Hovorkyňa Európskej komisie na tlačovej besede 8. apríla  uviedla, že EÚ sa nechce stať závislejšou od dovozu energie z USA, než je v súčasnosti.

„Chceme sa vyhnúť nadmernej závislosti od jedného dodávateľa,“ povedala Anna-Kaisa Itkonenová, hovorkyňa EK pre klímu a energetiku, a dodala : „Príliš dobre sme sa poučili“.

Blok sa snaží diverzifikovať dodávateľov energie z Ruska. Itkonenová návrh amerického prezidenta Trumpa priamo neodmietla, zdôraznila však, že „polovica LNG (skvapalneného zemného plynu) v EÚ už z USA pochádza“.

Komisia podľa nej nie je v pozícii, aby nútila spoločnosti zo súkromného sektora vypracovať nové zmluvy. „Komisia nie je účastníkom trhu, o žiadnych takýchto zmluvách nerokujeme,“ povedala.

Z tohto dôvodu vraj EK nie je schopná uviesť presné číslo objemu plynu, ktorý by EÚ mohla dovážať, alebo dokonca  nevie „žiadne konkrétne číslo, ktoré sme v minulosti minuli na americký LNG, pretože nemáme prístup k týmto zmluvám“, uviedla Itkonenová.

To, čo EK podľa nej môže urobiť, je „preskúmať postupy udeľovania povolení pre energetickú infraštruktúru a preskúmať možnosti (na) potiahnutie dopytu“.

Návrhy a odmietnutie

Trump navrhol, že by mohol zrušiť clá namierené proti EÚ, ak by blok dovážal plyn v hodnote 350 mld. dolárov.

Požiadavka v oblasti energetiky prišla po tom, ako Trump odmietol ponuku „zero-to-zero“, teda nulových colných taríf, ktorú EK predložila 7. apríla po stretnutí ministrov obchodu v reakcii na americké clá. Krajiny EÚ boli  v názoroch nejednotné a nesúhlasili s tým, aby sa odvetné clá zamerali na americké služby. Hlavným cieľom oficiálne zostáva „riešenie na základe rokovaní“.

Pokiaľ ide o tému nákupu väčšieho množstva amerického plynu, Itkonenová zdôraznila, že EÚ je „pripravená diskutovať… pripravená rokovať“.

Stále však nie je jasné, čo tá „pripravenosť rokovať“ vlastne znamená.

Hovorca EK pre obchod Olof Gill zdôraznil, že časový harmonogram musí byť „opatrný“ a „kalibrovaný“.

Dnes sa rozhodne

Členské štáty majú dnes, 9. apríla, hlasovať o navrhovanom 25-percentnom cle na produkty z USA. Ide o reakciu bloku na clá na oceľ a hliník, ktoré minulý mesiac oznámila Trumpova administratíva.

„Platnosť colného sadzobníka EÚ na oceľ a hliník sa mala skončiť koncom marca. Predĺžili sme pozastavenie platnosti tohto zoznamu do 15. apríla, čo je pevný termín, do ktorého musíme zaviesť naše protiopatrenie, ktoré podlieha schváleniu členskými štátmi,“ povedal Gil.

Spomínané 25 %-tné clo by podľa úradníkov vstúpilo do platnosti „začiatkom budúceho týždňa“, teda okolo 15. apríla.

V odpovedi na otázky o rozhodnutí nezaviesť odvetné clá na americké služby, najmä na veľké technologické podniky, Gil tiež uviedol, že „veľká bazuka je stále na stole, ale snažíme sa ju nepoužiť, pretože sa snažíme vyhnúť veľkému výbuchu“.

„Veľká bazuka“ (ang. big bazooka) alebo nástroj proti nátlaku (Anti-Coercion Instrument – ACI) je právny mechanizmus na boj proti hospodárskemu tlaku zo strany tretích krajín.

Návrh EÚ na odvetné clá je oddelený od odvetných opatrení na oceľ a hliník, doplnil Gill.

O reakcii EÚ na rozhodnutie USA zaviesť 25 % clo na dovoz automobilov, ktoré bolo takisto oznámené 2. apríla, sa bude rokovať súčasne s odpoveďou na globálne „recipročné clá“ na všetky odvetvia.

USA sa doteraz nezamerali na konkrétne priemyselné odvetvia, ale zaviedli globálne clá, ktoré sa týkajú takmer všetkého tovaru z viacerých krajín. Po zasadnutí Rady 7. apríla eurokomisár Maroš Šefčovič poukázal na to, že Trumpova administratíva sa zameriava najmä na „päť veľkých“ odvetví: farmaceutický priemysel, kovy, drevo, polovodiče. Automobilový sektor je podľa neho „symbolický“.

Trump odmietol dohodu o „nulových clách“ na „autá, a iné priemyselné tovary“.

Tvrdenie, že EÚ sa môže pochváliť „najväčším jednotným trhom na svete“, s lídrom USA nepohlo. Itkonenová tento argument zopakovala, keď ponúkla rokovania o dovoze amerického skvapalneného zemného plynu.

Podľa Itkonenovej a Gila by EÚ uprednostnila agropotravinárske výrobky, bezpečnosť a normy „zelenej dohody“ EÚ.

EÚ „ešte nejaký čas zostane atraktívnym trhom pre USA aj pre iných partnerov na dodávku LNG“, povedali novinárom.

Predsedníčka EK von der Leyenová medzitým 8. apríla absolvovala telefonát s čínskym premiérom Li Čchiangom na tému možného zblíženia Číny a Európskej únie.

Európska únia sa oficiálne „zbavuje rizika“ zo strany Číny, čo jej ďalej komplikuje stratégiu diverzifikácie.

Gil zdôraznil, že „myšlienkou nikdy nebolo odpojiť sa“ od Číny. Hoci akceptuje, že masívna vlna amerických ciel „zvýši preťaženie“, EÚ bude naďalej „prehodnocovať“ svoje vzťahy s ázijským gigantom.

Na riešenie bezprostredných rizík Von der Leyenová a Li Čchiang diskutovali o vytvorení mechanizmu na monitorovanie odklonu obchodu a zabezpečenie toho, aby sa riešili všetky narušenia trhu.

Prečítajte si tiež:

• O čo ide Trumpovi voči EÚ, vrátane Slovenska?
• Trhy pokračovali v prepade po účinnosti ďalších Trumpových ciel