Európsky parlament zamietol žiadosť Maďarska o zrušenie imunity europoslancov Magyara, Salisovej a Dobrevovej

Európsky parlament v utorok v napätom hlasovaní zamietol žiadosť maďarskej vlády o zrušenie imunity europoslancov Pétera Magyara, Ilarie Salisovej a Kláry Dobrevovej. Maďarské orgány požiadali o zrušenie ich imunity, v rámci právnych krokov proti poslancom Európskeho parlamentu (EP).

Poslanci Parlamentu zamietli žiadosti maďarských orgánov o zrušenie imunity maďarského opozičného lídra Pétera Magyara, ktorý v súčasnosti vedie v prieskumoch verejnej mienky pred budúcoročnými voľbami v Maďarsku pred premiérom Viktorom Orbánom.

Právny výbor Parlamentu JURI odporučil tento krok pred hlasovaním, zdôrazňujúc pochybnosti o tom, že Magyar by mohol mať v Maďarsku spravodlivý proces. Poslanci hlasovali za zamietnutie žiadosti Maďarska, ktoré sa domáhalo súdneho konania proti Magyarovi, členovi politickej skupiny EPP. Maďarsko požadovalo zrušenie Magyarovej imunity, aby mohol byť stíhaný v troch právnych prípadoch vo svojej krajine.

Prvý prípad sa týkal obvinení, že Magyar po hádke v budapeštianskom nočnom klube, kde bol natáčaný, hodil telefón jedného muža do Dunaja. Ďalšie dva prípady sa týkajú údajného ohovárania, ktoré inicioval bývalý poslanec maďarského parlamentu György Simonka a krajne pravicové hnutie Naša vlasť.

Magyar tvrdil, že tieto prípady boli proti nemu politicky motivované, pretože Magyarova strana Rešpekt a sloboda, alebo Tisza, vedie v prieskumoch verejnej mienky pred Orbánovovu stranou Fidesz pred budúcoročnými parlamentnými voľbami v Maďarsku.

Orbán v utorok kritizoval hlasovanie Európskeho parlamentu, pričom povedal, že Brusel teraz môže použiť Magyarovu imunitu na to, aby od muža, ktorý sa správa „ako trójsky kôň Ukrajiny v EÚ“, žiadal láskavosti. „Strana Tisza bude bojovať v budúcoročných voľbách s vydieraným mužom z Bruselu,“ napísal Orbán na Facebooku.

V samostatnom prípade si socialistická europoslankyňa Klára Dobrevová z Maďarska tiež zachovala imunitu v dôsledku hlasovania na plenárnom zasadnutí. Bola predmetom žaloby za ohováranie v Maďarsku.

Kým prípady Magyara a Dobrevovej boli pre Európsky parlament jednoznačné, hlasovanie pléna o poslankyni Ilarii Salisovej bolo napínavé a len jeden hlas rozhodol proti žiadosti Budapešti o zrušenie imunity talianskej poslankyne z politickej skupiny The Left. Maďarsko žiadalo stíhanie Salisovej v prípade údajného napadnutia dvoch militantov z krajnej pravice.

V tajnom hlasovaní 306 poslancov Európskeho parlamentu hlasovalo za zachovanie imunity Salisovej, zatiaľ čo 305 poslancov bolo proti, čo bolo nezvyčajne napäté hlasovanie, ktoré odhalilo hlboké rozdelenie medzi konzervatívcami v Európskom parlamente. Ľavá strana rokovacej sály prepukla v potlesk po tom, čo predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová oznámila výsledok.

V reakcii na hlasovanie Orbán v príspevku na sociálnej sieti X nazval Salisovú „členkou teroristickej skupiny chránenej Bruselom“. Keďže hlasovanie prebiehalo tajne, nie je známe, ktorí poslanci EP hlasovali za zachovanie imunity Salisovej, a ktorí boli proti.

Po spočítaní hlasov však vyšlo najavo, že poslanci z pravicových politických skupín, ako sú Európska ľudová strana (EPP), Európski konzervatívci a reformisti (ECR) a Patrioti za Európu (PfE), sa odklonili od svojich skupín a napriek ich typicky konzervatívnym politickým postojom obhajovali imunitu Salisovej.

Hlasovanie sa stalo ešte dramatickejším, keď český europoslanec Tomáš Zdechovský (EPP) požiadal o opakovanie hlasovania, pretože tvrdil, že systém používaný na hlasovanie „nefungoval“ u jedného z jeho kolegov. Predsedníčka parlamentu Metsolová žiadosť zamietla s tým, že „hlasovanie platí“.

Po hlasovaní Salisová povedala novinárom, že chce, aby jej prípad vyšetrovali v Taliansku, pretože podľa nej „v Maďarsku nemôžu byť spravodlivé súdne procesy vedené ani proti antifašistom, ani proti žiadnym politickým oponentom“. Salisová bola zatknutá v Budapešti vo februári 2023 počas demonštrácie proti zhromaždeniu neonacistov v Európe.

V tom čase bola Salisová učiteľkou a aktivistkou za ľudské práva. V Maďarsku strávila viac ako 15 mesiacov vo vyšetrovacej väzbe, pričom tvrdila, že bola vystavená krutým podmienkam a porušovaniu ľudských práv. Maďarsko jej tvrdenia poprelo.

Jej zatknutie sa rýchlo zmenilo na politický prípad. Zábery, na ktorých ju v reťaziach eskortovali na súd, a jej obvinenia zo zlého zaobchádzania v maďarských väzniciach vyvolali v Taliansku pobúrenie, čo viedlo vládu k predvolaniu maďarského veľvyslanca. Zároveň talianska premiérka Giorgia Meloniová otvorila túto otázku s Orbánom.

„Sľubujem, že bude zaistené spravodlivé zaobchádzanie a že budú zaručené všetky práva,“ povedal Orbán Meloniovej. „Dal som jasne najavo, že v maďarskom systéme prokurátori nepatria pod vládu, ale pod parlament, takže na nich nemám žiadny vplyv,“ povedal.

Salisová bola následne v júni 2024 zvolená do Európskeho parlamentu za stranu Aliancia zelených a ľavice (AVS), kde sa pripojila k frakcii The Left a vďaka poslaneckej imunite znovu získala slobodu.

Maďarské právo umožňuje poslancom EP zaujať svoje kreslá po voľbách, čo znamená, že Salisová bola prepustená z väzenia, aby mohla odísť do Bruselu. Na druhej strane, jej zvolenie do európskej inštitúcie ju nezbavilo obvinení ani nezastavilo súdne konanie, čo znamená, že Budapešť mohla požiadať Európsky parlament o zrušenie imunity Salisovej, aby mohlo byť konanie ukončené.

Spravodajca jej prípadu v parlamente, španielsky europoslanec Adrián Vázquez Lázara (EPP), však vyhlásil, že obhajoba jej imunity bola chybou a že maďarské súdnictvo by mohlo vyhrať prípad na Európskom súdnom dvore, ak podá žalobu.

Prečítajte si tiež:

• 19. balík sankcií EÚ blokujú nielen Maďarsko a Slovensko
• Orbán obvinil Zelenského z vydierania po tom, ako vyzval EÚ, aby prehlasovala veto Maďarska