Hrabko: S odvolávaním Roberta Fica prichádza opozícia neskoro

Bratislava 10. februára 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Rozhodnutie opozičných strán vyzbierať v parlamente podpisy na iniciovanie mimoriadnej schôdze s cieľom vysloviť nedôveru premiérovi Robertovi Ficovi (Smer-SD) v súvislosti s cenami energií prichádza neskoro. „Ak dali mimovládne strany premiérovi do stredy (8.2.) akési ultimátum, že musí splniť ich tri požiadavky, inak podajú návrh na vyslovenie nedôvery a Robert Fico, samozrejme, nesplnil ani jednu z tých podmienok, tak ten návrh mal na stole už dávno ležať. Keďže neleží, je to už podľa mňa neskoro. A poukazuje to na neschopnosť mimovládnych strán robiť politiku,“ povedal v TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.

Nerozhodne podľa neho postupujú opozičné strany aj voči bývalému predsedovi Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozefovi Holjenčíkovi. Na jednej strane ho tvrdo verbálne napádajú na tlačových konferenciách, na druhej strane trestné oznámenie nepodali na jeho osobu, ale na neznámeho páchateľa.

„Viem, prečo sa to tak robí, ale potom by som si dával pozor aj na svoje vyjadrenia na tlačových besedách,“ reagoval Hrabko na poznámku, že trestné oznámenie „vo veci“ sa často podáva z opatrnosti a orgány činné v trestnom konaní ho vždy môžu po čase prekvalifikovať.

„Aj keď je pravda, že polícia to už skúma. A činnosť Jozefa Holjenčíka v ÚRSO treba preskúmať, lebo tam smrdí veľa vecí,“ dodal Hrabko.

„Kríza podľa mňa bola, koalícia sa ju snaží vyriešiť,“ odpovedal Hrabko na otázku, či koalícia prešla, alebo neprešla krízou. Problémy ale podľa neho ešte zďaleka nie sú vyriešené. „Koaličná rada sa venovala len vnútornej komunikácii a problém, na ktorý poukazoval Andrej Danko, odložili na budúci týždeň. Ale pochválili sa tým, že sú jedineční, nerozborní a že nemajú alternatívu, čo je koniec–koncov pravda,“ poznamenal Hrabko.

Dodal, že zámery koalície v oblasti legislatívnych zmien či postupu v oblasti energetiky sú zatiaľ nejasné a bude veľmi záležať na konkrétnom znení návrhov. „Ale iba dosadenie nových nominantov veci nepomôže, a tobôž nie systémovo. Len upozorňujem, že usilovať sa môžu o čokoľvek, ale musia rešpektovať európske pravidlá. Ak je raz povedané, ÚRSO má byť nezávislý, tak takým musí nielen byť, ale sa aj javiť,“ povedal. „Koaličná rada dospela k tomu, že sa bude usilovať. Ale počkajme si na konkrétny návrh, potom budeme vedieť, o čo sa usiluje,“ zdôraznil Hrabko.

Poslankyňa SaS Jana Kiššová v televízii TA3 v reakcii na úvahy koalície o posilnení pozície štátu v distribučných spoločnostiach uviedla, že to ako pravicová politička nepodporuje. Riešením by podľa nej bola výmena nominantov koaličných strán v orgánoch spoločností a v ÚRSO.

Ak by však rovno všetkých ľudí namiesto aktuálnej koalície nominovala SaS, podľa Hrabka by to problém nevyriešilo. „Samozrejme, že nie. Máme skúsenosti aj s nominantmi SaS v takýchto a podobných podnikoch z čias vlády Ivety Radičovej,“ pripomenul.

Novozvolená verejná ochrankyňa ľudských práv Mária Patakyová má podľa Hrabka oproti aktuálnej ombudsmanke Jane Dubovcovej výhodu v dobrých vzťahoch s vládnou koalíciou. Právničku a vysokoškolskú pedagogičku Máriu Patakyovú navrhol Most–Híd a koalícia si túto nomináciu osvojila. „Je zvolená vládnou koalíciou, jej nominácia vychádza z vládnej koalície a nikto nepochyboval, že zvolená bude práve ona. Keď už ju koalícia zvolila, mala by ju aj počúvať,“ povedal. V tejto chvíli je však podľa neho predčasné odhadovať, ako bude funkciu vykonávať nová ombudsmanka.

Dlhoročná sudkyňa Jana Dubovcová pôsobila v čase svojho zvolenia za ombudsmanku ako poslankyňa za SDKÚ-DS, čo podľa Hrabka dlhodobo poznačilo jej vzťahy so stranami, ktoré vtedy s SDKÚ-DS politicky súperili.

„Pani Dubovcová mala tú nevýhodu, že vyšla priamo z politiky, z pozície poslankyne. A tie vzťahy potom ďalej fungujú. Parlament, ktorý bol voči nej v opozícii, s ňou naložil nevhodným spôsobom a úplne zle, ale jednoducho ani ona nedokázala tieto vzťahy prekročiť. Asi ani druhá strana nemala záujem, ale neviem o tom, že by vyvinula nejaký tichý tlak na to, aby sa navzájom akceptovali,“ povedal Hrabko.

Incident, pri ktorom prišlo v stredu 8. februára k napadnutiu exposlanca Daniela Lipšica vodnou pištoľou, považuje Hrabko za vážny problém. Samotný exposlanec na Facebooku uviedol, že ho pred škôlkou, kde odniesol svoje dieťa, čakala štvorica maskovaných mužov. Keď vyšiel von, muži ho napadli vodnou pištoľou a ušli. „Polícia by mala dokázať tento prípad vyšetriť. Stalo sa to v Starom Meste, kde sú kamery na každom kroku,“ upozornil Hrabko.

V čase teroristických útokov v Európe si podľa neho už nemôžeme dovoliť ignorovať maskovaných mužov v uliciach. „Vnímam tam pochybenie ľudí, ktorí stáli pred škôlkou, že nezavolali políciu. Sme v úplne inej bezpečnostnej situácii, než povedzme pred štyrmi rokmi. Keby som ja videl pred škôlkou, do ktorej chcem odniesť dieťa, štyroch maskovaných mužov, prvá vec, čo urobím, je, že zavolám políciu,“ zdôraznil Hrabko.