Srdcovo-cievne príhody sa nevyhýbajú ani mladým, dôležitá je prevencia, upozornila lekárka

„Dnes nie je raritou, že do internej ambulancie alebo na urgentný príjem prichádza s infarktom myokardu aj človek vo veku 35 či 40 rokov. Kardiovaskulárne ochorenia nevznikajú zo dňa na deň. Ateroskleróza, vysoký krvný tlak či zvýšené hladiny cholesterolu sa môžu začínať dávno pred prvým infarktom,“ uviedla Lobotková.

Práve vysoký krvný tlak či zvýšený LDL cholesterol patria medzi rizikové faktory, ktoré môžu dlhé roky prebiehať bez akýchkoľvek príznakov. Človek nemusí mať bolesti, necítiť únavu ani dýchavicu a napriek tomu už môže dochádzať k postupnému poškodeniu ciev. „To, že sa človek cíti dobre, neznamená, že jeho srdce a cievy sú zdravé. Prvé príznaky aterosklerózy alebo hypertenzie sa môžu objaviť až po rokoch a niekedy až vo veľmi pokročilom štádiu poškodenia,“ vysvetlila internistka.

Aké sú varovné signály a kedy treba vyhľadať urgentnú pomoc

Medzi rizikové faktory, ktoré ľudia podľa nej často podceňujú, patria najmä vysoký krvný tlak, vysoký LDL cholesterol, sedavý spôsob života a fajčenie. Významnú úlohu však zohráva aj genetika, vek, telesná hmotnosť, stravovanie či ďalšie ochorenia. Ani samotné príznaky už vznikajúceho ochorenia nemusia byť spočiatku dramatické. Človek ich môže pripísať stresu, nedostatku spánku, vyčerpaniu alebo jednoducho veku. Pozornosť si zaslúži najmä zvieranie či pálenie na hrudníku, nová alebo nezvyčajná dýchavica, náhle búšenie srdca, veľmi rýchly alebo nepravidelný tep, stavy na odpadnutie či opuchy nôh. Pri náhle vzniknutej silnej bolesti alebo tlaku na hrudníku, najmä ak sú sprevádzané dýchavicou, potením, nevoľnosťou alebo vyžarovaním bolesti do ruky, chrbta či čeľuste, je potrebné bezodkladne vyhľadať zdravotnú pomoc.

Dôležitosť prevencie

Významná časť kardiovaskulárneho rizika je ovplyvniteľná. Základom prevencie je nefajčiť, poznať svoje hodnoty krvného tlaku a cholesterolu, pravidelne sa hýbať, dbať na vyváženú stravu a udržiavať primeranú telesnú hmotnosť. „Srdce si do veľkej miery vychovávame počas celého života. Nie je to však úplne v našich rukách, významnú úlohu zohráva genetika, vek a niektoré ochorenia. Veľká časť kardiovaskulárneho rizika je však ovplyvniteľná. A to je dobrá správa,“ ozrejmila lekárka.

Dôležité pritom podľa nej nie je čakať na ideálny moment, zmena má význam aj vtedy, keď človek už má niekoľko rizikových faktorov. „Nikdy nie je neskoro niečo zmeniť. Ak človek napríklad vo veku 40 či 50 rokov prestane fajčiť, začne sa pravidelne hýbať, upraví LDL cholesterol alebo svoju hmotnosť, môže tým výrazne ovplyvniť svoje budúce kardiovaskulárne riziko,“ dodala.