EÚ ruší jednorazové plastové obaly

Cieľom nových opatrení zavedených Radou EÚ je zvýšiť bezpečnosť a udržateľnosť obalov používaných v EÚ tým, že sa bude vyžadovať, aby všetky obaly boli recyklovateľné, minimalizuje sa prítomnosť škodlivých látok, zníži sa počet nepotrebných obalov, zvýši sa využívanie recyklovaného obsahu a zlepší sa zber a recyklácia.

Smernica sa najviac dotkne reštaurácií, hotelov a prevádzok rýchleho občerstvenia, v ktorých sa používajú jednorazové obaly na šampón, mydlo, maslo, kečup atď. Z regálov obchodov zmiznú tiež napríklad malé kelímky na smotany do kávy.

Európska smernica o obaloch PPWR “zakazuje najmenšie jednorazové plastové obaly ako súčasť úsilia EÚ o prechod na cirkulárnu ekonomiku alebo na podporu obehového hospodárstva”.

Menej obalov a obmedzenie určitých formátov

V dohode medzi EP a Radou EÚ sa stanovujú ciele v oblasti znižovania množstva obalov o 5 % do roku 2030, 10 % do roku 2035 a 15 % do roku 2040. Od členských krajín sa zároveň vyžaduje, aby znížili najmä množstvo odpadu pochádzajúce z plastových obalov.

EÚ upozorňuje, že kým v roku 2009 predstavoval objem odpadu v krajinách EÚ 66 miliónov ton, v roku 2021 to už bude 84 miliónov ton. V roku 2021 tak jeden obyvateľ z 27 členských krajín vyprodukoval priemerne 189 kg odpadu. V roku 2030 sa predpokladá, že odpad z obalov bude predstavovať 209 kg na osobu ročne.

Podľa návrhu by sa od 1. januára 2030 zakázali niektoré formáty jednorazových plastových obalov, ako sú napríklad obaly na nespracované čerstvé ovocie a zeleninu. Ďalej obaly na potraviny a nápoje plnené a konzumované v kaviarňach a reštauráciách, ktoré sú balené ako jednotlivé porcie (napr. vyššie spomínané smotany do kávy , balený cukor, koreniny, omáčky – kečup alebo tatárska omáčka a podobne). Smernica obmedzuje aj miniatúrne obaly na toaletné potreby- šampóny, mydlá a krémy, a fólie na kufre na letiskách.

Poslanci EP majú tiež zásluhy na zákaze tenkých plastových nákupných tašiek a sáčkov (napríklad pri nákupe ovocia a zeleniny), pokiaľ sa nevyžadujú z hygienických dôvodov alebo sa neposkytujú ako primárne obaly na sypké potraviny s cieľom pomôcť zabrániť plytvaniu.

Pravidlá tiež zakazujú používanie tzv. “večných chemikálií“. S cieľom zabrániť nepriaznivým účinkom na zdravie Euróspky parlament zabezpečil zavedenie zákazu používania tzv. per- a polyfluórovaných alkylových látok alebo PFAS (večných chemikálií) v obaloch prichádzajúcich do kontaktu s potravinami.

Obaly produktov tiež nesmú používať “falošné dno“, dvojité steny a tiež obmedzujú voľný priestor v obaloch na maximálne 50 % objemu. To znamená, že napríklad zemiakové lupienky alebo “chipsy“ budú v primeranom balení a nie v neprirodzene vyzerajúcich nafúknutých obaloch.

Rada a Parlament sa tiež dohodli na stanovení konkrétneho cieľa pre opakovane použiteľné obaly na alkoholické a nealkoholické nápoje (okrem napr. mlieka, vína a liehovín) do roku 2030 a to o najmenej 10 %.

Členské štáty môžu za určitých podmienok udeliť päťročnú výnimku z týchto požiadaviek.

Zákaz malých plastových obalov sa vzťahuje aj na potraviny a nápoje konzumované v kaviarňach a reštauráciách. V súvislosti s reštauráciami a znižovaním množstva odpadu sa v nariadení predpokladá, že reštaurácie a kaviarne by mali zákazníkom umožniť, aby si nedojedené alebo zakúpené jedlo bezplatne odniesli vo vlastných nádobách alebo opakovane použiteľných dózach.

Okrem toho sa od členských štátov na žiadosť Parlamentu vyžaduje, aby motivovali reštaurácie, jedálne, bary, kaviarne a iné podniky poskytujúce stravovacie služby k tomu, aby podávali vodu z vodovodu (v prípade ak je k dispozícii, a to zadarmo alebo za nízky poplatok) v opakovane použiteľnom alebo naplniteľnom formáte – napríklad v džbáne.

Rada a Parlament sa dohodli, že všetky obaly by mali byť recyklovateľné a mali by spĺňať prísne kritériá, ktoré sa majú definovať prostredníctvom sekundárnych právnych predpisov. Určité výnimky sa predpokladajú pre ľahké drevené, korkové, textilné, gumové, keramické, porcelánové alebo voskové obaly.

Ďalej stanovili minimálne ciele recyklovaného obsahu pre všetky plastové časti obalov, tiež podľa hmotnosti vzniknutého odpadu z obalov. Tiež sa zvyšujú požiadavky na recyklovateľnosť : 90 % jednorazových plastových a kovových nápojových obalov (do troch litrov) sa má do roku 2029 zbierať prostredníctvom zálohových systémov.

Zafunguje to?

Europoslankyňa, Frédérique Riesová (Renew, Belgicko), ktorá sa aktívne podieľala na tomto opatrení, uviedla: „EÚ po prvýkrát v environmentálnom zákone stanovuje ciele na zníženie spotreby obalov bez ohľadu na použitý materiál. Vyzývame všetky priemyselné odvetvia, krajiny EÚ a spotrebiteľov, aby sa zapojili do boja proti nadmernému množstvu obalov. Zákaz večných chemikálií v obaloch potravín je veľkým víťazstvom pre zdravie európskych spotrebiteľov. Bolo tiež nevyhnutné, aby sa environmentálne ambície stretli s priemyselnou realitou. Dohoda podporuje inovácie a zahŕňa výnimky pre mikropodniky.“

Súčasná smernica EÚ o obaloch a odpadoch z obalov bola prvýkrát prijatá v roku 1994 a bola niekoľkokrát revidovaná. Stanovuje pravidlá na predchádzanie vzniku odpadov z obalov a nakladanie s nimi v členských štátoch EÚ. Viaceré hodnotenia smernice však ukázali, že sa jej nepodarilo znížiť negatívny vplyv obalov na životné prostredie.

V tejto súvislosti Komisia v novembri 2022 predložila návrh nariadenia o obaloch a odpadoch z obalov, ktorým by sa nahradila existujúca smernica a aktualizoval súčasný rámec pre obaly a odpady z obalov počas celého životného cyklu smerom k obehovému hospodárstvu a klimaticky neutrálnej Európe.

Európsky parlament a Rada prijali svoje pozície k návrhu nariadenia v novembri, resp. decembri 2023. Obaja spoluzákonodarcovia dosiahli predbežnú dohodu 4. marca 2024 po dvoch kolách neformálnych rokovaní. V hlasovaní Rady smernicu podporilo 25 štátov, zatiaľ čo Rakúsko a Malta sa zdržali hlasovania.

Návrh nadväzuje na podobnú smernicu z minulosti, ktorá obmedzuje používanie plastových slamiek alebo príborov v EÚ.

Prečítajte si tiež:

• Chápadlá amerického Deep State siahajú až do Bruselu. Čo to znamená pre Slovensko?
• Expert ukazuje prstom na USA a EÚ v pokuse o sabotáž TurkStreamu