Výroba elektriny zo solárnych zdrojov dosiahla vlani v EÚ 275 terawatthodín. V medziročnom porovnaní to predstavuje nárast o 18 %. Vyššia bola aj výroba z veterných parkov na mori, ktorá stúpla o 4 %, teda približne o 3 TWh.

Rast obnoviteľných zdrojov sa prejavil aj v nových inštaláciách. Členské štáty EÚ vlani pridali takmer 70 gigawattov obnoviteľných kapacít. Väčšinu tvorila fotovoltika, ktorej pribudlo 56 GW. Veterné elektrárne na pevnine aj na mori pridali spolu 13 GW.

Európska komisia poukázala aj na rekordný predaj elektrických vozidiel. V EÚ sa ich v roku 2025 predalo 2,89 milióna, čo bolo o 31 % viac ako rok predtým. V porovnaní s rokom 2019 bol ročný predaj elektromobilov vyšší o 177 %.

Priemerná veľkoobchodná cena elektriny v EÚ vlani vzrástla. Európsky cenový benchmark dosiahol 85 eur za megawatthodinu, čo bolo o 9 % viac ako v roku 2024. V porovnaní s rokom 2023 však zostal o 14 % nižší.

Ceny sa medzi členskými štátmi výrazne líšili. Najnižší ročný priemer zaznamenalo Fínsko, kde dosiahol 41 eur za megawatthodinu. Na opačnom konci bolo Taliansko s priemernou cenou 116 eur za megawatthodinu.

Spotreba elektriny v EÚ sa medziročne zvýšila o 1 %. Podľa Komisie ju podporili najmä chladnejšie zimné teploty. Dopyt však zostal o 2 % nižší ako priemer rokov 2019 až 2022.

Na trhu s plynom bol cenový nárast miernejší. Priemerná veľkoobchodná cena plynu dosiahla v roku 2025 úroveň 36 eur za megawatthodinu. Medziročne to znamenalo zvýšenie o 5 %.

Komisia tento vývoj spája najmä s krátkodobým rastom cien na začiatku roka po zastavení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. V porovnaní s rokom 2021 však bola priemerná cena plynu nižšia o 22 %. Maloobchodné ceny sa podľa Komisie stabilizovali a v priemere dosiahli 109 eur za megawatthodinu.

Spotreba plynu v EÚ vlani dosiahla 339 miliárd kubických metrov. Oproti roku 2024 vzrástla o 2 %, no stále zostala pod úrovňou z roku 2022.