Kríza: Francúzsko sa bojí, že bude ďalšie na rade

Paríž 25. júna (Text a foto: TASR)

Grécko, Írsko, Portugalsko, Španielsko, Taliansko – Francúzsko? S vysokým rozpočtovým deficitom a štátnym dlhom robí druhá najsilnejšia ekonomika eurozóny všetko preto, aby ju šíriaca sa dlhová kríza nestiahla so sebou.

Práve z obavy pred rozšírením krízy na svoj trh je Francúzsko jedným z najväčších stúpencov paneurópskej bankovej únie. A vzhľadom na vysokú expozíciu vlastných bánk voči zadlženým ekonomikám aj za okamžitú rekapitalizáciu bánk v postihnutých štátoch zo záchranných fondov eurozóny.

“Predpokladám, že Francúzi tlačia týmto smerom z jediného dôvodu: Vedia veľmi dobre, že sú ďalší na rade. Sú hneď za Talianskom,” povedal Nicholas Spiro z poradenskej spoločnosti Spiro Sovereign Strategy.

Dlhová kríza už v plnej miere zasiahla Grécko, Írsko a Portugalsko, ktoré museli požiadať o pomoc. Španielsko požiadalo dnes o záchranný úver pre svoj bankový sektor, Cyprus pravdepodobne požiada o pomoc v najbližšom čase a Taliansku v poslednom období rastú úroky z dlhopisov smerom k nebezpečnej hranici.

V úsilí zastaviť valiacu sa snehovú guľu francúzsky prezident Francois Hollande začal rýchlo presadzovať kroky na zastavenie šírenia krízy, pričom v niektorých bodoch sa dostal do otvoreného sporu s Nemeckom. Francúzsko síce momentálne ťaží z obáv investorov, ktorí hľadajú v porovnaní s okrajovými ekonomikami eurozóny relatívne bezpečnejšie trhy a tlačia výnosy z francúzskych dlhopisov nadol, no ekonomika na tom ani zďaleka nie je tak dobre ako susedná nemecká. Navyše sa k tomu musí pripočítať podstatne vyššia previazanosť francúzskych bánk s gréckym bankovým sektorom a talianskym dlhom. V Grécku majú francúzske banky dcérske spoločnosti a expozícia voči talianskemu dlhu dosahuje 32,5 miliardy eur.

“Je isté, že ak nedôjde k výraznejšiemu pokroku v otázke vzájomného zdieľania rizík, tlak dlhovej krízy sa časom presunie do Francúzska a ďalších krajín takzvaného jadra eurozóny,” povedal Michel Martinez, hlavný ekonóm Société Générale pre Francúzsko.

Nová vláda socialistov vo Francúzsku preto vo veľkom podporuje ako bankovú úniu s centrálnym dohľadom, tak aj spoločné garancie bankových vkladov. Okrem toho však presadzuje kroky, ktoré by ešte v kratšom čase pomohli ochrániť banky pred rizikami spojenými s vysokým dlhom juhoeurópskych štátov. Paríž totiž dobre vie, že kríza môže nabrať na obrátkach nečakane rýchlo.

Preto podporuje návrhy, aby záchranné fondy eurozóny mohli poskytovať pomoc na rekapitalizáciu priamo bankám, a nie cez ich materské štáty. Ratingové agentúry totiž už niekoľkokrát informovali, že aj Francúzsku hrozí, že bude musieť pomáhať svojim bankám, čo sa odráža na jeho ratingu. Zatiaľ Parížu komplikuje situáciu Nemecko, ktoré trvá na dodržiavaní pravidiel, čo znamená, že fondy môžu financie poskytnúť len štátom.

Standard & Poor’s už v januári odobral krajine špičkový rating AAA a menšia agentúra Egan-Jones, ktorá postupuje omnoho agresívnejšie než jej väčší konkurenti, začiatkom júna znížila rating krajiny na BBB+. Dôvodom bolo opäť riziko, že Paríž pravdepodobne bude musieť poskytnúť financie na podporu domácich bánk. Medzitým Moody’s znížila ratingy najväčším bankám ako BNP Paribas, Société Générale a Crédit Agricole s tým, že nie je jasné, do akej miery bude vláda schopná banky s vysokou expozíciou voči juhoeurópskym krajinám finančne podporiť.