Hoaxy Naďa a Korčoka, časť 1.: Žiadne americké jadrové zbrane na území SR? “Nesmierne zákerná lož!”, upozorňuje analytik

Bratislava 13. januára 2022 (HSP/Foto:TASR/AP-Lee Jin-Man)

Veľký kritik vojenskej zmluvy SR so Spojenými štátmi, politológ, analytik a mierový aktivista Eduard Chmelár už skôr avizoval, že sa bližšie pozrie na nepravdy a demagogické frázy, ktoré v argumentácii o vojenskej zmluve s USA šíri minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a jeho ľudia. Ako prvé si Chmelár zobral na mušku tvrdenia, že z danej zmluvy DCA údajne nevyplýva možnosť umiestnenia zbraní hromadného ničenia na území SR.

Chmelár konštatuje, že vládni predstavitelia šíria o vojenskej zmluve s USA “nehanebné klamstvá”, voči oponentom a nepoužívajú vecné argumenty, ale osobné urážky. “A médiá si neplnia svoju úlohu…  Pripravil som argumentovník, v ktorom budem postupne bod po bode vyvracať najväčšie lži a vysvetľovať najhoršie dopady DCA. Začnem s klamstvom, ktoré zaznieva v posledných dňoch vari najčastejšie, najmä z úst ministra obrany Naďa, jeho štátneho tajomníka Mariana Majera, šéfa branno-bezpečnostného výboru Juraja Krúpu a ďalších vládnych činiteľov, ale aj Pavla Macka (schválne nepíšem generála, lebo v tomto prípade nevystupuje ako vojenský expert, ale čoraz častejšie ako demagogický politik zanedbateľnej mimoparlamentnej strany). Nepriamo to tvrdí aj analytik Alexander Duleba, ktorý takýmito slovami obhajuje členstvo Ukrajiny v NATO, že tam nemôžu byť jadrové zbrane, lebo to vraj zakazujú medzinárodné dohody.”

Podobne obhajcovia DCA tvrdia, že zakotviť do zmluvy zákaz rozmiestnenia jadrových zbraní na území Slovenska je zbytočná nadpráca, lebo to nedovoľuje Zmluva o nešírení jadrových zbraní. To je však podľa analytika Chmelára “nesmierne zákerná lož”.

Eduard Chmelár argumentuje, že Zmluva o nešírení jadrových zbraní nerieši rozmiestňovanie atómových náloží vo vlastníctve nukleárnych mocností na území iných štátov. “Inak by Spojené štáty nemohli mať rozmiestnené jadrové zbrane v Turecku, Nemecku, Taliansku, Belgicku a Holandsku.”

“Ak uzavrieme takúto zmluvu, nikto nám nemôže zaručiť, že tu Američania nebudú skladovať lietadlové jadrové nálože alebo že nepoužijú naše letiská na tranzit nukleárnych náloží. Keď Juraj Šeliga tvrdí, že je pre neho „komická predstava, že sem niekto dovezie jadrové zbrane a schová ich do garáže na letecký benzín“, tak je na smiech predovšetkým sám. Existujú totiž aj letecké nukleárne bomby, ktoré môžu byť buď výbušné alebo rádiologické. Šeliga o tom však nemá ani potuchy, a tak sa vie baviť iba na úrovni primitívnych garáží na benzín. Žiaľ, aj takíto nekompetentní politici budú hlasovať o tejto zmluve. Takže ešte raz: Zmluva o nešírení jadrových zbraní zakazuje vyrábať, vlastniť a rozmiestňovať atómové zbrane nám, ale nie existujúcim nukleárnym veľmociam.”

Zároveň dodal, že v rámci stredajšej tlačovky zaznelo aj množstvo ďalší drobných lží. “Jednu však v súvislosti s touto témou vypichnime. Minister Naď veľkohubo tvrdil, že oni si urobili rozbor a porovnanie jednotlivých zmlúv a vraj ani jedna neobsahuje zákaz jadrových zbraní, ani jedna! – dušoval sa. No. Bez veľkých rečí si otvorme nórsku DCA a čítajme hneď čl. 1, ods. 2: „Nič v tejto dohode nemení politiku Nórska v súvislosti s rozmiestnením cudzích síl na nórskom území a hromadením alebo rozmiestnením jadrových zbraní na nórskom území.“ A poďme ďalej, čítajme čl. 4, ods. 5: „Nič v tomto článku nemení politiku Nórska, pokiaľ ide o rozmiestnenie zahraničných síl na nórskom území a skladovanie alebo rozmiestnenie jadrových zbraní na nórskom území.“ … Čo k tomu dodať. Naď, Majer a Krúpa sú notorickí klamári. Ale to už viete.

Nórsko si podľa slov Chmelára starostlivo stráži svoju politiku bez jadrových zbraní a aj to bol dôvod, prečo si presadilo zákaz rozmiestňovania takéhoto typu náloží na svojom území, a nebola to žiadna nadpráca. “Účinnejším systémovým riešením ochrany by bolo, keby sa stredoeurópske štáty rozhodli oživiť Rapackého plán z októbra 1957. Vtedajší šéf poľskej diplomacie Adam Rapacki navrhol na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN vytvorenie bezjadrového pásma v strednej Európe. Vtedy mu v tom zabránil sovietsky hegemón. Zabránil by nám dnes v tom americký hegemón, ak všade tvrdí, že sme slobodné a suverénne štáty? V každom prípade, Slovensko sa nepoistilo ani tak ako Nórsko.”

“A slovenskí politici, ktorí do toho nestačili ani len nazrieť, sa nechali ukolísať bezcharakternými klamstvami. Pre mňa osobne je veľmi smutný pohľad aj na to, kam sa v posledných rokoch posunuli zelení, ktorým prekážajú jadrové elektrárne, ale neprekážajú im jadrové zbrane. Je to obrovské sklamanie, ale v mierovom hnutí sme ich z veľkej časti stratili.”

Podľa Eduarda Chmelára, všetkým by nám mali behať zimomriavky po chrbte z toho, kto zodpovedá za bezpečnosť tohto štátu. “To nie sú štátnici, to sú gangstri bez elementárnej morálky, ktorí najprv strieľajú, a potom rozmýšľajú, len tým druhým si nie som istý. Treba si však uvedomiť podstatu súčasných hrozieb. Svet momentálne čelí rozpadu systému kontroly zbrojenia a my sme sa rozhodli hrať vabank ako poskok jedného hegemóna. Dejiny nás učia, že malý štát musí byť veľmi ostražitý. Ak nevsadíme na medzinárodné právo, ale na ochranu impéria, ten, kto nás chráni, nás veľmi rýchlo vymení, keď na tom niečo získa. Zapamätajme si: Ten, kto nás zradí, nie je nepriateľ, ale spojenec. Ten, kto nás chráni, je vždy veľmi nebezpečný. Zahraničná politika nepozná vďačnosť. Zabudli sme na to v roku 1938, v roku 1944 i v roku 1968. Zabudneme na to aj v roku 2022?”