Hrabko: O tom, či sa Rázsochy vôbec budú stavať, rozhodne až budúca vláda

Bratislava 10. júna 2023 (TASR/HSP/Foto:Screenshot Youtube/TASR TV)

O tom, či sa projekt bratislavskej nemocnice Rázsochy vôbec bude realizovať, ak má byť financovaný zo štátneho rozpočtu, rozhodne až nová vláda, ktorá vzíde zo septembrových parlamentných volieb. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko

Z vyhlásenia ministra zdravotníctva Michala Palkoviča podľa neho vyplýva, že projekt nebude môcť byť financovaný z plánu obnovy, ako sa pôvodne uvažovalo, ale existuje možnosť uhradiť náklady zo štátneho rozpočtu.

To však podľa Hrabka automaticky neznamená, že sa nová vláda pre túto možnosť rozhodne. “To, či sa nemocnica Rázsochy bude stavať zo štátneho rozpočtu alebo sa nebude stavať vôbec, to neprináleží rozhodnúť súčasnej vláde. Určite to rozhodne budúca vláda, ktorá príde po nej,” podčiarkol.

Hrabko pripomenul, že expremiér Eduard Heger ešte pred niekoľkými týždňami považoval financovanie projektu zo zdrojov plánu obnovy za reálne. “Je zlou správou, že Rázsochy už začínajú pripomínať výstavbu diaľnice do Košíc. A že sa nebudú dať postaviť z plánu obnovy,” konštatoval. Problémy pri realizácii má podľa neho aj projekt nemocnice v Martine, ktorý sa z plánu obnovy nebude realizovať v pôvodne uvažovanom rozsahu.

“Bývalá vláda sa chválila, ako dobre napísala plán obnovy, ale dnes prichádza k jeho implementácii a jedna vec je papier odovzdať a druhá ho potom napĺňať,” konštatoval Hrabko. Za pozitívum však považuje, že sa členovia vlády odborníkov snažia rokovať s predstaviteľmi politických strán, aby zaistili rozbehnutým projektom čo najväčšiu šancu na kontinuitu.

“Súčasná úradnícka vláda je náhradnou vládou, nemá podporu v parlamente a ak chce naozaj prísť s nejakými pragmatickými riešeniami, musí sa stretávať s politikmi a snažiť sa s nimi dohodnúť,” povedal Hrabko.

Podľa prieskumu preferencií politických strán agentúry Focus z konca mája sa v pásme štyroch až šiestich percent nachádza až päť politických subjektov a ďalších šesť je v rozmedzí jedného až štyroch percent. Aj keď technicky hrozí pomerne veľké prepadnutie hlasov, podľa Hrabka by to voličov nemalo motivovať na to, aby presúvali svoj hlas k subjektom, ktoré sú v prieskumoch silnejšie. “Nikto nevie vopred povedať, ako sa skončia voľby. V tom je čaro volieb. Majú byť tajné, slobodné, demokratické a ich výsledok sa dá odhadovať, ale nie predpovedať,” tvrdí.

Každý volič má podľa neho právo sa slobodne rozhodnúť, ako so svojím hlasom naloží, či vôbec pôjde voliť a ak áno, komu ho pridelí. “To, že mu hlas prepadne, po ňom kričia iba tí, ktorí chcú, aby volil toho, koho v skutočnosti voliť nechce,” skonštatoval Hrabko.