Môj profil 
Predplatné
Hamburg 24. júna (TASR) – Nemecké ministerstvo financií načrtlo pochmúrny scenár, aké dôsledky by mal prípadný rozpad eura. Rast nemeckej ekonomiky by sa prepadol a nezamestnanosť by prudko vzrástla.
Spolkový minister financií Wolfgang Schäuble v rozhovore pre týždenník Der Spiegel varoval pred tým, aby sa hazardovalo s budúcnosťou spoločnej meny. Ak by sa euro rozpadlo, existuje nebezpečenstvo, že "sa spochybní mnohé z toho, čo sme dosiahli a na čo sme si zvykli – od spoločného vnútorného trhu, až po slobodný pohyb po Európe". Podľa Schäubleho by však rozpad Európskej únie bol absurdný. "To sa nemôže, nesmie stať a nestane."
Analýza spolkového ministerstva financií ukazuje katastrofálne dôsledky, ktoré by mal rozpad eurozóny na nemeckú ekonomiku. Prepad rastu by prvý rok po znovuzavedení nemeckej meny dosiahol až 10 % hrubého domáceho produktu (HDP), prognózuje ministerstvo vo svojom scenári. Počet nezamestnaných by vyskočil na 5 miliónov.
Ministerstvo financií doteraz držalo správu v tajnosti, pretože sa obávalo, že nebude môcť kontrolovať náklady na záchranu eura. "V porovnaní s takýmito scenármi vyzerá aj drahá záchrana, ako malé zlo," citoval Spiegel predstaviteľa ministerstva financií.
Aj keď v Grécku vznikla proeurópska vláda, ktorá podporuje zotrvanie krajiny v eurozóne, situácia zostáva napätá. Nová koalícia však požaduje zmiernenie podmienok záchranného úveru. Atény chcú predĺženie času na splnenie konsolidačného programu o dva roky a menej úspor, než prisľúbili. Nemecká kancelárka Angela Merkelová však niečo také už vylúčila.
Atény sa vo februári dohodli na druhom záchrannom balíku v celkovej hodnote 130 miliárd eur. Predstavitelia eurozóny ponúkli, že mierne upravia podmienky záchranného balíka, ale nie sú ochotní zmeniť jeho ciele. Proti radikálnej korekcii je predovšetkým Nemecko. V prípade presadenia programu gréckej vlády však Atény podmienky balíka nesplnia.
Problémy s financovaním má aj Španielsko a Taliansko. Výnosy dlhopisov týchto krajín sú na úrovniach, ktoré sú dlhodobo neudržateľné.
Štyri najväčšie ekonomiky eurozóny, Nemecko, Francúzsko a Taliansko sa dohodli na stimulačnom balíku pre ekonomiku eurozóny v celkovej hodnote 130 miliárd eur. Takže namiesto tvrdohlavého šetrenia chcú politici aj podporu rastu. Okrem toho plánujú i zavedenie dane na finančné transakcie aj v menšom počte štátov, keďže s ňou nesúhlasia všetky krajiny EÚ.
