Horí Slovensku zápalná šnúra?

V každom štáte existuje objektívne ťažko merateľná kvalita, nazývaná „spoločenská klíma“. V súvislosti so všetkým, čo sa u nás aktuálne deje, by sme mohli smelo tvrdiť, že ju merať ani netreba – veď samotný vzduch sa stáva sotva dýchateľným…

Tejto atmosfére rozhodne neprispievajú ostré šachové partie, ktoré rozohráva koalícia s opozíciou. Neťahajú figúrkami len medzi sebou, ale i smerom dovnútra, do vlastných radov. Začalo to niekedy v lete odstavením poslaneckého asistenta Dominika Radlera (PS). Za svoju tvrdú kritiku Izraelu ako „genocídneho projektu“ musel najprv svoje statusy schovať, a teraz už ani nevedno, či vôbec ešte existuje. Najprv síce lídri PS hovorili o tom, že tam má každý právo na autonómny názor, ale niekto s významným vplyvom ich asi presvedčil, že najmúdrejšie bude niektoré názory, ehm, limitovať…

A nositeľov týchto názorov dupľom.

Veci sa diali aj v KDH a hnutí Slovensko. S prvou menovanou stranou sa viac nedokázala stotožniť poslankyňa Holečková, no a Matoviča opúšťajú partajnici prakticky každý týždeň, či už je to osamostatnený poslanec Tankó, alebo prebehlík k Demokratom, Galko… Štefanec z KDH zas kritizoval europoslankyňu Lexman, že sa zdržala hlasovania za rezolúciu o pomoci Ukrajine.

Ako hovorí nesmrteľný český výrok: „A už se perou!“

Figúrky sa pohybujú, šachovnica sa trasie. Ani po stretnutí SMERu s PS a KDH (SaS zbabelo, pod falošnými zámienkami ignorovalo toto zmierlivé gesto) nedošlo k žiadnemu novému pozitívnemu vývoju. Pravda, keď opozícia nemá realistické riešenia, ktoré by ponúkla vo veci konsolidácie verejných financií, potom môžeme akýkoľvek vývoj očakávať len s istou dávkou naivity…

Kým však v opozícii je prakticky jedno, kto-kde-s kým-čo robia, stabilita koalície je podmienkou stabilného štátu. A teda aj spomínanej kvality spoločenskej klímy.

Čo to ten triumvirát posledné dni stvára? To ich naozaj tak rozhodila otázka konsolidácie, že si cez médiá posielajú nevhodné odkazy? Mám na mysli (aj) reakcie niektorých zástupcov Hlasu na kritické dotazy SNS na adresu rezortov zdravotníctva, hospodárstva a práce, sociálnych vecí a rodiny. Je predsa legitímne klásť otázky svojim koaličným partnerom, a to aj otázky náročné na odpoveď.

Napriek tomu sa na Dankovu hlavu zniesla vlna kritiky, dokonca aj od prezidenta Pellegriniho, na ktorého adresu však predseda SNS reagoval, povedzme, pomerne emotívne, ak nie vyslovene nevhodne. Je predsa neprípustné povedať na prezidenta, že asi niečo „popil“. Už len s ohľadom na majestát úradu – nehovoriac o tom, že by mali konkrétne títo dvaja politici pôsobiť jednotne.

Danko však urobil aj šikovný ťah. Na tlačovke uviedol, že on nebude rozbíjať koalíciu, nemá záujem o kreslo predsedu parlamentu, a pokiaľ to pomôže upokojiť situáciu, môže odstúpiť aj z postu podpredsedu. Tým vyslal signál, že stabilita koalície je mu prednejšia než vlastné politické ambície či ego. Alebo sa skôr zľakol, že to už prepískol.

Avšak na verejné prekáračky medzi členmi vládnej koalície pohotovo reagujú mainstreamové médiá, zneužívajúc situáciu na prilievanie oleja do ohňa. Píšu o tom, ako v politickej rodine nikto nemá rád Fica (Aktuality), alebo že vláda je „holubník“ a jej členovia sú muži, ktorí neznášajú ženy (Denník N).Nečudo, keď poslanec Huliak použije na verejnosti slovo „suka“, alebo Erik Tomáš hodí „kostičku“ s výrokom typu „Danko na nás útočí kobercovým náletom“ (Pravda)…

Predseda SNS aktuálne vykázal z parlamentu Luciu Plavákovú (PS), pretože na notebooku mala nálepky propagujúce LGBTI (a údajne aj logá nejakých firiem). A reklama akéhokoľvek druhu podľa zasadacieho poriadku do NR SR nepatrí. Zatiaľ dobre. Ale teraz pozor: Poslanci Hlasu podporili Plavákovej námietku voči jej vykázaniu!

To Andrej Danko považuje za porušenie koaličnej zmluvy, a chce sa touto témou zaoberať na koaličnej rade. Navyše, z rozpravy podráždený Rudolf Huliak označil takú ženu, ktorá podporuje interrupcie (v danom kontexte Plaváková) za „suku“. Pred kamerami, verejne.

Nezáleží na kontexte – toto už je hraničná rétorika, akú nemusia prijať ani jeho oddaní voliči. Aj biblický „spravodlivý hnev“ proti neprávosti a hriechu, s ktorého konceptom aktuálne prišla SNS, má svoje pravidlá a limity.

Takto len znovu nahrali médiám, ktoré už si opäť mädlia ruky, že majú zámienku na kopanie…

Nie, nevyzerá to s koalíciou dobre.

Faktom ostáva, že v rámci zachovania dekóra, aj z dôvodu partnerskej korektnosti, by sa „špinavá bielizeň“ nemala prať pred očami verejnosti. Také kroky škodia obom aktérom sporu, teda strane Hlas aj SNS, no čo viac, budia dojem nejednotnej koalície. Pri súčasnej situácii, v ktorej sa Slovenská republika ocitla po atentáte na Roberta Fica, si nemôžeme dovoliť rozhádaných politických lídrov. Veď sme videli, koľko škody dokázali napáchať Sulíkove večné spory s Matovičom…

Preto by sa koaliční poslanci mali vrátiť späť na rovnú koľaj. Nejde len o ich zotrvanie pri moci – ide predovšetkým o budúcnosť našej vlasti. Hádam by nedopustili, aby kvôli osobným sporom po predčasných voľbách nastúpila vláda progresívcov?

Túto zápalnú šnúru treba čím skôr uhasiť.

Prečítajte si tiež:

• Šutaj Eštok: Je otázkou času, kedy polícia vypátra odosielateľa náboja pre Fica
• Opozícia hovorí o rozpade vládnej koalície v priamom prenose