Europarlament schválil reformu migračného a azylového systému. Uhrík vysvetlil, prečo je neprijateľný

Európsky parlament (EP) v stredu hlasoval za reformu azylového systému Európskej únie. Po rokoch diskusií a sporov tak poslanci schválili dohodnutý kompromis, ktorý výrazne sprísni súčasné predpisy týkajúce sa migrácie do EÚ. TASR o tom informuje na základe agentúr DPA a AFP.

Europoslanci schválili desať legislatívnych textov k reforme európskej migračnej a azylovej politiky dohodnutej s členskými štátmi EÚ vlani v decembri.

Nariadenie o riadení azylu a migrácie stanovuje, že krajinám EÚ, ktoré sú vystavené migračnému tlaku, pomôžu ostatné členské štáty buď premiestnením žiadateľov o azyl na svoje územie, finančnými príspevkami alebo prevádzkovou a technickou podporou. Zároveň sa aktualizujú dublinské pravidlá, teda kritériá stanovujúce, ktorý členský štát je zodpovedný za posudzovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu.

Nariadením o krízových situáciách a vyššej moci sa stanovuje mechanizmus reakcie na náhly nárast počtu migrantov. Zaistí to podporu pre členské štáty, ktoré čelia výnimočnému prílevu migrantov. Nové pravidlá sa venujú aj “zneužívaniu” migrantov, čiže situácii, keď ich tretie krajiny alebo nepriateľské neštátne subjekty využívajú s cieľom destabilizovať EÚ.

Osoby, ktoré nespĺňajú podmienky na vstup do EÚ, budú pred vstupom podrobené preverovaciemu postupu vrátane identifikácie, zberu biometrických údajov a zdravotných a bezpečnostných kontrol počas najviac siedmich dní.

Europoslanci prijali aj nové pravidlá o centralizovanom systéme pre informácie o odsúdeniach (ECRIS-TCN).

V celej EÚ sa zavedie spoločný postup udeľovania a odnímania medzinárodnej ochrany. Vybavovanie žiadostí o azyl na hraniciach EÚ bude musieť byť v budúcnosti rýchlejšie, s kratšími lehotami v prípade nepodložených alebo neprípustných žiadostí.

Údaje o osobách neoprávnene prichádzajúcich do EÚ vrátane ich odtlačkov prstov a podôb tváre od šiestich rokov sa budú uchovávať vo vylepšenej databáze Eurodac.

Členské štáty budú musieť zabezpečiť rovnocenné normy prijímania žiadateľov o azyl, napríklad pokiaľ ide o bývanie, vzdelávanie či zdravotnú starostlivosť. Registrovaní žiadatelia o azyl budú môcť začať pracovať najneskôr šesť mesiacov po podaní žiadosti. Podmienky obmedzenia slobody pohybu sa budú regulovať s cieľom odradiť žiadateľov od sekundárnych pohybov po EÚ.

Podľa nového rámca pre presídľovanie a prijímanie osôb z humanitárnych dôvodov členské štáty dobrovoľne ponúknu, že budú prijímať utečencov uznaných OSN z tretích krajín, ktorí by cestovali na územie EÚ legálnym, organizovaným a bezpečným spôsobom.

Uvedený balík musia ešte formálne schváliť členské štáty a nové zákony nadobudnú účinnosť po ich zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Začnú sa uplatňovať o dva roky.

Europoslanec Milan Uhrík zhrnul, v čom vidí problémy:

“Dnešné schválenie nového Migračného paktu je doslova priamym útokom proti európskemu obyvateľstvu. Europoslanci, ktorí hlasovali za uvoľnenie imigračnej politiky schválili doslova pozvánku pre ďalšie milióny Afričanov do Európy. Zradili Európanov, zradili Európu!
Z legislatívneho balíčka tzv. nového Migračného paktu považujeme za neakceptovateľné najmä to, že:

Štáty budú povinné poskytovať migrantom zadarmo právnu pomoc a tlmočníkov.

Sa zavádza premlčacia doba na trestné činy terorizmu, po prekročení ktorej bude môcť byť udelený azyl aj bývalým teroristom.

Imigrant má právo získať azyl aj v nie prvej bezpečnej krajine.

Štáty budú povinné poskytovať bývanie a denný príjem na zabezpečenie slobodného pohybu imigrantov: „Žiadateľom by sa mali vo všetkých prípadoch v rámci materiálnych prijímacích podmienok v každom prípade poskytnúť denné dávky, aby sa im umožnila určitá minimálna miera samostatnosti v každodennom živote.“

Rodinní príslušníci imigranta sú vzhľadom na „právo na zlúčenie“ definovaní príliš široko, čo povedie k lavínovému efektu migrácie do Európy.

Udelenie zvláštneho statusu tzv. “záchranným operáciám a vylodeniam” pre ľahší vstup takto zachytených imigrantov do azylového konania.

Zmenu v systéme návratov tak, aby navrátenie imigrantov bolo čo najťažšie. Obzvlášť tzv. migrantov „bez štátnej príslušnosti“, t.j. osôb, ktoré zahodili osobné doklady pred nelegálnym prekročením európskych hraníc.

Poskytovanie falošných dokladov či uvádzanie klamlivých údajov pri azylovom procese nemá byť dôvodom na vyhostenie imigranta.

Zriadenie osobitného európskeho Úradu pre presídľovanie. Utečencov vraj štáty prijímajú z hľadiska procesu príliš zložito, pomaly a málo. Základom presídľovania ako trvalého riešenia má byť skutočnosť, že prijímajúce štáty majú presídleným osobám poskytnúť trvalý pobyt. V záujme vyváženia týchto dvoch cieľov sa navrhuje, aby členské štáty naďalej poberali sumu 6 000 EUR za presídlenú osobu, ktorú im poskytne AMIF.
 

Prečítajte si tiež: 

• Vzbura v najvyšších kruhoch EÚ rastie, von der Leyenová presadila na poste favorita
• “Brusel potrebuje zmenu” odhaľujú výsledky prieskumu