Parlament by mal 18 kandidátov na ústavných sudcov zvoliť na jeseň a následne by z nich mal prezident Andrej Kiska vybrať deviatich, ktorých vymenuje do funkcií. V minulosti však v podobnom prípade prezident vyvolal spor s parlamentom ohľadne toho, či musí vymenovať presne polovicu zo zvolených kandidátov, alebo to môže byť aj menej. Okrem toho Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR pripravilo novelu ústavy, ktorá mení pravidlá výberu sudcov, na jej podpore však podľa Fogaša zatiaľ neexistuje široký konsenzus.

„Ak by existovala všeobecná zhoda na tom, že treba podrobnejšie upraviť povedzme kvalifikačné kritériá a treba ich upraviť povedzme v ústave, tak by som povedal, že ešte je dostatočný čas na to, aby si všetci tí, ktorí mienia nominovať určité osobnosti do funkcie sudcu ÚS, pripravili aj svoje personálne zázemie, teda pripravili si kandidátov. Obávam sa, že v súčasnom období zhoda na zmene, ktorá sa navrhuje, nie je,“ povedal Fogaš.

Dnes napríklad stačí na zvolenie kandidáta na sudcu v parlamente jednoduchá väčšina z prítomných poslancov. MS SR navrhuje sprísniť pravidlá tak, aby bola potrebná kvalifikovaná väčšina, teda viac ako polovica zo všetkých 150 poslancov. Časť opozície však žiada, aby bola na zvolenie potrebná až ústavná väčšina. „Som presvedčený, že v opozícii sú aj poslanci, ktorí nevedia dostatočne posúdiť, aký význam má ÚS a pri dvojtretinovej väčšine by mohlo prísť k zablokovaniu voľby sudcov ÚS. Považoval by som to za absolútne nezodpovedné a neprípustné,“ reagoval Fogaš, ktorý v tejto otázke súhlasí s návrhom rezortu spravodlivosti.

„V čase, keď sme tvorili text Ústavy SR, sme nepredpokladali, že by mohli vznikať až takéto spory v súvislosti s posudzovaním Národnou radou zvolených kandidátov. Je namieste posúdiť kritériá už pred voľbou v NR SR. Nepredpokladal som, že by niekedy mohli vzniknúť spory, ktoré by mohli viesť k tomu, že by ÚS mohol byť znefunkčnený,“ poznamenal Fogaš. „Ale s ohľadom na to, že sa takéto spory vyskytli, si myslím, že zodpovední politici sa majú vedieť dohodnúť na osobnostiach, ktoré vedia posúdiť súvislosti nášho právneho poriadku. Domnievam sa, že navrhovaná kvalifikovaná väčšina je namieste a návrh MS SR je v tomto smere rozumný a vychádza z reálnej politickej situácie, ktorá tu je,“ dodal.

Na kritiku, že novela rezortu spravodlivosti nereflektuje na všetky návrhy opozície a mimovládnych organizácií Fogaš reagoval, že novela podľa neho nemusí v sebe zahŕňať všetky návrhy na zmeny, ktoré v diskusii zazneli. Na otázku, či zmena kritérií krátko pred voľbou nemôže na poslednú chvíľu vyradiť niektorých kandidátov, ktorí by podľa dnešného stavu legislatívy podmienkam vyhovovali, Fogaš odpovedal, že vzhľadom na chýbajúci všeobecný konsenzus tu toto riziko je.

„Aj preto môže dochádzať k politickým hrám a k zbytočnému pnutiu v súvislosti s menovaním deviatich z tých osemnástich, ktorých má zvoliť Národná rada,“ poznamenal. „Myslím si, že čaro kvalifikovanosti je skryté vo formulácii, že to má byť všeobecne známa osobnosť, ktorá sa rozumie právnemu poriadku a jeho systémovým väzbám. Človek, ktorý svojím životom preukázal záujem vykonávať vrcholnú kariérnu funkciu pre každého právnika a zároveň svojím životom preukázal, že je schopný posudzovať súvislosti medzi ústavou, zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými normami a je schopný aj interpretovať ducha ústavy tak, ako je napísaná,“ zdôraznil Fogaš.

Osobne si však nemyslí, že by kandidátom mal byť iba človek, ktorý sa počas svojej kariéry špecializoval len na ústavné právo. „Ústavný súd má byť zložený z osobností, ktoré sú naozaj všeobecne uznávané, ale ktoré svojou odbornosťou pokrývajú aj širšie spektrum odbornosti v práve. Napríklad pri posudzovaní prieťahov v súdnom konaní je dôležité, aby niekto poznal procesné predpisy a vedel posúdiť, či naozaj o prieťahy ide.

Teda ten veľký dáždnik, ktorý nazývame znalosťou ústavného práva, by mal byť podopretý aj znalosťami sudcov v jednotlivých právnych odboroch,“ povedal.

Osobne je tiež proti tomu, aby sa znižovala dolná hranica veku sudcov. „Domnievam sa, že mimoriadne dôležité miesto má skúsenostné poznanie. Úvahy o tom, že sa zníži veková hranica, odôvodnené čisto politickými postojmi, opierajúcimi sa napríklad o tvrdenie, že ÚS treba otvoriť mladým ľuďom, nie sú namieste,“ tvrdí Fogaš.

Na margo možnosti, že by prezident Andrej Kiska mohol znovu vyvolať spor s parlamentom a odmietnuť vymenovať polovicu zo zvolených kandidátov, Fogaš poznamenal, že pri poslednom spore podľa neho prezident predtým, ako ustúpil, vyčerpal všetky právne možnosti ako svoj názor obhájiť.

„Pán prezident sa v spore, ktorý on vyvolal, opieral nielen o stanoviská domácich odborníkov a poradcov, ale dal túto vec posúdiť aj Benátskej komisii. Myslím si, že postupne vyčerpal všetky možnosti, ktoré mu dával zákon, ústava, medzinárodné predpisy v súvislosti s obhajobou svojho názoru,“ povedal Fogaš. „Záver ÚS je dosť jednoznačný. A myslím si, že by bolo veľmi zle, keby nebol rešpektovaný. Vždy je možné povedať, že NR SR prekročila svoje kompetencie a čo s tým. Alebo, že vláda prekročila svoje kompetencie a čo s tým. Ale práve nato je Ústavný súd, ktorý má posúdiť, či konanie v jednotlivých prípadoch je v súlade s ústavou. Slúži na to inštitút, ktorý sa nazýva výklad ústavy. Ak vznikne spor medzi príslušnými orgánmi štátnej moci, mocou zákonodarnou, vládnou, súdnou či prezidentom SR, tento spor má posúdiť ÚS. Takéto otázky posudzuje v pléne. A takéto rozhodnutia sa majú rešpektovať,“ tvrdí Fogaš.

„Keby sme išli ad absurdum, čo sa, predpokladám, v novodobej histórii Slovenskej republiky nestane, ak by prezident SR porušoval ústavu, v tom prípade je namieste, aby sa uvažovalo o tom, že sa použije ustanovenie o možnom stíhaní prezidenta. Nemyslím si, že by prezident zašiel až tak ďaleko,“ dodal. „Chcem veriť, že všetci jeho poradcovia sa sklonia pred rozhodnutiami ÚS, ktorý túto otázku už vo svojom rozhodnutí predznačil a nakoniec prezident, aj keď nie dobrovoľne, ale podriadil sa a vymenoval sudcov ÚS,“ zdôraznil Fogaš.

Zodpovednosť za to, že budú všetci osemnásti kandidáti ponúknutí prezidentovi, spôsobilí vykonávať funkciu ústavného sudcu, má podľa neho Národná rada SR. „Je to tak, že NR SR z kandidátov, ktorí sa uchádzajú o túto funkciu, má zvoliť dvojnásobný počet na uvoľnené miesto sudcu ÚS, teda na jedno miesto dvoch. Ak NR SR túto voľbu uskutočnila, predpokladá sa, že posúdila kvalifikáciu navrhovaných kandidátov, posúdila, či spĺňajú vekové kritériá, sú ochotní vzdať sa nejakej politickej závislosti, teda napríklad ak sú členmi strany, či z nej vystúpia, rovnako má NR SR posúdiť, či má ten dvojnásobok kandidátov, ktorých ona volí, dostatok praxe,” vysvetlil.

„Potom zvolených kandidátov ponúkne prezidentovi. V tejto veci už ÚS rozhodol a povedal svoje stanovisko. Chcem byť presvedčený, že napriek pripravovanej novelizácii príslušných ustanovení súvisiacich najmä s kritériami na voľbu sudcov ÚS, prezident vyberie z tých 18 kandidátov, ktorí mu budú navrhnutí a ÚS bude môcť pracovať ako kompletný orgán,” uzavrel Fogaš.