Holandská vláda sa plánuje vzdialiť migračnej politike EÚ

Holandský premiér Dick Schoof v piatok predstavil doteraz najprísnejšiu migračnú politiku Holandska a uviedol, že krajina tento týždeň požiada o výnimku z uplatňovania spoločnej azylovej politiky EÚ – môže to však trvať roky. O téme informuje The European Conservative

17. 09. 2024 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na snímke holandský premiér Dick Schoof

Bratislava 17. septembra 2024 (HSP/ The European Conservative/eur-lex/ Foto: X @MinPres)

▶ ❚❚ ↻

Holandská koaličná vláda, ktorá vznikla po tom, ako vo voľbách v novembri minulého roka získala takmer štvrtinu hlasov strana PPV Geerta Wildersa, plní svoj sľub – zaujme tvrdý postoj k zastaveniu príchodu žiadateľov o azyl a nelegálnych prisťahovalcov do Holandska.

Opt-out

Holandsko sa chce vylúčiť z migračných a azylových pravidiel Európskej únie. Ministerka pre azyl Marjolein Faberová o vylúčení plánuje rokovať s eurokratmi a spolupracovať s ostatnými krajinami EÚ, ktoré podporujú prísnejšiu migračnú politiku.

Právni experti a dokonca aj samotný Geert Wilders však pripustili, že vystúpenie z azylového systému EÚ môže trvať ešte roky.

„Budeme sa snažiť získať takzvaný opt-out pre azylovú politiku, ako to majú Dáni. A aj tak – ak sa to aj podarí, môže to trvať roky,“ povedal Wilders v tejto súvislosti ešte v máji pre agentúru AFP.

Dánsko si vyjednalo dohodu o vylúčení (tzv. opt-out) krajiny zo záväzkov vyplývajúcich zo spoločnej azylovej politiky EÚ. Portál eur-lex vysvetľuje, že niektoré členské štáty EÚ využívajú tzv. možnosť neúčasti (opt-out), ktorá danému členskému štátu umožňuje vyhnúť sa spoločným predpisom v prípade, že si štát neželá pripojiť sa k ostatným štátom v konkrétnej oblasti politiky EÚ. (Írsko tak napríklad urobilo v Schengenskej dohode, Poľsko v Charte základných práv EÚ atď.)

Holandskí odborníci na migráciu súhlasia s Wildersom a uviedli, že získať súhlas EÚ s opt-outom v oblasti azylu bude náročné.

„Holandský opt-out sa dá realizovať len zmenou zmluvy,“ uviedla holandská poradná rada pre migráciu a zdôraznila, že s týmto krokom musí súhlasiť všetkých 27 členských štátov EÚ.

„ Nie je to veľmi pravdepodobné, pretože počet žiadateľov o azyl sa potom musí rozdeliť medzi menší počet zvyšných členských štátov,“ napísali členovia rady Mark Klaassen a Laura Koková na ich webovej stránke. „Nie každý členský štát z toho bude nadšený,“ uviedli.

Holandská vláda však na tento proces nečaká. Program predložený minulý piatok obsahuje opatrenia, ktorých cieľom je vykonať okamžité zmeny.

Ministerka pre azyl Marjolein Faberová v piatkovom videu na X uviedla, že krajina čelí pretrvávajúcej migračnej kríze. Azylový systém je preplnený, vybavovanie trvá dlho a náklady rastú, pričom narastajúci počet migrantov zvyšuje záťaž na verejné bývanie, zdravotnú starostlivosť a vzdelávanie.

Na riešenie tejto situácie vláda predstavila nový program, ktorý sľubuje najtvrdšiu azylovú politiku v histórii Holandska.

„Voliči jasne naznačili, že prílev migrantov sa musí znížiť. Prijímame opatrenia, aby sme Holandsko urobili menej atraktívnym pre žiadateľov o azyl,“ povedal Faber.

Opatrenia

Medzi tieto opatrenia patria zmeny v tzv. politike zlučovania rodín. Dospelé deti sa už nebudú môcť pripojiť k svojim príbuzným, ktorí žijú v Holandsku. Z dlhodobého hľadiska si budú môcť priviesť rodinných príslušníkov len tí žiadatelia o azyl, ktorí majú trvalé bývanie, primeraný príjem a aspoň dvojročný trvalý pobyt – a pojem “rodinní príslušníci“ bude nanovo definovaný tak, aby zahŕňal len najbližšiu rodinu.

Žiadatelia o azyl už nebudú automaticky získavať trvalý pobyt po piatich rokoch. Po tom, ako bude ich domovská krajina považovaná za bezpečnú, budú musieť Holandsko opustiť a vrátiť sa do krajiny pôvodu. Rozšírené pravidlá umožnia aj rýchlejšie deportácie migrantov, ktorí spáchali trestný čin.

Sprísnia sa aj pravidlá pre žiadateľov o azyl, napríklad žiadatelia o azyl, ktorí sa nedostavia na termín, budú okamžite odmietnutí. Okrem toho sa zníži aj úroveň ubytovania žiadateľov o azyl a tí, ktorí nemajú povolenie na pobyt, môžu čeliť nútenej deportácii, ak neodídu dobrovoľne.

„Ľudia zažívajú azylovú krízu,“ povedal premiér Schoof novinárom na tlačovej konferencii v Haagu.

„Už nemôžeme ďalej znášať taký veľký prílev migrantov do našej krajiny. … Zameriame sa na rýchly odchod tých, ktorí tu nemôžu zostať, a na zrýchlené konanie v prípade žiadostí o azyl, ktoré nemajú šancu na úspešné vybavenie,“ dodal.

Prečítajte si tiež :

Pošlite nám tip

Nový diskusný systém Kvôli mnohým sťažnostiam na diskusný systém Disqus, ktorý sme doteraz používali, sme sa rozhodli implementovať na stránku nový diskusný systém Quantam.
Nejaký čas budú tieto dva diskusné systémy na stránke fungovať paralelne, ale potom diskusný systém Disqus odpojíme a zostane iba nový diskusný systém Quantam.
Vytvorte si preto prosím svoj profil v novom diskusnom systéme Quantam, je to veľmi jednoduché.
Vaše názory, pripomienky a postrehy nám píšte na mail hlavnespravy@hlavnespravy.sk

NAŽIVO

Izraelská armáda vykonala preventívny útok na Irán, píše izraelský „12. kanál“.

Uvádza sa, že boli napadnuté desiatky iránskych objektov. Izrael zároveň útočí na objekty v Libanone, čo už potvrdila aj izraelská armáda.

Minister obrany Izrael Katz vyhlásil, že údery sú zamerané na „odstránenie hrozieb pre štát Izrael“.

07:52

Iránska agentúra Tansim potvrdzuje výbuchy v Teheráne a oznamuje útok Izraela.

07:39

Izraelská armáda oznámila vyhlásenie výnimočného stavu v krajine.

Zavádza sa zákaz vzdelávacích činností, konania zhromaždení a prevádzky podnikov, s výnimkou životne dôležitých sektorov.