Situácia v SLC

19 z 22 zamestnancov hrozí odchodom, silne prepojených so žltou tlačou ako Vy označujete tie médiá, ktorým sa nedá veriť. Máte za sebou už aj protest koordinovaný mimovládkami zastrešenými Otvorenou kultúrou. Tá je podpísaná pod otvorený list Platformy pre demokraciu, ktorá cez svojho ďalšieho člena OZ Mier Ukrajine organizuje protivládne protesty.

Akoby ste ako cez kopirák zažívali to, čím si prechádzajú riaditelia všetkých kultúrnych inštitúcií, kde duo Šimkovičová, Machala vymenili riaditeľa. Ako to vnímate Vy?

Gustáv Murín zdôraznil, že jeho pôsobenie v Slovenskom literárnom centre (SLC) nie je novinkou, keďže s ním spolupracuje od roku 1996: „Ja tu nie som nový. Ja som tu od 96. roku.“ Spolupráca s ním bola prerušená iba počas vlády Igora Matoviča a Pavla Sibylu, ktorého činnosť v centre kritizuje: „Dozvedám sa, čo ten človek všetko spôsobil.“

Murín naznačil, že počas Sibylovho vedenia došlo k finančným nezrovnalostiam, pričom spomenul sumu „300 tisíc eur“, o ktoré mali byť ľudia pripravení. Po svojom nástupe sa stretol s pozitívnym prijatím od niektorých zamestnancov: „Troch zamestnancov poznám osobne asi 30 rokov, tykáme si a podobne.“

Podľa neho sa však postupne ukázalo, že v centre panovali zaužívané praktiky nekontrolovaného hospodárenia: „Oni si žili svojím vlastným životom. Nikto ich nekontroloval.“ Kritizuje aj bývalého riaditeľa Sibylu: „Pán Sibyla sa staral o politiku, v Lugáne nadával Nasti Kuzminovej, ale toto nechávali bežať…“

Murín si iba kládol otázky a snažil sa odhaliť nezrovnalosti: „Ale bol som trpezlivý a len som sa pýtal.“ Dodal, že jeho otázky zostávali bez odpovede: „Keď v takejto inštitúcii poprosíte a nedáte termín, tak sa to ignoruje.“ Verí, že niektoré problémy už odhalil, no stále existujú ďalšie, na ktoré sa len snaží prísť: „Zdá sa, že ja som prišiel na mnohé, ale nie na všetko.“

Viac vo videu:

Rozhovor si môžete aj vypočuť alebo stiahnuť:

Vyhrážate sa auditom?

Gustáv Murín odmieta, že by sa auditom vyhrážal. Jeho cieľom je zabezpečiť objektívne preverenie hospodárnosti Slovenského literárneho centra (SLC). Zdôraznil, že kontrolu inicioval práve preto, aby vyvrátil obvinenia, že ide o jeho osobnú nevraživosť voči zamestnancom: „Pretože aby oni nemohli tvrdiť, že ja som ten zlostný, čo ich nemá rád.“

Podľa neho pôjde o nezávislú kontrolu, ktorú vykonajú externí odborníci: „Bude to objektívne, budú to cudzí ľudia.“ Murín verí, že audítori odhalia to isté, čo sa snažil zistiť aj on: „Tak nech oni sa dopátrajú toho, čo som sa ja pokúsil dopátrať.“

Naznačil tiež, že odporcovia auditu majú dôvod na obavy: „A toho sa boja? Tak to je vážne.“

Už sa na Vás sťažujú na ministerstve? Poslali nejaký list

Gustáv Murín odmieta tvrdenia, že by nemal koncepciu, čo bolo jednou z výčitiek, ktorú list nespokojných zamestnancov obsahoval, keďže mu boli zatajované informácie: „Nemám koncepciu? Však keď mi zatajovali informácie alebo dokonca mi klamali… Ako chcete stavať koncepciu?“

Nespokojenci mu vyčítajú aj to, že s ním prišiel do centra chaos. On naopak kritizuje chaotické riadenie centra pod vedením Pavla Sibylu a jeho odchod na rodičovskú dovolenku v kritickom čase: „Pán Sibyla ich opustil v okamihu kedy bolo treba vyjednať na tie roky financovanie centra. Ušiel pred zodpovednosťou. A to ako odišiel, je progresívna bizarnosť.“

Podľa Murína si Sibyla nesprávne interpretoval pracovné právo a sám sa pripravil o svoju pozíciu: „On sa sám vyhodil z tej pozície.“ Absurdné mu pripadalo aj to, že sa po návrate tváril ako zamestnanec bez systematizovaného miesta: „Tváril sa, že je zamestnaný, veď nebol zamestnaný.“ Napriek tomu sa Murín snažil situáciu riešiť a umožniť Sibylovi formálne odísť: „Ja som ho zachránil.  Ja som mu podpísal na svoju zodpovednosť, že je vedený ako zamestnaný.“

Murín sa snažil zabezpečiť pre Slovenské literárne centrum výhodné financovanie: „Na tri roky som im zabezpečil také peniaze, na jedného človeka, ten koeficient je taký vysoký, ako nemá žiadna inštitúcia na Slovensku.“ Napriek tomu čelí odporu zamestnancov, ktorých reakciu prirovnáva k útoku osieho hniezda: „Ja som vošiel do osieho hniezda a tie osy teda štípu šialene. Ale pravda je taká, že ja som našiel bizarnosti, ale asi sa boja, že ešte na niečo prídem.“

Zdôraznil aj svoje úspechy v zahraničnej spolupráci: „Otvoril som pre Slovenské literárne centrum také kontakty vo svete, aké nikdy nezažili.“ Spomenul podporu diplomatov z rôznych krajín.

Pri odhaľovaní nezrovnalostí v programe Krems čelil agresii zo strany zamestnankyne: „Nenechala ma dohovoriť a šmarila po mne, čo mala prvé po ruke.“

Aby sa vyhol osobným útokom, požiadal o mimoriadnu kontrolu. Sklamaný je, že na mimoriadnu kontrolu si ministerstvo čas nenašlo. Avšak 3 dni budú preverovať sťažnosti zamestnancov na neho.

Vás s predošlým riaditeľom spája taká zvláštna vec. Ste prekvapený, ale je to tak. Aj na vás aj na neho sa sťažovali zamestnanci, na bossing voči zamestnancom. Ako je to možné, že na jednom pracovisku dvaja riaditelia a ten istý problém.

„A práve preto aby som… Lebo to sú finty. Neviem, čo robil pán Sibyla, len viem že tí, čo sa sťažovali na neho, potom ich vyštval z toho centra,“ okomentoval túto absurditu Murín.

Súčasný riaditeľ by neváhal a sťažovateľom by okamžite podpísal výpovede. Odchodom mu hrozí 19 zamestnancov.

Sklamaný je z postupu vedúcej zahraničného oddelenia, ktorú pozná 30 rokov a vo všetkom jej vyhovel: „Vo všetkom som jej vyhovel, ústretovo som pre ňu vyzametal cestičku… vždy som k nej bol milý.“ Napriek tomu podpísala dokument, ktorý Murín považuje za neprijateľný: „A ona to podpíše, tú zbierku toho svinstva. To je aká morálka?“

Podľa neho sa v Slovenskom literárnom centre popierajú fakty: „Tam sa popiera všetko. Všetko.“ Kritizoval aj postoj inej vedúcej pracovníčky, ktorá odmietla uznať jeho argumenty: „Aspoň mi netvrďte, že čierne nie je čierne.“ Upozornil ju na to, že kryje pokus o to, aby sa pod hlavičkou centra publikovala kniha autora napojeného na mafiánsku skupinu Sýkorovcov.

Gustáv Murín napísal knihy o mafii: „Ja som napísal o mafii 20 kníh, ja viem o čom hovorím.“ Kritizoval prístup vedúcej pracovníčky, ktorá odmietla jeho výhrady k publikovaniu knihy kontroverzného autora: „Povedala, že to nie je pravda.“

Podľa neho sa v Slovenskom literárnom centre prekrúcajú fakty: „Ja hovorím, pani, vidíte čo tam hore je? To je Slavín. A vidíte čo vy tvrdíte? Že je to raketa a za chvíľu odletí.“ Nedokáže sa dohodnúť s ľuďmi, ktorí ignorujú realitu: „Ale my sa nemôžeme dohodnúť, keď vy tvrdíte, že zem je kockatá.“

Jednak ho nútia k protiprávnemu jednaniu, na druhej strane jeho snahy o kontrolu financií sú vnímané negatívne: „Ja som ten zlý, že pátram po tom, kde sa tie peniaze míňali.“

Nie je náhodou celý problém v tom, že… To, čo som našiel v médiách o Vás, „Celý jeho svetonázor je v ostrom rozpore s demokratickými princípmi členského štátu Európskej únie. Jeho dlhodobé verejné vystupovanie je toxické a vulgárne útočné, zvlášť voči ženám pôsobiacim v kultúre či politike?”  

„Tak ja nie som Sybila. Takže pardon. Ale toto je zase, to je výborné. Totiž tí progresivisti fungujú na takom zvláštnom móde, že podľa seba súdim teba. Pán Sybila dokázateľne sa vulgárne verejne vyjadroval o žene. Nasti môžeme byť vďační za medaily, za všetko možné. To si nevšímajú.“

Upozornil na dvojitý meter „žltej tlače“ a poukázal na svoje dlhoročné pôsobenie v celosvetovom PEN klube a významné projekty: „Založil som ja celosvetovú PEN knižnicu. Dodnes v univerzitnej knižnici je viac ako 6 000 titulov vo viac ako 50 jazykoch.“ Avšak jeho práca bola ignorovaná: „Myslíte si, že tá žltá tlač si to všimla?“

Murín sa tiež vymedzuje voči vláde Igora Matoviča a pripomína, že dokumentoval jej prešľapy: „Napísal som knihy, ktoré dokumentujú zločiny Matovičovského režimu.“ Kritizoval médiá za ich úlohu pri nástupe Matoviča k moci: „ A že oni podporovali „psychopatoviča“. Že oni ho priviedli k moci. Tak potom pán Bárdy o 3 roky povedal, že my sme sa pomýlili. No to je teda pardon, pán Bárdy, tak berte za to zodpovednosť.“

Je presvedčený, že médiá zámerne očierňujú jeho osobu, pričom prehliadajú zásadné problémy: „A čo robí žltá tlač? No žltá tlač na vás nahádže blato.“

 Nie je to len problém žltej tlače. Ja vnímam problém aj v Slovenskom literárnom centre. Tam ako keby ste prestali existovať od roku 2020. Nemáte tam žiadnu publikáciu uvedenú.

Gustáv Murín vidí problém v systéme podpory literatúry na Slovensku a tvrdí, že sa „vytvorila zvrátená ideológia“, podľa ktorej úspešní autori ako Jozef Banáš nemajú byť podporovaní z verejných financií, pretože „oni si nejako poradia“. Naopak, podľa neho sa dotácie dostávajú autorom, ktorých „doma ani nikto nečíta“.

Murín spochybňuje transparentnosť literárnych grantov a výber odborných komisií. Tvrdí, že komisie fungujú ako „žaby na prameni“, ktoré rozhodujú podľa vlastných záujmov a bránia prístupu iným autorom.

Spomenul, že keď sa pýtal jedného z tých, ktorí sa proti nemu v SLC postavili, Dada Nagyho, ako môže spolupracovať s človekom, ktorý podvodom pripravil spisovateľskú organizáciu o veľkú sumu peňazí (10 mil. korún), dostal odpoveď: „To je slovo proti slovu.“ Na základe Murínovej iniciatívy prebiehalo „policajné vyšetrovanie“, ktoré sa však nepodarilo dotiahnuť do konca.

Ako pripravil Pavel Sybila SLC o 300 tisíc EUR?

Gustáv Murín tvrdí, že Pavel Sybila spôsobil stratu 300 000 eur z rezervného fondu, hoci na to bol opakovane upozorňovaný: „Od apríla minulého roku ho na to opakovane upozorňovali – dajte si na to pozor a miňte tie peniaze, alebo ich budete musieť vrátiť.“ Namiesto toho tvrdil, že peniaze nie sú, a preto sa zrušila účasť Slovenska na prestížnom knižnom veľtrhu v Londýne, čo Murín označuje za vážne poškodenie slovenskej literatúry: „Keď z toho vypadnete, tak sa ťažko tam už naspäť dostanete.“

Keď Murín prišiel na svoje pôsobisko, snažil sa financie zachrániť: „Prvé, čo som robil – Pane Bože, zachráňme tých 300 tisíc. No ale obávam sa, že je to stratené.“ Zároveň kritizuje ľudí, ktorým sa snažil pomôcť: „Tí, pre ktorých som sa snažil zachrániť 300 tisíc, si teraz pília pod sebou vetvu.“

Ako to je s obvinením Daniely Podrackej z kyber útoku?

Murín tiež opísal, ako bol zablokovaný jeho počítač, keď sa začal zaujímať o finančné toky. Má na to svedka, že keď si chcel do počítača spraviť poznámku k informácii o nezrovnalostiach vo finančných tokoch, ktorú mu práve oznámil, tak mu odrazu prestal fungovať prístup do počítača. Po preverení ad hoc komisiou a IT oddelením sa ukázalo, že prístup bol skutočne zablokovaný.

V čase 17:30, keď sa márne snažil do počítača prihlásiť sa udiala ešte jedna vec: „Keď ste v takejto panike a je 17:30, sekretárka dávno preč a zvoní telefón? Na sekretariáte, kde každý vie, že tam nemôže nikto byť?  Prečo zvoní ten telefón? Hovorím si, to bude niečo dôležité, tak som tam došiel a tam na tom display-i meno Podradská. Čo ja za to môžem? Ja som to len zaregistroval, to je celé.“

Keď Vám hypoteticky odíde tých 19 zamestnancov, ostanú Vám traja. Dokážete vybudovať to literárne centrum na zelenej lúke?

Gustáv Murín nemá obavy zo straty zamestnancov a tvrdí, že by dokázal vybudovať literárne centrum bez problémov: „Bez problémov. Mne sa hlásia ľudia takí kvalitní, že ja mám práve problém, že ja by som ich potreboval zamestnať.“

Zdôraznil, že kľúčoví pracovníci, ako sekretárka, personalistka a ekonomické oddelenie, sú spoľahliví: „To funguje ako hodinky. Tí sú absolútne perfektní. To sú tak obetavé osoby. Statočné.“ Kritizuje však nový systém SAP, ktorý podľa neho spôsobuje frustráciu: „Ono to nefunguje, kolabuje a tak ďalej.“

Pozastavil sa nad tým, že niektorí zamestnanci sa podpísali z falošnej solidarity pod to svinstvo voči nemu, čo pripisuje vplyvu jednej osoby: „Jedna osoba zneužila hromadnú poštu… spísala litánie a bludy, nezmysly, dezinformácie.“ Verí, že ak sa situácia upokojí, zostanú len tí, ktorí chcú pracovať: „Keď prejde deň za dňom, nech sa páči, odíďte.“

Vo videu ešte nájdete odpovede aj na tieto moje otázky:

–  Ten list podpísalo, 30 literárnych organizácií. Mňa celkom zaujíma, lebo tú informáciu sa mi nepodarilo nikde dohľadať, že čo to je 30 literárnych organizácií? Či je to veľa, alebo málo na našom Slovensku. Aké je to percento?

–  Keby sa vám podarilo zotrvať v tom literárnom centre, čo by ste s ním spravili? Ako by vyzeralo?

–  Takže chcete vlastne slovenskú literatúru dostať viac do sveta ako je doteraz?

–  Vy ste aj dlhoročný spisovateľ a neodmlčali ste sa v roku 2020, ako sa to môže zdať aj na Wikipédii, tam už nemáte uvedenú žiadnu novšiu publikáciu. Ale chcel by som sa pristaviť pri tej vašej ostatnej knižke. Nie poslednej, verím, že budete písať ďalej.  Demolácia CIA našej demokracie od Havla po Šimečku (2024). Ako ste to prepojili od Havla po Šimečku? Ako sa vám to podarilo?

–  A v čom sa vám to spojilo? Kde je ten menovateľ týchto všetkých vecí?

–  Okrem spisovateľskej činnosti snažíte sa spopularizovať aj známych Slovákov vo svete vašim projektom Slováci a svet. Čo všetko to obnáša? O čom je ten projekt? Prečo to robíte?