Môj profil 
Predplatné
Predseda EP Martin Schulz oznámil, že “dnes dostal návrh na vyjadrenie nedôvery Európskej komisii, ktorý mu predložila jedna desatina členov parlamentu”. Citovala ho tlačová agentúra DPA.
EP musí podľa svojho hovorcu o návrhu diskutovať a hlasovať počas plenárneho zasadnutia na budúci týždeň.
Návrh na vyjadrenie nedôvery Junckerovej EK predložila euroskeptická parlamentná skupina, združujúca britského europoslanca Nigela Faragea zo Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP) a talianskeho komika a politika Beppeho Grilla. Medzi signatármi návrhu je aj francúzska europoslakyňa Marine Le Penová, ktorá stojí na čele Národného frontu. Minulý týždeň aj skupina Európskej zjednotenej ľavice/Severskej zelenej ľavice (GUE/NGL) uviedla, že zbiera podporu pre hlasovanie o vyjadrenie nedôvery EK.
“Škandál LuxLeaks ukázal, že predseda EK Juncker vo svojom politickom živote vždy konal tak, aby obohatil svoju krajinu na úrok jej európskych partnerov, v rozpore s… duchom spoločenstva, ktoré dúfa, že bude reprezentovať,” uviedol taliansky europoslanec z Grillovho Hnutia piatich hviezd Marco Zanni.
Ak má návrh uspieť, musí získať podporu najmenej dvoch tretín členov Európskeho parlamentu. To by si vynútilo rezignáciu celej EK.
Takéto hlasovanie o vyjadrení nedôvery sa uskutočnilo v 35-ročnej histórii EP celkovo sedemkrát, uviedla DPA. Ani v jednom prípade návrh neuspel, ale v roku 1999 komisia vtedajšieho predsedu Jacqua Santera odstúpila v očakávaní vyslovenia nedôvery.
Juncker má dlhoročné vzťahy s najväčšou stranou v EP, Európskou ľudovou stranou (EĽS). Jeho 28-členná EK sa ujala funkcie iba na začiatku novembra.
Líder EĽS Manfred Weber dnes na Twitteri uviedol, že jeho konzervatívna skupina “nedopustí” vyslovenie nedôvery EK, pretože by to oslabilo komisiu i celú Európsku úniu.
Juncker minulý týždeň (12. novembra) v EP poprel akýkoľvek “konflikt záujmov” v súvislosti s aférou LuxLeaks, ktorú odhalili investigatívni novinári. Povedal, že nie je architektom daňového systému Luxemburska, ktorý umožnil údajné dohody o zdaňovaní medzi krajinou a 340 nadnárodnými spoločnosťami. Juncker pripustil, že v Luxembursku pravdepodobne dochádzalo k “daňovému inžinierstvu”, ale v súlade so zákonom. To isté po vypuknutí aféry LuxLeaks uviedol aj jeho nástupca vo funkcii, súčasný luxemburský premiér Xavier Bettel.
Na druhej strane Juncker priznal, že takáto prax môže viesť k daňovým situáciám, ktoré nezodpovedajú “všeobecne uznávaným etickým a morálnym normám”. A vyzval europoslancov, aby mu opäť dôverovali a spoločne bojovali proti fenoménu daňových únikov a usilovali sa o daňovú harmonizáciu v Európe.
Prísny postoj k daňovým únikom zaujal aj na summite skupiny G20 v Brisbane počas uplynulého víkendu.
ml
.JPG)
.jpg)
