Záporné ceny elektriny ukazujú najmä nedostatok flexibility

„Záporné ceny hovoria predovšetkým o tom, že systém nedokáže dostatočne pružne reagovať na prebytok výroby,“ uviedol Karaba.

K záporným cenám prispieva vysoká výroba zo slnka a vetra v čase nízkej spotreby, ale aj nepružná výroba, nedostatok akumulačných kapacít, slabé prepojenia alebo nastavenie podporných mechanizmov, ktoré nedostatočne reagujú na trhovú cenu.

Na Slovensku bolo podľa Karabu vlani viac ako 300 hodín so zápornou cenou elektriny, pričom minimum dosiahlo mínus 202 eur za megawatthodinu.

Väčšie kapacity batériových úložísk alebo prečerpávacích elektrární by umožnili časť prebytkov uložiť a elektrinu následne dodávať na trh v období vysokých cien. Takáto flexibilita by mohla zároveň znižovať potrebu využívania drahších špičkových zdrojov.

Záporná cena je podľa Karabu predovšetkým trhovým signálom, že v určitej hodine a na určitom mieste vznikol prebytok elektriny. Systém by mal na takúto situáciu reagovať presunom spotreby, nabíjaním akumulácie alebo obmedzením výroby.