Frankfurtská škola – ideológia tretieho sektora

Bratislava 26. decembra 2017 (HSP/Foto:Pixabay)

Bežní občania často oddeľujú jednotlivé udalosti v spoločnosti od seba a považujú ich spolupôsobenie skôr za náhodu, ako za cielený a riadený fakt.

Potom, ako zlyhalo šírenie myšlienok marxizmu na začiatku 20. storočia pomocou revolúcií, hľadali dizajnéri našej budúcnosti nové myšlienkové prúdy a cesty. S horkosťou konštatovali, že kapitalizmus nezhoršil, ale naopak zlepšil postavenie robotníkov. Pôvodná hybná sila revolúcie nemala dôvod pokračovať v násilnej zmene spoločenského systému. Vtedy sa objavilo na scéne hnutie (r. 1923), označované ako Frankfurtská škola (neskôr potvrdená Torontskými protokolmi).

Príznačné je miesto inštitucionalizácie hnutia. Akademická pôda bola už 100 rokov dozadu pripravená kádrovo a ideovo podporiť rozvratné myšlienky a dať im oficiálny rámec. „Inštitút sociálneho výskumu“ na miestnej univerzite nevychádzal z pôvodných marxistických myšlienok tak, ako ich poznáme. Za základ si vzalo protokoly staršieho dáta, kde boli v širšom rozsahu rozvinuté myšlienky na ovládnutie spoločnosti.

Nové, neomarxistické hnutie si dalo za cieľ pretvoriť svet nie formou priamej revolúcie, ale jej plazivou odrodou, trvajúcou desaťročia. Po vystriedaní zakladateľa Lukacsa novým vedením, reprezentovaným Horkheimerom, dostali udalosti spád. Sformovala sa tzv. Kritická teória a spôsob správania, čitateľný v dnešných mimovládkach. Išlo o koncept očierňovania oponentov myšlienok hnutia, ktorí museli namiesto argumentovania očistiť svoje meno.

Počas 2. svetovej vojny presťahovali vedenie hnutia do Ameriky, kde im otvorená náruč miestnych univerzít poskytla ochranu a podporu. Vtedy sa uvádzali do praxe základné myšlienky hnutia. Obsahovali útok proti rodine, vymývanie mozgov mládeže, deprimovanie populácie disharmonickou hudbou, šírenie drog, rozloženie kresťanskej morálky a boj proti kresťanstvu ako takému.

Myšlienky rozdelili na dva smery: politický a kultúrny. Druhú vetvu zhrnuli do niekoľkých zásadných bodov, a tie do jednej výstižnej vety: „Skazíme Západ tak, až bude smrdieť!“ Výsledok dnes vidíme.

Základné princípy sú charakterizované nasledujúcimi zámermi:

1. Zvláštna trestnosť rasových zločinov
2. Zavádzanie nového jazyka, zmena obsahu a pojmov
3. Sexuálna výchova a šírenie homosexuality medzi deťmi
4. Podkopávanie autority učiteľov a školy
5. Podpora prisťahovalectva ku zničeniu kultúrneho rázu zeme
6. Rozšírenie užívania drog
7. Útok na náboženstvo
8. Neistý právny systém, nastavený proti obetiam zločinu
9. Závislosť na štáte a jeho príspevkoch
10. Ovládnutie oznamovacích prostriedkov
11. Oslabovanie úlohy rodiny a jej rozbitie

Posledný bod vyzerá v rozvinutej forme nasledovne: útok na autoritu otca, odmietanie rozdielnych úloh otca a matky, upretie práv rodičov ako hlavných vychovávateľov detí, odstránenie všetkých prejavov zvláštneho postavenia mužov, prehlásenie žien za vykorisťovanú triedu a mužov za vykorisťovateľov.

Je vám to povedomé? Preto tu článok končí bez záverečného komentára. Nech si každý z ctených čitateľov porovná základné neomarxistické tézy staré jedno storočie a súčasnú agendu mimovládok. Kto nájde paralelu, nájde aj odpovede. Ďakujem za pozornosť.

Jaro Frank