Debata o asistovanej smrti sa v Európe čoraz častejšie netýka len osobnej autonómie jednotlivca. Stále viac sa zameriava na ochranu zraniteľných ľudí, hranice medicíny a podobu spoločnosti v ére starnúcej populácie a preťažených zdravotníckych systémov.

Francúzsky Senát najskôr schválil návrh zákona posilňujúci paliatívnu starostlivosť, no o deň neskôr už po druhýkrát odmietol legalizáciu asistovanej smrti. Proti návrhu hlasovalo 151 senátorov, kým 118 ho podporilo. Senát tak znova odmietol prekročiť hranicu, ktorú viacerí zákonodarcovia označujú za zásadnú etickú otázku.

Odporcovia návrhu upozorňovali, že legalizácia eutanázie či asistovanej samovraždy by zmenila samotnú podstatu medicíny – od liečby a sprevádzania chorých k vedomému spôsobovaniu smrti. Podporovatelia rozhodnutia Senátu naopak zdôrazňovali význam starostlivosti, solidarity, tlmenia bolesti a sprevádzania človeka až do prirodzenej smrti.

K návrhu sa dlhodobo kriticky stavia aj Katolícka cirkev vo Francúzsku. Francúzski biskupi tento rok uviedli, že „úmyselné spôsobenie smrti nemôže byť pokrokom ľudstva“, a vyzvali politikov i verejnosť, aby sa postavili proti legalizácii asistovanej smrti.

Návrh zákona sa nepodarilo presadiť ani vo Veľkej Británii. Legislatíva schválená Dolnou snemovňou v roku 2025 mala umožniť asistovanú samovraždu nevyliečiteľne chorým dospelým pacientom s očakávanou dĺžkou života kratšou ako šesť mesiacov. Po presune do Snemovne lordov však návrh čelil rozsiahlej kritike a viac ako 1 200 pozmeňujúcim návrhom. Kvôli zdĺhavému prerokúvaniu sa legislatívny proces nestihol dokončiť pred koncom parlamentného obdobia a podľa britských pravidiel tak návrh automaticky zanikol.

Verejná debata v Spojenom kráľovstve navyše ukazuje rastúce obavy z možného tlaku na starších, chorých či ekonomicky zraniteľných ľudí. Podľa prieskumu organizácie More in Common si len 29 percent Britov praje rýchle znovupredloženie tohto návrhu zákona.

Naopak, väčšina respondentov požaduje buď jeho úplné odmietnutie, alebo výrazne prísnejšie ochranné opatrenia. Deväťdesiat percent dotázaných uviedlo, že pacienti by mali mať najskôr zabezpečený prístup ku kvalitnej paliatívnej starostlivosti. Veľká väčšina respondentov zároveň vyjadrila obavy z možného rodinného, finančného alebo spoločenského tlaku na ľudí, ktorí o asistovanej smrti uvažujú.

Udalosti vo Francúzsku a vo Veľkej Británii tak ukazujú, že otázka eutanázie a asistovanej samovraždy zostáva v Európe nielen politicky, ale aj eticky veľmi citlivou témou.

Zdroj: Zenit, redakčne upravené

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk