slovenska nezáleží (čo bola jeho psia funkčná povinnosť), že pohladkanie zo strany amerického ministra obrany mu je viac hodné, ako životy slovenských spoluobčanov. Ak likvidácia obranyschopnosti SR zo strany jej ministra nie je trestný čin, pýtam sa, čo ešte môže byť trestným činom?

Avšak omnoho horšie ako odovzdanie stíhačiek Ukrajine je odvezenie systému S 300 zo Slovenska. Myslím, že aj Naď vedel, prečo onen systém pri rozdelení roku 1993 nezostal v Česku, ale bol prevedený na Slovensko. Pri obrane Slovenska proti potenciálnemu útočníkovi zohrával kľúčovú úlohu. Bol umiestnený tak, aby chránil hlavné mesto, atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach i v Mochovciach. Ponechanie týchto objektov bez adekvátnej ochrany (trvá to dodnes) je priamym ohrozením života cca 3,5 milióna obyvateľov Slovenska. Z hľadiska ministra obrany ide o porušenie jeho najzákladanejšej povinnosti, ktorou je ochrana života a majetku spoluobčanov. Nie je pravdou, že systém nebol schopný plniť svoju funkciu. Bol plne funkčný! A koniec koncov, Ukrajina ho až tak nepotrebovala, lebo systémov S 300 mala desiatky. Pre slovenskú obranu bol však kľúčový. Podotýkam, že Bulhari svoj systém S 300 odmietli darovať, hoci aj na nich veľmi tlačili.

Pre každú vládu by malo byť prioritné zaistenie bezpečnosti vlastných občanov a až potom pomoc druhým. Vláde v demisii, ktorá vôbec nemala právomoc rozhodovať o zásadných otázkach, však na svojich občanov vôbec nepozerala. Vôľa mocných jej bola prednejšia, ako životy a majetok občanov, ktorých mala reprezentovať. Takže krajský prokurátor nemal pri zamietnutí trestného konania opakovať to, čo o danej veci hovoril J. Naď, ale to, ako bolo konanie ministra obrany v rozpore s plánovacími a operačnými dokumentami OS SR a ako ohrozilo životy a majetok každého z nás. Som presvedčený, že generálny prokurátor – ak má len trochu citu pre právo a spravodlivosť – rozhodnutie krajského prokurátora zruší. Ináč hovoriť o právnom štáte nemá zmysel. Alebo žeby cena draho zo zahraničia zaplateného aktivistu bola pre niekoho vyššia ako životy miliónov slovenských občanov?