Hoaxy Naďa a Korčoka, časť 2.: Všetky aktivity USA vraj ešte bude musieť odsúhlasovať vláda a parlament. „Kedy vláda dokázala povedať Američanom nie?“

Politológ Eduard Chmelár upozorňuje, že minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok (nom. SaS) na poslednej tlačovej konferencii búchal do rečníckeho pultu, aby dodal presvedčivosť svojmu zavádzajúcemu vyjadreniu. „No takéto silné emócie mohli odradiť od ďalšieho skúmania iba prítomných novinárov, nie nás.“

„Všimnite si, ako sa vládni predstavitelia zamotávajú do vlastných klamstiev a snažia sa nahovoriť verejnosti, že tí americkí vojaci sem vlastne vôbec nemusia prísť. Je to smiešne už len z toho dôvodu, že zmysel celej zmluvy nie je v ničom inom ako stanoviť rámec pre „prítomnosť ozbrojených síl USA a ich závislých osôb nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky, ako aj prítomnosť a činnosti dodávateľov USA nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky“ (ako to hovorí už čl. 1, ods. 2 samotnej dohody). Pre nič iné sa to Američania nesnažia vnútiť svojim východoeurópskym satelitom.“

To, že sa zmluva uzatvára z dôvodu, že my chceme od Američanov peniaze na opravu letísk, ako to prezentoval poslanec Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek, je podľa Eduarda Chmelára komický blud (keďže DCA navrhuje vo všetkých prípadoch americká strana). „Budeme tomu venovať osobitú kapitolu. Teraz sa však venujme tomu, čo zakladá táto dohoda pre rozmiestnenie Ozbrojených síl USA na území Slovenskej republiky.“

Skutočnosťou je však podľa analytika Chmelára, že prívrženci DCA často argumentujú tým, že americké vojská sem nemôžu vstúpiť bez našej vôle, že všetko naďalej zostáva na rozhodnutí našich suverénnych orgánov. „O tom, ako sa na ne môžeme spoliehať, najlepšie svedčí spôsob, akým vláda vyslovila súhlas s vojenskou zmluvou s USA. Žiadna transparentnosť, žiadna diskusia, k informovaniu o obsahu dohody došlo až po jej uzavretí, pričom sa všetky pripomienky odbornej verejnosti zmietli zo stola šmahom ruky, väčšina ministrov materiál ani nečítala a vláda ho schválila za niekoľko minút prakticky bez debaty. A na takúto vládu sa máme spoliehať, že ochráni naše záujmy? Máme byť pokojní, že naše štátne záujmy chráni parlament, v ktorom sedia diletanti, ktorí nevedia rozoznať garáž od muničného skladu?“ Pýta sa.

Chmelár podotkol, že pri zvažovaní našich možností si treba uvedomiť, že tu rokuje o svojich plánoch najväčšia vojenská veľmoc sveta s malým päťmiliónovým štátom. „Tá asymetria je taká obrovská, že hovoriť o nejakej vzájomnej výhodnosti a rovnoprávnosti môže len čistý propagandista. Viete si spomenúť na nejaký príklad z novodobej histórie Slovenskej republiky, kedy naša vláda – ktorákoľvek – dokázala povedať Spojeným štátom nie? Pozrite sa, s akou ľahkosťou sme dovolili ich vojskám premávať sa cez naše územie týždeň čo týždeň. Pozrite sa, ako neúspešne sa ich snažíme dlhé roky presvedčiť, aby dodržiavali naše predpisy a odstránili ohavný plot z Hviezdoslavovho námestia.

Práve to by podľa neho malo vzbudzovať obavy a potrebu byť ostražitý, lebo my nemáme ani štátnikov, ani potrebné sily, s ktorými by sme dokázali vzdorovať vôli hegemóna. „S rovnakou demagógiou, bezohľadnosťou a bezočivosťou, s akou pretláčajú túto zmluvu, pretlačia aj žiadosť Spojených štátov o povolenie usadiť sa na našich vojenských základniach. Ak im na to dávame rámec, dávame sa im k dispozícii úplne. Pre nič iné to nerobia, pre nič iné nevsadil Naď svoju kariéru takým teatrálnym spôsobom, akým to urobil pred pár dňami. Slováci sa musia naučiť hovoriť nie. Inak naša suverenita zostane iba na papieri,“ apeluje na sociálnej sieti odborník.

Súvisiace články:

• Hoaxy Naďa a Korčoka, časť 1.: Žiadne americké jadrové zbrane na území SR? “Nesmierne zákerná lož!”, upozorňuje analytik