V piatok mali tlačovú konferenciu dočasný premiér a dočasný minister obrany odvolanej vlády Eduard Heger a Jaroslav Naď. Témou tlačovky boli slovenské Migy a ich pripravované odovzdanie na Ukrajinu potom, ako Hegera o to v Bruseli Zelenský požiadal. Hoci… v skutočnosti bolo hlavnou témou brýzganie na bývalého premiéra Roberta Fica a šéfa Hlasu-SD Petra Pellegriniho. Záznam z tlačovky si môžete pozrieť tu.

Tá tlačovka bola naozaj šťavnatá, ničím nezaostávala za slávne scénky vyššie uvedených filmových hrdinov. Títo naši hrdinovia naozaj hrdinsky obhajovali absolútnu nevyhnutnosť dodať naše stíhačky Ukrajine, lebo, ako povedal Heger, naše „vyradené Migy môžu zachrániť nevinné životy na Ukrajine“. Teda obdoba slávneho Havlovho výroku o humanitárnom bombardovaní sa už sa stala bežnou súčasťou slovníka (a logiky) týchto ľudí, nedávno niečo podobné Heger povedal o slovenských húfniciach. Slovenské húfnice, slovenské stíhačky tam vlastne budú plniť čosi ako misiu Červeného kríža, budú zachraňovať životy.

Len na okraj, že od koho majú teraz títo dvaja páni mandát. Prieskumy hovoria, že od Slovákov ho nemajú. Od parlamentu ho stratili. A vlastne ho nemajú ani od OĽaNO, ktoré sa chystajú opustiť. Takže mandát majú vlastne len od Čaputovej a jej poradcov.

Heger spomenul aj skutočnosť, že táto politická partička vlani podpísala so Spojenými štátmi vazalskú vojenskú zmluvu. Nie, neospravedlnil sa za to, ale naopak: spustil nevídanú demagógiu o tom, ako všetci, ktorí tú zmluvu kritizovali, nemali pravdu. Nuž, reálne je to asi tak, ako keby zriadenec ZOO vypustil do ulíc tigre a potom sa obhajoval slovami, že veď kde sú tí všetci, čo hovorili, že tigre požerú ľudí, veď zatiaľ ešte nikoho nezožrali. Kľúčom k tejto téme však nie je iba to zázračné slovíčko „zatiaľ“, ale hlavne, jej podstata je niekde úplne inde, než hovorí Heger. To dôležité sme už dávno zhrnuli napríklad tu.

Sme chránení ako nikdy predtým. Škoda že najmä sami pred sebou…

„Chcem z tohto miesta poďakovať ministrovi obrany za to, že dostal slovenské ozbrojené sily alebo vôbec bezpečnosť občanov SR za posledné obdobie, počas jeho pôsobenia, do najvyššej možnej miery, aké Slovensko kedy malo,“ uviedol Heger a chcel tým asi povedať, že Slovensko je dnes bezpečnejšie než kedy bolo. Vy, čitatelia, si čo myslíte: je to tak naozaj? Alebo si myslíte to, čo mnohí iní: že práve odovzdanie Migov bude znamenať zvýšenú mieru zapojenia Slovenska do fatálneho konfliktu s jadrovou mocnosťou, a tým zásadný nárast ohrozenia?

Heger tiež vyjadril veľkú radosť z toho, že náš vzdušný priestor teraz stráži Česká republika, Poľsko a už aj Maďarsko. To Maďarsko, ktoré podľa jeho, Hegerovho vlastného ministra zahraničia Káčera, by chcelo zaútočiť na Slovensko a uchmatnúť si naše územie. Možno by si v tejto súvislosti niekto spomenul aj na 14 slovenských dedín, ktoré si Poľsko v minulosti privlastnilo. Je super, že nás chránia susedia, človek by si takmer povedal: načo my vlastne máme armádu, keď máme takých dobrých susedov?

„Akákoľvek pomoc, ktorú poskytujeme na Ukrajine, uchádzame sa vždy o preplatenie z Európskeho mierového nástroja, čiže dostávame za to peniaze. Inak by sme túto techniku museli vyradiť a nemali by sme za to nič. Takto pomôžeme Ukrajincom a zároveň za to dostaneme peniaze. Áno, môžete si povedať, že je až smutné, že takýmto spôsobom vylepšujeme naše ozbrojené sily, ale Ukrajinci sú vďační za to, že sme ochotní to urobiť, lebo im aj toto pomôže,“ povedal Heger a to vlastne netreba ani komentovať.

Môžeme dať už iba Migy, protivzdušnú obranu a pozemnú techniku

A potom vystúpil druhý z dvojice, Jaroslav Naď. Zhrnul, že ešte vieme pomôcť vo forme Migov, systémov protivzdušnej obrany a ťažkej pozemnej techniky. To je všetko, viac toho nemáme.

Aj on hneď po prvých slovách bez otáľania začal útočiť na opozičných lídrov, obvinil ich z toho, že konajú v záujme Ruska. Zúrivosť, s akou Heger a Naď počas celej tlačovky útočili na Smer, Hlas, Republiku a ĽSNS, je najlepším dôkazom toho, že veľmi dobre vedia, čo ich čaká po voľbách, ak by sa im náhodou nepodarilo dovtedy všetkých pozatvárať.

Má svojský pôvab, keď Naď hovorí o tom, ako mnohé štáty vojensky pomáhajú Ukrajine „vo formáte Ramstein“… Pre toho, kto by nevedel, pripomeňme, že Ramstein je najväčšia, kľúčová americká základňa v Nemecku. Je to symbol americkej okupácie Nemecka, symbol toho, ako po odchode sovietskych vojsk z Nemecka tie americké nikdy neodišli, je to symbol zotročenia celej Európy. V kontexte s koalíciou amerických vazalských štátov, organizovanou proti ruskej snahe zachovať si geopolitický ochranný priestor na historicky ruských územiach, je to symbolika viac než výrečná.

Ďalším silným momentom tlačovky bolo, keď Naď lamentoval nad tým, že údržba našich Migov stála za Fica ročne 50 miliónov eur, a že to bolo naozaj veľmi nevýhodné. K tomuto bude akiste mimoriadne zábavné sa vrátiť o pár rokov, keď bude jasné, koľko ročne stojí údržba amerických stíhačiek F-16, ktoré čo nevidieť majú priletieť na Slovensko.

Logika pravdovravného Jaroslava Naďa

Nedá sa inak, je to jediná možnosť: musíme stíhačky dať Ukrajine. Nelietali by, rozpredali by sa a skončili by možno v Rusku… Keď ich dáme na Ukrajinu, dostaneme za to peniaze alebo nepeňažné plnenie, a tam budú zachraňovať ľudské životy. Teda u nás je to iba hŕba šrotu, ale v rukách Ukrajincov to bude zázračná zbraň na Rusov. Toto je podstata argumentácie brilantného logika Jaroslava Naďa. A uzatvoril to myšlienkou: „Prečo je Robert Fico proti tomu, aby sme zachraňovali ľudské životy, to ja neviem. Ale obávam sa, že preto, lebo dostal také noty z Moskvy.“

Vrcholné logické číslo však predviedol vzápätí. Je to obzvlášť šťavnatý kus čistej pravdy na Naďov spôsob: „Všetci veľvyslanci ho vysmievajú, odmietajú sa s ním stretávať. On klame. Zavolá si Blanár na stretnutie veľvyslancov a Fico tam dobehne a potom hovorí, že on mal s nimi stretnutie. Takto sa on dostáva na stretnutia s veľvyslancami.“

Veríme mu. Určite by všetci veľvyslanci napochodovali na stretnutie na pokyn Ficovho podpredsedu, ale keby tušili, že tam príde aj jeho šéf, tak by najradšej pozaliezali pod stoly. Tu už sa logika dostáva do dimenzií na ktoré nemajú ani tí najstatočnejší z filmových hrdinov spomenutých v úvode tohto článku, vrátane samotného Teddyho Beara, známeho sprievodcu Mr. Beana.

Šírenie poplašnej správy?

Logika nechýba ani ďalšej úvahe. Jaroslav Naď sa vysmieva a pohoršuje nad tvrdeniami opozície, že v prípade eskalácie ukrajinského konfliktu a oficiálneho zapojenia NATO do vojny, by museli ísť bojovať aj Slováci. „To nie je šírenie poplašnej správy, že budeme posielať mladých ľudí bojovať na Ukrajinu, kde budú umierať?“ pýta sa. No uznajte, aká hlúposť, tvrdiť, že by do vojny Heger a Čaputová poslali bojovať aj našich vojakov, po boku našich milovaných spojencov?

V situácii, keď je celý Západ na pokraji otvorenej vojny s Ruskom, v situácii, keď sa čoraz otvorenejšie hovorí o tom, že USA spáchali obludnú teroristickú sabotáž proti Nemecku na plynovodoch Nord Stream, ktorá sama osebe by mohla byť dôvodom na vojnu medzi Nemeckom a USA, koho by vôbec mohlo vôbec napadnúť, že by sa vojna mohla týkať aj Slovákov, no nie?

Šírením poplašnej správy zato nepochybne nie je to, čo Heger s Naďom vykresľujú ako budúcnosť Slovenska, ak by vo voľbách vyhral Smer a Hlas. Podľa nich by nastala absolútna katastrofa, absolútna medzinárodná izolácia, koniec eura na Slovensku (!), koniec eurofondov, koniec Schengenu… O Ficovi Naď povedal, že uniesol vietnamského občana a Heger o predsedovi Smeru-SD zase tvrdí: „On sám hovorí: prvé čo urobí, pôjde sa pokloniť do Moskvy svojmu novému pánovi.“

A už vôbec nie je šírením poplašnej správy Hegerovo tvrdenie, že nám po nástupe novej Ficovej vlády západní spojenci zoberú vojenskú techniku: „Vďaka tomu, že pomáhame Ukrajine, tak sme za staré bévepéčka (BVP – bojové vozidlá pechoty, tzv. obrnené transportéry, pozn. red.), ktoré sme poslali na Ukrajinu, dostali tanky od našich spojencov. Práve preto, že sme boli ochotní dať bévepéčka, sme dostali tanky. Títo spojenci to urobili práve preto, že sme urobili také rozhodnutie. Ak Robert Fico hovorí, že my nebudeme pomáhať Ukrajine, nič im nepošleme, tak tí spojenci si povedia: tak moment, my sme vám tú techniku dali práve kvôli tomu. Tak vám ju zoberieme. Čiže Robert Fico nás vlastne oberie o výrazne modernejšiu techniku, ktorú sme dostali.“

Brilantné je aj Hegerovo vysvetlenie, prečo Rusko nie je dobrý partner. „Máte ruský mobil? Máte ruské oblečenie? Jazdíte na ruskom aute?“ pýta sa Heger. Tak preto sa musíme politicky orientovať iba na západ, to je jasný záver Hegerovho sugestívneho výstupu.

Za stíhačky stíhanie?

Heger s Naďom tvrdia, že odovzdaní našich Migov zatiaľ ešte nebolo urobené rozhodnutie. Dôvod? Ešte to neschválili právnici. „Po diskusii s právnikmi musíme zistiť, či my ako poverená vláda môžeme poslať tie zbrane na Ukrajinu,“ hovorí Heger. Opozícia tvrdí, že ani pri maximálnom znásilnení paragrafov tú právomoc hegerovci nemajú, ale niečo iné hovorí Naď: podľa neho z toho, čo im právnici povedali, bez problému môžu Migy poslať Ukrajincom.

A Heger dokonca hrdinsky tvrdí, že tie darovacie zmluvy bez problému ukáže verejnosti, že nebudú začiernené „ako za čias Fica“. Toto je opäť špičková ukážka toho, ako má komunikovať korektný a pravdovravný demokrat. Robert Fico počas svojej vlády nerobil žiadnu zmluvu o darovaní Migov na Ukrajinu, takže je ťažké to s niečím porovnávať, ale ak kedykoľvek v minulosti (ktorákoľvek!) bývalá vláda zverejňovala nejakú zmluvu so začiernenými údajmi, tak to vždy malo dôvod: buď si to neželali zmluvné strany, alebo o išlo o údaje, ktoré sa nesmeli zverejniť, lebo to bolo v rozpore so zákonom. Mimochodom, spomínate si na zmluvu EÚ s farmaceutickou spoločnosťou vyrábajúcou covidové vakcíny, ktorú zverejnil v europarlamente rumunský poslanec? Tá bola začiernená kompletne celá. Prosto, Heger…

Ale vráťme sa k stíhačkám. Pravda o legálnosti či nelegálnosti ich odovzdania na Ukrajinu bude najskôr trochu iná, než nám Heger a Naď tvrdia, a oni ju veľmi dobre poznajú. Vedia, že za odovzdanie stíhačiek Ukrajine by im mohol akýkoľvek nezávislý sudca udeliť mnohoročnú „odmenu“.

V skutočnosti však nie oni sú tými, kto musí o veci rozhodnúť. Za všetko má teraz zodpovednosť Čaputová. To ona má v rukách tú právomoc a ona môže byť aj volaná na zodpovednosť. A ak by jedného dňa právne a súdne autority Slovenskej republiky usúdili, že odovzdanie podstatnej časti suverenity a obranyschopnosti štátu a faktické vyvolanie vojny proti jadrovej mocnosti je vlastizradou, tak potom na tú zodpovednosť aj volaná bude a zaradí sa tak aj ona do radu hriešnikov, na ktorých „sa už varí voda“. Písali sme o tom aj tu.

Oni všetci vedia, aké je to nebezpečné pre Slovensko, pre svet, ale aj pre nich osobne. Na druhej strane, tlak aby to urobili, je obrovský. Otázka preto nestojí tak, či áno, alebo nie, ale kedy a ako. A potom nám už len Pánboh pomáhaj.