Hlinove žalospevy na Facebooku

Bratislava 4. januára 2020 (HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Predseda KDH Hlina opäť vo svojom statuse (2. januára, 9:59) lamentuje na facebooku, že „V niektorých médiách sa sem-tam opatrne zjaví informácia, že do volieb kandidujú aj strany, ktoré nemajú volebný program. Som rád, že si to niekto všimol“. Nuž je pravdou, že nie všetky politické strany už zverejnili svoj program a je možné, že mali na to svoje dôvody

Podľa Hlinu „médiá riskujú nájazdy hejterov, ale aj samotných politikov, ktorí tieto strany budú brániť, veď oni predsa program nepotrebujú, stačí, že sú…Je to absurdné, ale je to tak. Na tomto je úplne najkrajšie vidieť, kam sa politika na Slovensku posunula“. Nuž treba povedať, že zákon žiadnej politickej strane neukladá povinnosť mať nejaký program, ani termín, kedy ho má politická strana zverejniť. Takže Hlinové žalospevy na stavom slovenskej politickej scény vyznievajú ako lacná kritika a v skutočnosti vyznievajú ako primitívny spôsob ako útočiť na politických oponentov.

Hlina konštatuje, že „teraz sme sa však posunuli do doby, kde program nielen že nečítajú, ale ani ho nepotrebujú samotní kandidáti, ktorí za niektoré strany kandidujú.

Je to naozaj absurdné. Žiaľ, ale je to tak. Toto sa dá aj na sto percent preukázať.

Je niekoľko strán, ktoré kandidujú vo voľbách, no nemajú svoj volebný program.

Naozaj také sú. Sú teda legitímne otázky: tí ich kandidáti za čo kandidujú? Za aký program? Čo budú presadzovať? Či to už naozaj stačí, že len kandidujú? Takže kandidujem, síce neviem za aký program, ale kandidujem. To, aký program budem presadzovať, ma vlastne ani nezaujíma. Veď stačí, že kandidujem“, čo nepovažuje za správne.

Isteže má pravdu v tom, že ak niekto kandiduje, tak by mal vedieť, čo chce presadzovať a za aký politický program chce kandidovať. Je však otázkou, či je pravdou jeho tvrdenie, že niekto kandiduje spôsobom, ktorý Hlina popisuje vo svojom statuse.

Možno by to on sám vedel upresniť, inými slovami dokázať. Inak bude jeho status vyznievať presne tak, ako jeho proklamované vyhlásenia o oslave rodiny (program KDH) a rešpektovaní života nenarodených (čo majú podľa jeho slov v stanovách). Paradoxne to idú presadzovať práve s takými politickými stranami, ktoré stoja na opačnom ideologickom a hodnotovom póle politického spektra na Slovensku.

Tu sa natíska otázka: ako chcú dosiahnuť tieto svoje programové ciele s tými politickými stranami a politikmi, ktorí chcú zachovať súčasný stav potratovej genocídy slovenského národa a ešte chcú navyše aj zaviesť registrované/životné partnerstvá osôb rovnakého pohlavia? Pán Hlina, viete čo je to logika? V politike asi toto: ak niekto tvrdí, že je konzervatívec a kresťan, a súčasne tvrdí, že chce presadzovať oslavu rodiny a úctu voči ľudskému životu, tak logicky hľadá takých politických spojencov, s ktorými uzatvára predvolebné a povolebné dohody, ktorí zastávajú aspoň (!) približne rovnaké konzervatívne politické ciele v hodnotových a kresťanských otázkach. Ibaže by skutočným politickým cieľom nebolo to, čo deklaruje pán Hlina a KDH ale niečo iné (nech si každý dosadí, čo chce).

Je naivné, či už z politického hľadiska, ale i z hľadiska logiky, hľadať politických spojencov práve tam, kde ich hľadá predseda Hlina: u extrémistických antropologických liberálov ako staronový Beblavý, ktorého nazvali gorilím mláďaťom, či s drogami spájaný Truban (PS/Spolu) alebo u politických strán, ktoré reprezentujú také dpháčkové, bytovkové, pozemkové a požičkové esá ako (podľa niektorých padlý) anjel Kiska (Za ľudí), atď. Tu je nad slnko jasnejšie, že proklamované programové ciele KDH s istotou nedosiahne. A ešte pomôže antropolockej revolúcii v parlamente, aj keď možno nie priamym hlasovaním za partnerstvá. Lebo s radosťou za tieto zvrátenosti, odporujúce ľudskej prirodzenosti muža a ženy, ako aj manželstvu, ktoré navrhnú politické strany, s ktorými uzatvárate predvolebné dohody, zahlasujú socialisti, neomarxisti a podobní antropologickí extrémisti (SAS). Ak sa tam určité politické strany dostanú po voľbách v dostatočnom počte, tak výsledok je jasný.

Pán Hlina, sťažujete sa na to, kam sa posunula slovenská politika (citát z Facebooku: “Treska v parlamentnom bufete chutí a sem tam dám nejaký status na sociálnej sieti. Program? Načo program? Nestačí Vám, že kandidujem? Som Ferko Mrkvička a kandidujem do parlamentu. Aký program? Však hovorím, že som Ferko Mrvička, to Vám nestačí? Tam sa posunula slovenská politika. Neskutočné“. Preto otázka: kam ste ju posunul v posledných rokoch vy sám? Napríklad fyzické napadnutie iného poslanca, vaše tragikomické scény z ulíc, s treskou, s komentovaním kríža na saku, televíznymi vulgarizmami typu „úchyláci“…atď. Vaše lamentácie (žalospevy) vyznievajú doslova tragicky.

Pán Hlina sa na Facebooku (30. decembra 2019, 17:48 ) pýta a vyzýva: „… Chcete Zmenu? Tak voľte strany, ktoré ju predstavujú. Ak chcete zmenu a máte konzervatívne videnie sveta spolu s darom viery, voľte kresťanských demokratov. Voľte KDH. Ak chcete zmenu, máte konzervatívne videnie sveta a nemáte dar viery, voľte kresťanských demokratov. Voľte KDH. Nesklameme“. No viacerí voliči po viac ako 25 rokoch už prišli na to, že nesklamete, a preto ste mimo parlamentu. Totiž slovenskí voliči nechcú antropologickú katastrofu (partnerstva a Istanbulský dohovor  a islamskú migráciu), ktorú prinesú vaši partneri z predvolebnej dohody spolu so socialistami a neomarxistami.

Hlinove krčmovo vedené spory s politickými súpermi, ktorými sa neustále zaoberá, nezabránia paradigmatickému legislatívnemu zlomu ohľadne registrovaných partnerstiev. Jeho ďalšia facebooková lamentácia (Facebook 29. decembra 2019, 14:32) „Ak ma však niečo vyrušuje, tak to, že o tradičnej rodine nás tu bude poučovať triumvirát Kotleba-Harabin-Kollár. Ja o tradičnej rodine možno menej rozprávam, lebo viem, že nie vždy sa to podarí. Snažím sa ju však žiť a som rád, že sa mi to darí. Aj preto budem na billboarde s mojou rodinou. Kresťanskí demokrati majú rodinu ako svoju prioritu. Rodina je základ a urobíme čo sa bude dať pre jej podporu“, ideologicky vytvára mediálnu ilúziu, že je najväčším bojovníkom za rodinu. Zatiaľ aspoň väčšina voličov veľmi dobre vie, že s tými stranami a politikmi, s ktorými politicky koketuje, nič dobré pre rodinu nedosiahne a antropologickému zlu v podobe legalizácie partnerstiev osôb rovnakého pohlavia nezabráni. Oni to totiž majú i vo volebnom programe. Nedokáže to, ani keď bude vyfotený so svojou rodinou na bilboardoch od Devína po Novú Sedlicu. To, ako sa Hlina stavia k tým, ktorí za manželstvo a rodinu reálne bojujú (napr. kňaz Kuffa), hovorí za všetko a nebudem rozoberať detaily.

Facebookové lamentácie Hlinu (Facebook 29. decembra 2019, 14:32) o tom, ako ho ľudia označujú nelichotivými hodnotiacimi adjektívami „Za ten čas, kým som predseda KDH som si zažil naozaj všeličo. Toľko „lásky“ a toľko dokonca „kresťanskej lásky“. Nie, že by som niekomu nedoprial lásku a pochopenie, ale od takej, akej sa dostalo mne, by som ozaj ľudí skôr ochránil. Nerozumiem tomu často krát ničujúcemu vnútornému zápasu v našom prostredí, tomu porovnávaniu a posudzovaniu…Už som bol označený za neautentického kresťana, falošného kresťana, dokonca aj označeniu satan a ancikrist sa mi ušlo od „jeho ctihodnosti“ Harabina v priamom prenose. Zaujímavé, nepočul som, že by sa ma niekto zo strážcov čistoty viery zastal a pohoršil by sa nad výrokmi jeho ctihodnosti. Naopak, pri mojom pomenovaní niektorých skutočností spojených s „vodcom“ Kotlebom, keď som použil slovo úchyl, čo je v podstate jemnejším výrazom pre slovo deviant, reakcie boli bleskové. Poúčal ma už naozaj kde-kto“, sú síce často za čiarou elementárnej slušnosti a taktu, ale sú len ekvivalentným výsledkom toho, čo sám predvádza voči ostatným politikom. Ako sa do hory volá tak sa z hory ozýva. Takže lamentovať nad tým, čo sám svojimi politicky naivnými dohodami, či morálne indiferentnými vyjadreniami v principiálnych otázkach kresťanských postojov spôsobil, vyznieva farizejsky. Hlinove vyhýbavé a nejednoznačné reakcie v televíznych debatách o tom, že on nechce viesť (podľa neho) kultúrne vojny, a že sú dôležitejšie veci na Slovensku, otvorilo oči mnohým ešte strereotypným a zvykovým voličom KDH, ktorí im ešte zostali.

Poukazovanie na to, že „Vyrástol som v neúplnej rodine, vyrástol som bez otca. Nemal som to šťastie vyrásť v úplnej rodine. … Nepohoršujem sa nad nikým, kto také šťastie nemal alebo nemá. Nenazerám nikomu do spálne“, je impertinentné (a môže to mnohé vysvetľovať) ale pán Hlina, takých ľudí, ktorí vyrástli v neúplnej rodine ale v prostredí domáceho násilia či alkoholizmu aspoň jedného z rodičov, sú možno tisíce. Hodnotových, kresťanských či konzervatívnych voličov to nezaujíma. I Ján Pavol II vyrástol v neúplnej rodine a možno v oveľa ťažších časoch ako vy. Ale v otázkach manželstva a rodiny, či rešpektu voči ľudskému životu bol principiálny celý svoj život. V týchto otázkach sa politicky neobchoduje.

Kresťanských voličov zaujíma, či ste vy i KDH principiálni týchto otázkach, ktoré sú najdôležitejšie v politike (aj keď sa vám to nezdá), ale nie sú jedinými problémami v politike. Celé KDH už 30 rokov ukazuje kresťanským voličom a konzervatívnym občanom len jedno: tvári sa ako pro life a pro family, ale vždy boli, sú a žiaľ asi aj budú pre KDH dôležitejšie otázky a problémy, pre ktoré sa ľudský život a rodina dostali a dostávajú, a asi aj budú dostávať na vedľajšiu koľaj. Ideologické zdôvodnenia typu (lebo Mečiar, lebo EU, lebo Fico, lebo korupcia, lebo Smer…atď) na kresťanských voličov dávno nefungujú. Naivní kresťanskí voliči totiž vymierajú. „Kresťanská“ politika typu modernej konzervatívnej politickej strany nemeckého či iného typu morálneho relativizmu priviedla západné štáty na pokraj civilizačnej katastrofy.

KDH sa nikdy reálne nezaujímalo o sociálne dopady vlastnej politiky, ktorú neraz realizovali v ideologicky protikladných a pestrých koalíciach spolu s bývalými komunistami, štbákmi, liberálmi a socialistami či privatizérmi. Pán Hlina slovenské rodiny 30 rokov trpeli a znášali dôsledky KDHackej antikresťanskej, antisociálnej a antinárodnej politiky, keď ste spolu s inými lotrami rozpredávali štátny majetok strategického významu a monopolného postavenia za 30 strieborných, a pritom ste vykrikovali, že ostatní (napr. Mečiar – HZDS) sú ešte horší ako vy. Mnohí kresťanskí voliči, otcovia rodín, ktorí sa vďaka tomu ocitli na dlažbe a na hranici chudoby, museli odchádzať do zahraničia, aby vôbec prežili vaše vlastizradné zločiny tzv. privatizácie a strategických investorov, tzv. transformácie a tzv. reforiem. Vtedy KDH ani vás osobne rodina vôbec nezaujímala ani ľudský život, lebo koryto materiálneho profitu zaslepilo a marginalizovalo kresťanské hodnoty. Kresťanskí voliči vtedy nechápali, čo sa deje, ale časom už pochopili, že išlo len o rafinovanú ideologizáciu kresťanského náboženstva – jeho zneužitie na ciele, ktoré nemajú nič spoločné s náboženstvom.

Totiž nie všetci kresťanskí voliči sú tak naivní, že ich môžete klamať celý ich život. Už je neskoro chcieť po 30 rokoch kresťanských ilúzií „oslavovať rodinu a chrániť ľudský život“ v podobe vznešených kresťanských hesiel a sloganov vo vašom „novom novembri“, „reštarte“ či akejsi zmene.  Dnešní voliči už vedia, že váš program je len programom. Viacerých kresťanských voličov môžete oklamať len dva razy: prvý a posledný. A niektorí kresťanskí voliči už vedia, že vaše facebookové žalospevy sú len zúfalými farizejskými lamentáciami nad tým, že chýbajú válovy a korytá.

René Balák