Holandská vláda sa plánuje vzdialiť migračnej politike EÚ

Holandský premiér Dick Schoof v piatok predstavil doteraz najprísnejšiu migračnú politiku Holandska a uviedol, že krajina tento týždeň požiada o výnimku z uplatňovania spoločnej azylovej politiky EÚ – môže to však trvať roky. O téme informuje The European Conservative

17. 09. 2024 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke holandský premiér Dick Schoof

Bratislava 17. septembra 2024 (HSP/ The European Conservative/eur-lex/ Foto: X @MinPres)

▶ ❚❚ ↻

Holandská koaličná vláda, ktorá vznikla po tom, ako vo voľbách v novembri minulého roka získala takmer štvrtinu hlasov strana PPV Geerta Wildersa, plní svoj sľub – zaujme tvrdý postoj k zastaveniu príchodu žiadateľov o azyl a nelegálnych prisťahovalcov do Holandska.

Opt-out

Holandsko sa chce vylúčiť z migračných a azylových pravidiel Európskej únie. Ministerka pre azyl Marjolein Faberová o vylúčení plánuje rokovať s eurokratmi a spolupracovať s ostatnými krajinami EÚ, ktoré podporujú prísnejšiu migračnú politiku.

Právni experti a dokonca aj samotný Geert Wilders však pripustili, že vystúpenie z azylového systému EÚ môže trvať ešte roky.

„Budeme sa snažiť získať takzvaný opt-out pre azylovú politiku, ako to majú Dáni. A aj tak – ak sa to aj podarí, môže to trvať roky,“ povedal Wilders v tejto súvislosti ešte v máji pre agentúru AFP.

Dánsko si vyjednalo dohodu o vylúčení (tzv. opt-out) krajiny zo záväzkov vyplývajúcich zo spoločnej azylovej politiky EÚ. Portál eur-lex vysvetľuje, že niektoré členské štáty EÚ využívajú tzv. možnosť neúčasti (opt-out), ktorá danému členskému štátu umožňuje vyhnúť sa spoločným predpisom v prípade, že si štát neželá pripojiť sa k ostatným štátom v konkrétnej oblasti politiky EÚ. (Írsko tak napríklad urobilo v Schengenskej dohode, Poľsko v Charte základných práv EÚ atď.)

Holandskí odborníci na migráciu súhlasia s Wildersom a uviedli, že získať súhlas EÚ s opt-outom v oblasti azylu bude náročné.

„Holandský opt-out sa dá realizovať len zmenou zmluvy,“ uviedla holandská poradná rada pre migráciu a zdôraznila, že s týmto krokom musí súhlasiť všetkých 27 členských štátov EÚ.

„ Nie je to veľmi pravdepodobné, pretože počet žiadateľov o azyl sa potom musí rozdeliť medzi menší počet zvyšných členských štátov,“ napísali členovia rady Mark Klaassen a Laura Koková na ich webovej stránke. „Nie každý členský štát z toho bude nadšený,“ uviedli.

Holandská vláda však na tento proces nečaká. Program predložený minulý piatok obsahuje opatrenia, ktorých cieľom je vykonať okamžité zmeny.

Ministerka pre azyl Marjolein Faberová v piatkovom videu na X uviedla, že krajina čelí pretrvávajúcej migračnej kríze. Azylový systém je preplnený, vybavovanie trvá dlho a náklady rastú, pričom narastajúci počet migrantov zvyšuje záťaž na verejné bývanie, zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie.

Na riešenie tejto situácie vláda predstavila nový program, ktorý sľubuje najtvrdšiu azylovú politiku v histórii Holandska.

„Voliči jasne naznačili, že prílev migrantov sa musí znížiť. Prijímame opatrenia, aby sme Holandsko urobili menej atraktívnym pre žiadateľov o azyl,“ povedal Faber.

Opatrenia

Medzi tieto opatrenia patria zmeny v tzv. politike zlučovania rodín. Dospelé deti sa už nebudú môcť pripojiť k svojim príbuzným, ktorí žijú v Holandsku. Z dlhodobého hľadiska si budú môcť priviesť rodinných príslušníkov len tí žiadatelia o azyl, ktorí majú trvalé bývanie, primeraný príjem a aspoň dvojročný trvalý pobyt – a pojem “rodinní príslušníci“ bude nanovo definovaný tak, aby zahŕňal len najbližšiu rodinu.

Žiadatelia o azyl už nebudú automaticky získavať trvalý pobyt po piatich rokoch. Po tom, ako bude ich domovská krajina považovaná za bezpečnú, budú musieť Holandsko opustiť a vrátiť sa do krajiny pôvodu. Rozšírené pravidlá umožnia aj rýchlejšie deportácie migrantov, ktorí spáchali trestný čin.

Sprísnia sa aj pravidlá pre žiadateľov o azyl, napríklad žiadatelia o azyl, ktorí sa nedostavia na termín, budú okamžite odmietnutí. Okrem toho sa zníži aj úroveň ubytovania žiadateľov o azyl a tí, ktorí nemajú povolenie na pobyt, môžu čeliť nútenej deportácii, ak neodídu dobrovoľne.

„Ľudia zažívajú azylovú krízu,“ povedal premiér Schoof novinárom na tlačovej konferencii v Haagu.

„Už nemôžeme ďalej znášať taký veľký prílev migrantov do našej krajiny. … Zameriame sa na rýchly odchod tých, ktorí tu nemôžu zostať, a na zrýchlené konanie v prípade žiadostí o azyl, ktoré nemajú šancu na úspešné vybavenie,“ dodal.

Prečítajte si tiež :

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Francúzske úrady v utorok zadržali ďalších štyroch ľudí podozrivých v súvislosti s októbrovou krádežou klenotov z parížskeho Louvru. Informovala o tom parížska prokuratúra.

Čítať viac | 08:33

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v stredu o 8.00 h na niekoľko hodín uzavrela diaľničné tunely Ovčiarsko a Žilina na diaľnici D1. Dôvodom uzávery je kontrola premenného dopravného značenia.

Čítať viac | 08:31

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyzval na opatrnosť v súvislosti s americkým mierovým plánom pre Ukrajinu. Jeho rámcový návrh vytvorený zástupcami Spojených štátov a Ukrajiny má podľa Rutteho viaceré sľubné prvky, avšak vyjednávačom sa stále nepodarilo dosiahnuť zhodu na niektorých bodoch a preto si bude vyžadovať ďalšie kolo rokovaní.

Stretnutie fínskeho prezidenta so šéfom NATO — Na snímke generálny tajomník NATO Mark Rutte / Foto: TASR/AP-Geert Vanden Wijngaert